Napriek 12-ročnému prechodnému obdobiu však nie všetky členské štáty prispôsobili chov všetkých nosníc novým podmienkam a od Bruselu si vyžiadali výnimku. Ide o veľké a významné štáty s významnou produkciou vajec, ako napríklad Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, ale aj Poľsko a Maďarsko. Čo tým chcem povedať? „Nič významné“, len to, že kým slovenskí chovatelia poctivo investovali svoje vlastné peniaze na zosúladenie pravidiel EÚ v priemere 10 eur na jednu nosnicu, v uvedených štátoch tieto peniaze ušetrili a vajcia napriek zákazu dokonca dodávali do predajní, a to aj u nás na Slovensku. Porušenie zákazu sa zistilo až úradnou kontrolou. V zahraničí krajiny finančne pomáhali farmárom s prerábkami. V Česku a Maďarsku výrobca získal na prerábku od štátu dotáciu vo výške 40 percent, v Poľsku dokonca až 80 percent.
Politika
Jarmila Halgašová: Naozaj sú vajcia z podstielkového chovu zdravšie?
Klietkový chov nosníc je dlho verejne komunikovanou témou. Celoeurópskemu ošiaľu za urýchlenie zákazu klietkového chovu hospodárskych zvierat dominujú emócie, chýba diskusia a argumenty.
Proti klietkovému chovu sa dvíha silný tlak. Koniec klietok však bude veľmi nákladný. Na splnenie nových požiadaviek aktivistov a následných podmienok chovu sa budú musieť nájsť ďalšie peniaze. Slovenských chovateľov to vyjde tentokrát až 50 miliónov eur.
Pokúsim sa odpovedať.
1. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu sliepok skutočne lepšie podmienky pre sliepky?
O tom, či má nosnica vhodné podmienky na chov hovoria dva základné ukazovatele, a to znáška vajec a úhyn nosníc. Znáška vajec je v klietkových chovoch výrazne vyššia, ako v podstielkových chovoch. Najnižšia je vo voľných výbehoch, kde značnú časť energie z krmív vydávajú nosnice na pohyb a nie na znášku vajec. Hlavným dôvodom prechodu z chovov vo voľných výbehoch na halové a najmä klietkové chovy bola vyššia produkcia vajec. Táto zmena sa udiala v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Bod plus pre klietky. A kvalita života? Údaje o ročnom úhyne nosníc viacerých možno prekvapia. Pri klietkovom chove je úhyn v počte 5 až 6 percent nosníc ročne a pri podstielkovom a voliérovom chove 20 až 25 percentný. Hlavnými dôvodmi sú vzájomné ubližovanie sliepok a stresové situácie. Pri voľnom pohybe nosníc prichádza k súbojom spôsobeným hierarchiou a bojom o dominanciu. Pri stresových situáciách, ako je vstup človeka do haly, sa sliepky – nosnice zhromaždia do kŕdľa a pošliapu sa alebo sa udusia.
2. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu sliepok kvalitnejšie vajcia?
Výskum jednoznačne preukázal, že bezpečnejšie na konzumáciu sú vajcia pochádzajúce od nosníc chovaných v obohatených klietkach. Hlavný dôvod je ten, že vajce ihneď po znesení odchádza dopravníkovým pásom preč z chovného priestoru a presúva sa do priestoru baliarne a skladov. Tam je vhodná teplota pre zachovanie kvality a trvanlivosti vajec. Keďže vajce ihneď opúšťa chovný priestor, nedochádza ani k jeho znečisteniu a prieniku škodlivých látok cez škrupinu.
Naproti tomu pri podstielkových chovoch dochádza k znečisťovaniu vajec. Sliepky ich znášajú na podlahu chovného priestoru. Nosnice sú síce na začiatku umiestnené do čistej vydezinfikovanej haly s podstielkou, tá sa však počas cyklu života nosníc nevymieňa. Podlahu chovného priestoru tak tvorí v prvých týždňoch slamová podstielka, ale po niekoľkých týždňoch je to už zmes slamy s neustále narastajúcim podielom trusu. Keďže vajcia musia byť zbierané ručne, ich zber sa vykonáva iba niekoľkokrát za deň. Vajce leží na kontaminovanej podložke niekoľko hodín. Kutikula, škrupina a podškrupinové blany síce určitú dobu tvoria bariéru chrániacu vajce pred prienikom mikroorganizmov, ale s pribúdajúcim časom sa toto riziko prieniku zvyšuje. Nosnice vajcami hýbu, čím prispievajú k neustálemu znečisťovaniu a prenikaniu baktérií a nečistôt na povrch, ale aj dovnútra vajec. Rovnako je v týchto chovoch podstatne vyššia produkcia amoniaku, ktorý negatívne vplýva na životné prostredie, kvalitu vajec, ale aj na zdravie zamestnancov.
Vajcia pochádzajúce z chovu nosníc v obohatených klietkach majú vyššiu úroveň kvality vaječného obsahu a škrupiny, nižšie mikrobiálne znečistenie škrupiny a nižšiu pravdepodobnosť následnej kontaminácie obsahu vajec.
3. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu sliepok lacnejšie vajcia?
Výrobné náklady na produkciu vajec v podstielkovom chove sú o 10 až 20 percent vyššie, ako v klietkovom chove, preto aj predajné ceny podstielkových vajec sú vyššie. Klietkové vajcia sú v obchodoch lacnejšie. Balenie desiatich podstielkových vajec je v reťazcoch o 50 centov drahšie ako klietkové vajcia, balenie vajec z voľného výbehu minimálne o euro drahšie a balenie vajec z ekochovu minimálne o jeden a pol eura drahšie. Pre štvorčlennú rodinu to môže byť za rok rozdiel až 135 eur bez rozoznateľného kvalitatívneho rozdielu medzi vajcami z jednotlivých druhov chovu.
Drvivá väčšina spotrebiteľov je aj pri nákupe vajec citlivá na cenu. Podľa informácie Únie hydinárov Slovenska takmer 75 percent predaja vajec cez obchodné reťazce tvorí predaj za znížené ceny v rôznych letákových akciách.
4. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu dostatok vajec pre slovenský trh?
V produkcii slepačích vajec je Slovensko takmer sebestačné. Sebestačnosť sa pohybuje dlhodobo v rozmedzí 90 až 100 percent. V rámci štruktúry chovov nosníc na Slovensku sa chová 81,76 percent nosníc v klietkových chovoch, 15,87 percent nosníc v podstielkových chovoch a necelé percento v biochovoch a voľných výbehoch.
Ak sa tlak na zmenu chovu nezmení, bude sa musieť zmeniť chov ako taký. Na to treba vystavať nové haly a vymeniť kompletne celú technológiu. Preto je potrebné chovateľom poskytnúť prechodné obdobie. Odhaduje sa minimálne na 15 rokov.
Prerobenie chovov na Slovensku bude znamenať zníženie kapacity chovov o 15 percent. Ľudskou rečou povedané, Slovensko počas zmeny chovov nebude zvládať svojou produkciou vajec pokryť požiadavky obchodu a bude odkázané na dovoz vajec z cudziny.
Netreba zdôrazňovať, že návrat domácej produkcie do obchodov je vždy komplikovanejší, než jej udržanie.
Pre úplnosť ešte jeden rozmer.
Klietkový chov sa netýka výlučne nosníc. Rovnako dlho ako chovatelia sliepok, diskutujú s ochrancami zvierat o dobrých životných podmienkach aj chovatelia králikov.
Systém ustajnenia bojlerových králikov sa vedecky skúma viac ako 15 rokov. Alternatívnymi systémami ustajnenia, ktoré sú najviac preferované ochrancami zvierat, sú rôzne formy skupinového chovu. V takýchto alternatívnych systémoch králiky v porovnaní s klietkovým chovom trávia viac času pohybom vonku. To im umožňuje istú mieru voľnosti, ale súčasne zvyšuje agresivitu. Najmä sociálna (hierarchická) agresivita je u dospievajúcich a dospelých králikov veľkým problémom. V chovoch výkrmových králikov sa stretávame často napríklad s poškodením ušníc ohryzom (klietky 0 percent vs. skupinové boxy 7 až 17 percent), poraneniami tela uhryznutím (klietky 0 percent vs. skupinové boxy 20 až 41 percent). Úhyn, ktorý patrí k najvýraznejším ukazovateľom welferu, bol v porovnávacích štúdiách v alternatívnych systémoch vyšší o 8 až 12 percent v porovnaní s klietkovým chovom. Dôvodom je okrem vyššieho stresu aj celkovo horší zdravotný stav, ktorý vedie k zvýšenému výskytu kokcidiózy a ďalších parazitárnych ochorení tráviaceho traktu. Je to spôsobené horšou hygienou chovu v alternatívnych systémoch, najmä technologickou obtiažnosťou dodržania požadovaných mikroklimatických podmienok výbehov. Permanentný stres voľnejšieho chovu vedie k vyššej konzumácii krmiva, až o 8 gramov na deň. Neodráža sa to však na zvýšenej kvalite ani produkcii mäsa, naopak. Králiky z alternatívnych chovov vykazujú nižšiu jatočnú výťažnosť. I keď podiel mäsa zadných končatín je vyšší, zhoršené sú fyzikálne ukazovatele a vyšší obsah vody a tým nižší obsah bielkovín.
Celkom na záver – ak chceme zrušiť klietkový chov, poďme na to.
Ale, prosím, až po dôslednej a odbornej analýze
- všetkých odborných hľadísk vo vzťahu k skutočnej pohode zvierat;
- finančných dopadov na podnikateľov, pretože bude potrebné vyčísliť nielen náklady, ale aj prechodné obdobie na zmeny. A určite by sme nemali súhlasiť s výnimkami pre žiaden členský štát EÚ, pretože výnimka = finančná výhoda na trhu;
- či dokážeme v zmenených podmienkach zabezpečiť produkciou vajec požiadavky európskeho trhu, pretože v opačnom prípade sa zvýši riziko falšovania označovania vajec. Prípadne sa na trhoch ľahšie presadia lacnejšie, ale menej kvalitné vajcia z tretích krajín, teda zo štátov, kde EÚ nemá reálny dosah na kontrolu podmienok chovu sliepok.
Jarmila Halgašová, poslankyňa NR SR za SaS a tímlíderka strany pre pôdohospodárstvo
halgasova.blog.sme.sk
Continue Reading
Cenový strop zavedený před rokem splnil svou roli, a proto producentské a zpracovatelské organizace a maloobchodní hráči doporučují jeho odstranění. Jeho ukončení žádá také Rada pro drůbeží produkty (BTT) a Asociace maďarských producentů vajec.
Národní zemědělská komora (NAK) uvedla ve společném prohlášení s několika profesními organizacemi, že zavedení cenových stropů v narušené Evropské unii tržní prostředí pomohlo domácímu zemědělství a potravinářství zachovat jeho konkurenceschopnost a stabilizovalo potravinovou soběstačnost Maďarska.
Cenový strop není tržním, ale sociálním opatřením, uvádí se dále v prohlášení s tím, že v posledním období se v potravinářství rozběhl proces, který je v rozporu se zájmy tuzemského sektoru. Na jedné straně se v několika segmentech zvyšují dovozy na úkor domácích výrobců, na druhé straně slábne spolupráce a vztah důvěry vybudovaný v minulých letech mezi obchodníky a tuzemskými dodavateli.
Cenová regulace je pro spotřebitele krátkodobě příznivá, ale dlouhodobě generuje nedostatek produktů, deformuje trh a ohrožuje udržitelný provoz domácích produktových řad. Omezení způsobilo obchodníkům značné ztráty a ukončením cenového stropu by došlo k odstranění narušení trhu a odstranění překážek v poskytování širších akcí a slev.
(mbtt.hu)
Na Slovensku máme vlastné potraviny len vo výške 40 percent. Sebestační by sme mali byť len v oblasti pšenice a možno mlieka. V ostatných oblastiach sme nesebestační. Na problémy aj v oblasti produkcie vajec upozorňuje najnovšie aj Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny Sanagro.
Potravinová bezpečnosť
Podľa posledného indexu, ktorý hovorí o potravinovej bezpečnosti a ktorý spracúva Economist Intelligence Unit, skončilo Slovensko spomedzi krajín Európskej únie ako druhé najhoršie – obsadili sme 40. priečku z viac ako stovky krajín. Na prvých troch priečkach sa umiestnili Fínsko, Írsko a Holandsko. Horší výsledok z krajín Únie malo len Bulharsko (44.priečka), o stupeň lepšie bolo na tom Maďarsko (36. priečka). Podľa údajov dopadlo Slovensko, ako väčšina krajín v Európe, dobre v kategórii finančnej prístupnosti. Dobré celkové skóre sme mali aj v kvalite a bezpečnosti. Prepadli sme sa však v dostupnosti (dosiahli sme 51,7 bodu zo 100 bodov, a teda sme v tejto kategórii skončili na77. mieste). Za najväčšiu slabinu Slovenska bola považovaná nielen vysoká volatilita poľnohospodárskej produkcie, ale aj slabá miera politických záväzkov v oblasti potravinovej bezpečnosti a prístupu k potravinám. Čo sa s tým dá robiť? Podľa Kohúta treba dotiahnuť spoločnú poľnohospodársku politiku. Jej nové pravidlá by mali platiť už v novom roku, avšak európske krajiny o nej ešte stále diskutujú. Reforma poľnohospodárstva je totiž hlavným cieľom stratégie Z farmy na stôl, pri ktorej je dôležitým zdrojom financovania práve spoločná poľnohospodárska politika. Potravinová sebestačnosť u nás slabne. Pred pár rokmi sme dosahovali dobré výsledky aspoň v produkcii vajec, ale aj to sa zmenilo.
Produkcia vajec nebezpečne klesá
„Peniaze z nej sú síce spoločné – európske, no najdôležitejšie rozhodnutia, na čo budú použité v rámci krajín, určujú národné vlády – aká časť pôjde na priame platby farmárom, aká na opatrenia súvisiace s ochranou klímy, na akú podporu si siahnu malí či bio farmári. Zatiaľ sa ukazuje, že podmienky budú na Slovensku nastavené radikálne a najprísnejšie v porovnaní s ostatnými krajinami. Zbytočne,“ upozorňuje Kohút, podľa ktorého zostanú na Slovensku znevýhodnení okrem iných napríklad bio farmári.
Vajcia zo zahraničia
Donedávna sme boli na Slovensku sebestační aspoň v produkcii vajec. Aj o toto sme však ako krajina prišli a vajcia už musíme dovážať zo zahraničia. „Ešte pred dvoma-troma rokmi bolo Slovensko viac-menej sebestačné v produkcii vajec, vlani bola na Slovensku najhoršia produkcia za posledných tridsať rokov. Je predpoklad, že sa táto situácia bude zhoršovať. Podľa analytikov najviac vajec dovážame z Českej republiky, zo Španielska a z Poľska, “hovorí Kohút.
Aktuálne je Slovensko v produkcii vajec sebestačné na úrovni 83 percent. Podľa Únie hydinárov Slovenska sa na pultoch obchodov nachádza 73 percent vajec zo Slovenska. „Desať percent našich vajec sa teda muselo vyviezť do zahraničia, “podotkne Kohút s tým, že pokles súvisí s rastom nákladov na chov nosníc, ako aj s prichádzajúcim zákazom predaja vajec z klietkového chovu. Práve ten u nás do veľkej miery dominoval – až 77 percent zo všetkých vajec u nás stále pochádza z klietkového chovu. Mnoho producentov vajec, ktorí doposiaľ prevádzkovali klietkový chov, však nemá dostatok finančných prostriedkov na vybudovanie voľného výbehu či vybudovanie podmienok na podstielkový chov.
„Takáto zmena technológie chovu si vyžaduje veľmi vysokú investíciu. Prechod z klietkového na iný typ chovu si vyžaduje investície v desiatkach až stovkách tisícov eur v závislosti od veľkosti chovu, “hovorí Kohút, ktorý predpokladá, že počet producentov klesne a zároveň sa cena vajec zvýši. „Tu však treba podotknúť aj jeden dôležitý fakt, okrem vyššej ceny sa rapídne zvýši kvalita života sliepok.“ Nariadenie o ukončení klietkového chovu vychádza z nariadenia Európskej únie, na ktoré reagovali viaceré zahraničné obchodné reťazce na Slovensku. Zaviazali sa, že od roku 2025 nebudú predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. „Slovenským chovateľom sliepok by pomohla podpora štátu, pretože pre producentov vajec, respektíve chovateľov hydiny nie je nastavená žiadna podpora. Tiež by pomohlo výraznejšie zníženie administratívneho zaťaženia v prípade rozbehu nových chovov sliepok a urýchlenie schvaľovacích procesov.“
Celý text na hospodarskenoviny.sk
Ministr zemědělství István Nagy učinil důležité prohlášení o zmrazení cen potravin. Řekl, že zmrazení produktů by mělo být vnímáno jako obchodní akce a věří, že by mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. Předválečné ceny se podle něj nevrátí, ale určitě nedojde k tak velkému zdražování, jako tomu bylo v posledním období.
Ministr István Nagy na Inforádiu mluvil o tom, co může zastavit inflaci cen potravin. „Nemyslím si, že se předválečné ceny vrátí, protože svět bude v jiném stavu, až válka skončí. Jsem si ale stoprocentně jistý, že nárůst nebude tak velký, takže normální inflace nastane i na trhu s potravinami, stejně jako v jiných oblastech života.“
István Nagy teké uvedl, že „jsme u stropu zdražování, není kam jinam jít“, protože růst cen energií se již zastavil a známe i výši vstupních nákladů. Zdůraznil, že tak rozsáhlé zdražování se nyní neočekává, protože ceny energií jsou již na svém vrcholu, takže není důvod k obrovskému zdražování o 10, 20, 30 %.
Ministr zemědělství v souvislosti s produkty s cenovými stropy a s tím, jak dlouho může zmrazení cen potravin trvat: „Myslím, že by to mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. V příštím roce by tak měly skončit všechny dopady, které tím vznikly, a poté by mělo být možné obnovit normální tržní podmínky.“
István Nagy tvrdí, že při absenci konkrétních výrobních problémů je jediným důvodem toho, že někdy v regálech nejsou produkty s cenovým limitem pouze „nákupní horečka“ či „panické nakupování“ a zásobení se produkty více, než je nutné. Ohledně cenového stropu vajec zdůraznil: Maďarská produkce dokáže zajistit 80–85 % denní spotřeby, ale kolem svátků, kdy spotřeba stoupá, přivážejí balírny vejce z dovozu.
(agrarszektor.hu)
Obchod1 měsíc ago
Obchodní koncese udělené Ukrajině mají být prodlouženy o jeden rok
Chov1 měsíc ago
Sdružení farmářů bije na poplach: chovu drůbeže v EU hrozí kolaps
aktivity1 měsíc ago
Klecové chovy pro slepice musí skončit, potvrdil vědecký orgán EU
Ceny1 měsíc ago
Riaditeľ hydinárne: Zákaz klietok určite zvýši CENU vajec. KOĽKO si priplatíme?
Aktuality1 měsíc ago
