Connect with us
Reklama

Politika

Matečná: Sebestačnosť v produkcii vajec je strategickým záujmom štátu a SNS

Published

on

Rastúci spoločenský tlak na zastavenie produkcie slepačích vajec z klietkových chovov vytvára riziko, že z obchodov v budúcnosti zmiznú slovenské vajcia. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) Gabriela Matečná preto s predstaviteľmi Zväzu obchodu SR a Únie hydinárov Slovenska iniciovala dohodu o spolupráci. Jej cieľom je zachovať sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec a zabezpečiť dostupnosť kvalitných a bezpečných slovenských vajec pre slovenských spotrebiteľov.

+ MPRV SR, Únia hydinárov Slovenska a Zväz obchodu SR podpísali memorandum do roku 2030
+ Slovenskí producenti vajec prejdú na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc
+ Slovenské obchodné reťazce uprednostnia na svojich pultoch slovenské vajcia

„Sebestačnosť Slovenska v tak významnej potravine ako sú vajcia je strategický záujem štátu a Slovenskej národnej strany. Treba si uvedomiť, že vajcia sú superpotravinou a zároveň sa ako prísada nachádzajú v obrovskom množstve pokrmov. Štát preto musí urobiť maximum, aby producenti slovenských vajec, ktoré na rozdiel od zahraničných vajec nie sú dotknuté potravinovými škandálmi, boli schopní zabezpečiť ich dostatok pre slovenských spotrebiteľov,“ zdôraznila Gabriela Matečná, vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (SNS) počas podpisu memoranda o spolupráci s Úniou hydinárov Slovenska a Zväzom obchodu SR. Všetky tri strany sa ním zaväzujú, že budú spolupracovať na zabezpečení slovenských vajec pre domácich spotrebiteľov. MPRV SR bude hľadať zdroje financovania na podporu prechodu slovenských hydinárov z klietkových na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc.

Slovenskí producenti vajec sú vystavení tlaku zahraničných reťazcov. Tie bez zmapovania reálnych možností dodávok podstielkových vajec už teraz vyhlasujú, že sa zbavia vajec z klietkových chovov. Takmer 80 percent z celkovej produkcie vajec na Slovensku pritom pochádza z obohateného klietkového chovu. „Uvedomujeme si, že proces odmietania vajec z klietkových chovov v zahraničných obchodných reťazcoch je nezvratný. Treba však zdôrazniť, že nemá žiadne logické opodstatnenie a jeho zdôvodňovanie ochranou nosníc je len zámienka. Kvalita a zloženie vajec nezávisí od spôsobu chovu nosníc, ale iba od zloženia krmiva, ktoré nosnica konzumuje.

Vedecké výskumy preukázali, že z hľadiska úžitkovosti, ale aj z pohľadu znečistenia škrupiny vajec je najvhodnejší a pre spotrebiteľa najbezpečnejší systém chovu nosníc v obohatených klietkach,“ vysvetlil Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska. Únia hydinárov Slovenska sa memorandom zaväzuje uskutočniť do roku 2030 rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc. „Bez finančnej pomoci nebude možná úplná rekonštrukcia klietkových chovov nosníc na Slovensku a výsledkom bude zníženie sebestačnosti v produkcii vajec Slovenska a zaplavenie nášho trhu dovážanými vajcami,“ upozornil Daniel Molnár.

Nepoškvrnenú povesť, kvalitu a plnenie prísnych legislatívnych požiadaviek slovenských producentov vajec zdôraznil aj Zväz obchodu SR, ktorý zastrešuje reťazce s najvýznamnejším zastúpením slovenských produktov v regáloch. „Slovenskí obchodníci združení vo Zväze obchodu SR majú výsostný záujem na dodávkach kvalitných a bezpečných potravín do svojich predajní. Slovenskí výrobcovia vajec tieto základné požiadavky napĺňajú,“ vyhlásil Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR. Vzhľadom na sebestačnosť Slovenskej republiky a s ohľadom na čerstvosť a ekológiu sa členovia Zväzu obchodu SR v dohode zaviazali uprednostňovať predovšetkým produkciu vajec pochádzajúcu zo Slovenskej republiky.

Agrorezort významne oceňuje záväzok slovenských obchodných reťazcov preferovať slovenské, kvalitné a bezpečné vajcia. „Slovenské obchodné reťazce pristúpením k tomuto memorandu preukázali, že to so spoločenskou zodpovednosťou, na rozdiel od zahraničných reťazcov, ktorým ide predovšetkým o čo najvyššie zisky vyvážané do zahraničia, myslia vážne. Nesmieme dopustiť, aby sa zo Slovenska stalo odbytisko zahraničných vajec. Slovenskí producenti sú dostatočne schopní na to, aby sme sa na Slovensku museli zaoberať zahraničnými fipronilovými a salmonelovými kauzami. Intenzívne preto pracujeme na tom, aby slovenskí zákazníci mali aj počas najbližších desiatich rokov na pultoch dostatok slovenských vajec,“ uviedol Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR.

07-02-2020, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

 

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Politika

Maďarské zemědělské a obchodní organizace jednají společně, aby ukončily cenové stropy

Published

on

Cenový strop zavedený před rokem splnil svou roli, a proto producentské a zpracovatelské organizace a maloobchodní hráči doporučují jeho odstranění. Jeho ukončení žádá také Rada pro drůbeží produkty (BTT) a Asociace maďarských producentů vajec.

Národní zemědělská komora (NAK) uvedla ve společném prohlášení s několika profesními organizacemi, že zavedení cenových stropů v narušené Evropské unii tržní prostředí pomohlo domácímu zemědělství a potravinářství zachovat jeho konkurenceschopnost a stabilizovalo potravinovou soběstačnost Maďarska.
Cenový strop není tržním, ale sociálním opatřením, uvádí se dále v prohlášení s tím, že v posledním období se v potravinářství rozběhl proces, který je v rozporu se zájmy tuzemského sektoru. Na jedné straně se v několika segmentech zvyšují dovozy na úkor domácích výrobců, na druhé straně slábne spolupráce a vztah důvěry vybudovaný v minulých letech mezi obchodníky a tuzemskými dodavateli.

Cenová regulace je pro spotřebitele krátkodobě příznivá, ale dlouhodobě generuje nedostatek produktů, deformuje trh a ohrožuje udržitelný provoz domácích produktových řad. Omezení způsobilo obchodníkům značné ztráty a ukončením cenového stropu by došlo k odstranění narušení trhu a odstranění překážek v poskytování širších akcí a slev.

(mbtt.hu)

Continue Reading

Politika

Produkcia vajec nebezpečne klesá

Published

on

Na Slovensku máme vlastné potraviny len vo výške 40 percent. Sebestační by sme mali byť len v oblasti pšenice a možno mlieka. V ostatných oblastiach sme nesebestační. Na problémy aj v oblasti produkcie vajec upozorňuje najnovšie aj Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny Sanagro.

Potravinová bezpečnosť

Podľa posledného indexu, ktorý hovorí o potravinovej bezpečnosti a ktorý spracúva Economist Intelligence Unit, skončilo Slovensko spomedzi krajín Európskej únie ako druhé najhoršie – obsadili sme 40. priečku z viac ako stovky krajín. Na prvých troch priečkach sa umiestnili Fínsko, Írsko a Holandsko. Horší výsledok z krajín Únie malo len Bulharsko (44.priečka), o stupeň lepšie bolo na tom Maďarsko (36. priečka). Podľa údajov dopadlo Slovensko, ako väčšina krajín v Európe, dobre v kategórii finančnej prístupnosti. Dobré celkové skóre sme mali aj v kvalite a bezpečnosti. Prepadli sme sa však v dostupnosti (dosiahli sme 51,7 bodu zo 100 bodov, a teda sme v tejto kategórii skončili na77. mieste). Za najväčšiu slabinu Slovenska bola považovaná nielen vysoká volatilita poľnohospodárskej produkcie, ale aj slabá miera politických záväzkov v oblasti potravinovej bezpečnosti a prístupu k potravinám. Čo sa s tým dá robiť? Podľa Kohúta treba dotiahnuť spoločnú poľnohospodársku politiku. Jej nové pravidlá by mali platiť už v novom roku, avšak európske krajiny o nej ešte stále diskutujú. Reforma poľnohospodárstva je totiž hlavným cieľom stratégie Z farmy na stôl, pri ktorej je dôležitým zdrojom financovania práve spoločná poľnohospodárska politika. Potravinová sebestačnosť u nás slabne. Pred pár rokmi sme dosahovali dobré výsledky aspoň v produkcii vajec, ale aj to sa zmenilo.

Produkcia vajec nebezpečne klesá

„Peniaze z nej sú síce spoločné – európske, no najdôležitejšie rozhodnutia, na čo budú použité v rámci krajín, určujú národné vlády – aká časť pôjde na priame platby farmárom, aká na opatrenia súvisiace s ochranou klímy, na akú podporu si siahnu malí či bio farmári. Zatiaľ sa ukazuje, že podmienky budú na Slovensku nastavené radikálne a najprísnejšie v porovnaní s ostatnými krajinami. Zbytočne,“ upozorňuje Kohút, podľa ktorého zostanú na Slovensku znevýhodnení okrem iných napríklad bio farmári.

Vajcia zo zahraničia

Donedávna sme boli na Slovensku sebestační aspoň v produkcii vajec. Aj o toto sme však ako krajina prišli a vajcia už musíme dovážať zo zahraničia. „Ešte pred dvoma-troma rokmi bolo Slovensko viac-menej sebestačné v produkcii vajec, vlani bola na Slovensku najhoršia produkcia za posledných tridsať rokov. Je predpoklad, že sa táto situácia bude zhoršovať. Podľa analytikov najviac vajec dovážame z Českej republiky, zo Španielska a z Poľska, “hovorí Kohút.

Aktuálne je Slovensko v produkcii vajec sebestačné na úrovni 83 percent. Podľa Únie hydinárov Slovenska sa na pultoch obchodov nachádza 73 percent vajec zo Slovenska. „Desať percent našich vajec sa teda muselo vyviezť do zahraničia, “podotkne Kohút s tým, že pokles súvisí s rastom nákladov na chov nosníc, ako aj s prichádzajúcim zákazom predaja vajec z klietkového chovu. Práve ten u nás do veľkej miery dominoval – až 77 percent zo všetkých vajec u nás stále pochádza z klietkového chovu. Mnoho producentov vajec, ktorí doposiaľ prevádzkovali klietkový chov, však nemá dostatok finančných prostriedkov na vybudovanie voľného výbehu či vybudovanie podmienok na podstielkový chov.

„Takáto zmena technológie chovu si vyžaduje veľmi vysokú investíciu. Prechod z klietkového na iný typ chovu si vyžaduje investície v desiatkach až stovkách tisícov eur v závislosti od veľkosti chovu, “hovorí Kohút, ktorý predpokladá, že počet producentov klesne a zároveň sa cena vajec zvýši. „Tu však treba podotknúť aj jeden dôležitý fakt, okrem vyššej ceny sa rapídne zvýši kvalita života sliepok.“ Nariadenie o ukončení klietkového chovu vychádza z nariadenia Európskej únie, na ktoré reagovali viaceré zahraničné obchodné reťazce na Slovensku. Zaviazali sa, že od roku 2025 nebudú predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. „Slovenským chovateľom sliepok by pomohla podpora štátu, pretože pre producentov vajec, respektíve chovateľov hydiny nie je nastavená žiadna podpora. Tiež by pomohlo výraznejšie zníženie administratívneho zaťaženia v prípade rozbehu nových chovov sliepok a urýchlenie schvaľovacích procesov.“

Celý text na hospodarskenoviny.sk

Continue Reading

Politika

Maďarský ministr o zmrazení cen potravin

Published

on

Ministr zemědělství István Nagy učinil důležité prohlášení o zmrazení cen potravin. Řekl, že zmrazení produktů by mělo být vnímáno jako obchodní akce a věří, že by mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. Předválečné ceny se podle něj nevrátí, ale určitě nedojde k tak velkému zdražování, jako tomu bylo v posledním období.

Ministr István Nagy na Inforádiu mluvil o tom, co může zastavit inflaci cen potravin. „Nemyslím si, že se předválečné ceny vrátí, protože svět bude v jiném stavu, až válka skončí. Jsem si ale stoprocentně jistý, že nárůst nebude tak velký, takže normální inflace nastane i na trhu s potravinami, stejně jako v jiných oblastech života.“
István Nagy teké uvedl, že „jsme u stropu zdražování, není kam jinam jít“, protože růst cen energií se již zastavil a známe i výši vstupních nákladů. Zdůraznil, že tak rozsáhlé zdražování se nyní neočekává, protože ceny energií jsou již na svém vrcholu, takže není důvod k obrovskému zdražování o 10, 20, 30 %.

Ministr zemědělství v souvislosti s produkty s cenovými stropy a s tím, jak dlouho může zmrazení cen potravin trvat: „Myslím, že by to mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. V příštím roce by tak měly skončit všechny dopady, které tím vznikly, a poté by mělo být možné obnovit normální tržní podmínky.“

István Nagy tvrdí, že při absenci konkrétních výrobních problémů je jediným důvodem toho, že někdy v regálech nejsou produkty s cenovým limitem pouze „nákupní horečka“ či „panické nakupování“ a zásobení se produkty více, než je nutné. Ohledně cenového stropu vajec zdůraznil: Maďarská produkce dokáže zajistit 80–85 % denní spotřeby, ale kolem svátků, kdy spotřeba stoupá, přivážejí balírny vejce z dovozu.

(agrarszektor.hu)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality