Nedávno zverejnil zábery odhaľujúce životné podmienky sliepok v klietkových chovoch na Slovensku. Niektoré z nich boli natočené v priestoroch levickej firmy NOVOGAL. O tom, ako v skutočnosti chov sliepok v tejto firme vyzerá, nám porozprával jej riaditeľ Ing. Ladislav BIRČÁK. A rozhodne si servítku pred ústa nedával.

Prečo sa sliepky chovajú vlastne v klietkach?

Kedysi sa sliepky chovali na podstielke, asi pred 40 rokmi, a dnes sa vlastne vraciame do minulosti. Klietkový chov bol vlastne pokrok a jednoznačne aj je. Z tohto vlaku (zmeny chovu) sa však už nedá vystúpiť a tak sa prispôsobujeme novým pravidlám aj my. Ale nedá sa to urobiť za päť rokov, ako je to uvedené v návrhu zákona, to je číri nezmysel. Hlavne, keď vám štát do dnešného dňa nedal ani jedno euro podpory. Stále sa porovnáme s nejakým Nemeckom, Rakúskom… Tam však boli predsa rodinné farmy, ktoré majú históriu aj 200 rokov, tam nebola kolektivizácia, neboli družstvá, veľké podniky živočíšnej výroby. Viete, to sa nedá za päť rokov zmeniť, lebo v Rakúsku to dobré budovali desiatky rokov. Vidno to aj na Nemecku. Východné Nemecko má doteraz veľké výmery pozemkov na hospodárenie, Západné Nemecko malé. V súčasnosti je trend v EU – že len to čo je malé, je dobré. A my sme tomuto trendu strašne podľahli. A nielen v tomto, ale aj v ostatných názoroch a návrhoch.

Čo si vlastne o tomto návrhu zákona myslíte?

Je to naozaj pekné, že sliepka nebude v klietkach, bude chovaná voľne, je to humánne, je to pekné, ale zabudli sme na logiku a podstatu. Tá sliepka je zviera, je tu pre človeka, a nie človek je tu pre pohodlie toho zvieraťa. Klietka je najhygienickejší spôsob chovu nosníc, to mi potvrdia aj veterinári. Pre predstavu, v podstielkovom chove ktorý máme tiež, máme štyrikrát vyššiu spotrebu liekov na zdravotnú očistu sliepok, ako v klietke a o 300% vyšší úhyn.

Prečo je to tak? 

Lebo keď sa tie sliepky môžu stretávať, tak je tam väčšie riziko ochorenia. To je ako v dave ľudí, tam kde je vyššia koncentrácia, ľahšie sa od seba infikujú. Veď dnes máme choroby, o ktorých sme pred 15, 20 rokmi nemali ani potuchy! Tie choroby vznikajú aj u tých nosníc, vakcinuje sa skoro všetko, to všetko zapríčiňuje navýšenie koncentrácie zvierat. Sliepka si pamätá najviac 20 jedincov, vo veľkých koncentráciách sa nepoznajú, bojujú o krmivo, vodu a sú neustále v strese. Ten stres potom prispieva ku kanibalizmu a niekoľkonásobne vyššiemu úhynu.

Ako sa dostane vajíčko k zákazníkovi?

Keď ho znesie sliepka v klietke, prvýkrát v živote sa tohto vajíčka dotkne človek, ktorý si ho kúpi. Totiž z tej klietky putuje to vajíčko, predstavte si to ako dopravný pás, zariadením priamo do škatuľky na desať kusov v triediarni a baliarni vajec. Vo voliérovom a podstielkovom systéme pracovníčky vyzbierajú vajíčka zo zeme. Tá zem, to nie je podstielka-slama, aby ste mali predstavu, tá slama je slamou iba prvé dva týždne. Dostane sa na ňu trus, a po troch týždňoch sa slama zmení doslova na hnoj. A to sa nevymieňa každý mesiac. Tá slama na tam naskladní a je tam celý rok. Pokiaľ tá sliepka žije a nejde na porážku.

To sa nevymieňa?

To sa meniť nedá, keď sú tam zvierajú, fyzicky sa to meniť nedá a nemôže. Jedine, ak by ste odtiaľ dali preč všetky sliepky – ale kam ich po tú dobu dáte, potom by sa to dalo vymeniť. Ale musí sa to aj vyumývať a vydezinfikovať. Takže je nemysliteľné, aby sa to počas chovu menilo. A teraz si to predstavte, že tie pracovníčky vyzbierajú dve vedrá vajíčok. Dve vedrá po sto kusov, potom čo, zoberie si handričku a každé poutiera?

Vy si myslíte, že na každé znečistené vajíčko si zoberie zvlášť handričku? To sme fakt naivní? Keď sa len na jedinom vajíčku nachádza nejaká nákaza salmonely, trus, to sa vyčistiť nedá. A hlavne, nie je to hygienické a nákaza sa rozmaže handričkou na všetky ostatné vajcia… Vy si doma to vajce neumývate, rozbijete ho a na okrajoch tej škrupinky môže byť niečo špinavé, prenesiete si to rukami. Aj pre toto všetko bol klietkový chov vyhlásený za najhygienickejší. A toto dodnes tvrdia veterinári a platí to.

Mali ste aj možnosť diskutovať s aktivistami, politikmi na túto tému?

Táto možnosť nikdy nebola a podľa mňa aj nikdy nebude. Poslanec p. Šudík toto celé videl asi iba z vlaku… Je to iba hlásna trúba ochranárov. Je smutné, ak zákony navrhujú neodborníci a tieto zákony škodia aj ľuďom aj zvieratám.

Je klietkový chov vlastne na niečo užitočný?

Na výrobu bezpečných zdravotne nezávadných vajec v potrebnom množstve. Hybridy nosníc sa posledných 40 rokov šľachtili na menej pohybu a vyššiu znášku. A teraz chceme, aby z nosníc boli športovkyne s nižšou znáškou. A odkiaľ zoberieme chýbajúce vajcia pre obyvateľstvo?

Z vajíčok, predovšetkým z klietkového chovu, sa vyrába aj napr. vajíčková sušina. Tá sa  môže vyrábať aj z podstielkových vajíčok, ale sú drahšie a preto sa používajú na výrobu hlavne klietkové vajíčka. Túto sušinu používajú pekári, už dávno nepoužívajú čerstvé vajcia, v potravinárstve sa všade používa zásadne sušená vaječné zmes a to z klietkových vajec a prakticky ju aj na Slovensku konzumujeme na dennej báze. Keďže sa dováža najmä z Poľska, a Poľsko má ešte menej prerobených klietok, ako Slovensko a nechystá sa prijať nijaký podobný zákon o zákaze klietok, bude klietkové vajcia konzumovať v skrytej forme denne každý Slovák aj naďalej.

Tak ako dopadne tá zmena na podstielkový chov?

Je to už na hrane, že my rozprávame o niečom, čo už momentálne nie je v západných krajinách pravdou, tak sa kompletne zmenili podmienky. Podstielkový chov západné krajiny už niekoľkými rokmi zavrhli. Tak isto aj voľný výbeh. Tento upadá, a už ani v Nemecku nedostanete povolenie na vytvorenie nového chovu z voľného výbehu. Tam sa sliepky chovajú v halách. Na 2500 kusov sliepok potrebujete hektár pôdy, ak ich chceme vypustiť. To ukladá norma. Vyzerá to tak, že na hale sú dvierka po boku haly a sliepky chodia von. To je voľný výbeh. Sliepky majú znáškové hniezda v halách v technológii, sliepka sa naučí znášať do týchto hniezd. Samozrejme, že občas znesie vajíčko aj mimo. Ale neviem si predstaviť, ako by zamestnanci behali po desiatich hektároch pozemku a zbierali denne vajíčka, ak niekto chová 25 tisíc sliepok. Ochranári rozprávajú hlúposti, že sliepka si potrebuje sama prirodzene stavať hniezdo, to je nezmysel, lebo ak vypustíte 25 tisíc sliepok von na tých 10 hektárov, a začnú si na tejto ploche stavať hniezda, tak koľko ľudí potrebujete zamestnať na ich zber? Sliepka sa proste naučí znášať vajíčka do technologického hniezda v hale.

A aj preto sa od tohto chovu ustupuje, lebo hydinová trus je pri voľnom výbehu všade na tých 10 hektároch, dostáva sa dažďom do spodných vôd a zvyšujú sa hodnoty dusičnanov a dusitanov vo vodách a práve v západných krajinách proti tomuto zbroja ochranári. Skrátka nechcú voľné výbehy. A potom je tu ešte samozrejme obrovské riziko vtáčej chrípky.

Ako sa teda chovajú sliepky v Nemecku?

Momentálne je obrovským trendom chovu nosníc tzv. voliéra. V Nemecku, Holandsku a v Rakúsku už ani podstielky nie sú! A nás s tým chcú začať, nútia nás na podstielky a voľné výbehy, aby sme o to o desať rokov zavrhli ako oni. Je to číry nezmysel!

My už tiež preskakujeme toto obdobie a postupne prechádzame na voliéry, v Leviciach máme 220 000 nosníc. Ale viete aké sú náklady na zmenu chovu? Na prerábky na voliéry potrebujem 5,1 milióna EUR. A tie jednoducho nemáme. Takže si ich asi budem musieť požičať z banky. Priemerný zisk na stredisko ročne je maximálne 150 tisíc EUR. Takže si to vydeľte o koľko vám vyjde ročná návratnosť? 25 rokov! Poznáte nejakého podnikateľa, ktorý by investoval peniaze, aby sa mu vrátili o 25 rokov?  Takže je to celé nezmysel. Návratnosť sa dá skrátiť jedine s nenávratnou podporou zo strany štátu vo forme dotácii. Znova sa vrátim k politike, sľubovali nám, že dostaneme výraznú sumu na podporu zmenu chovu, hovorilo sa o 70 percentách (ako na západe) potom to znížili na 50 a doteraz sme nedostali nič. Takže, dá sa robiť v takýchto podmienkach a niečo prerábať? Banky kvôli schváleniu úverov žiadajú potvrdenie o schválení projektu na dotácie, toto potvrdenie vám nik nedá – je to skrátka začarovaný kruh.

Ochranári hovoria o tom, že klietkový chov už nie je v EÚ trendom a mnohé štáty ho zakazujú. Čo teda na Slovensku?

Hydinári na Slovensku vedia, že tá prerábka ich neminie. Ale my sme si prešli chovateľov v Nemecku a Rakúsku, nebudeme robiť podstielky a voľné výbehy, keď to už nerobia ani Nemci ani Rakúšania. Budeme robiť voliéry – ide tiež o alternatívny spôsob chovu. Aby ste mali predstavu, ide tiež o klietkové železné technológie, len tam nie sú dvierka, teda sliepka môže zísť z tej konštrukcie na podlahu v danej hale. V tom je jediný rozdiel. My, hydinári na Slovensku to chceme postupne prerábať, ale nie bez dotácií a pomoci štátu, a nie za 5 rokov. Táto doba je extrémne krátka. Treba si počkať na zákon v EÚ parlamente a nie individuálne dopredu na Slovensku niečo rušiť a zakazovať s nereálnou dobou. Slovensko zas chce byť Európskejšie ako Európa.

Ak by u nás tento zákon prešiel, budú sa naďalej  môcť u nás klietkové vajcia predávať, no nie vyrábať. Takže k nám začne dovoz klietkových vajec z Poľska. Tí jediní dokážu pokrývať trh a výpadok na Slovensku.

Ako vnímate tento problém a aktivity okolo klietkového chovu sliepok vy, ako producent a podnikateľ?

Čo sa týka aktivistov, humanistov, čo podpisovali petíciu za zákaz klietkového chovu, a bolo ich už cez 40 tisíc, chcem sa ich opýtať, v čom je problém? Veď si dnes môžu kúpiť vajcia aj z alternatívnych zdrojov na Slovensku, teda aké chcú. Tak nech sa páči, nech si kupujú podstielkové vajcia. Ale prečo chcú brať zákonom možnosť výberu napr. dôchodcom kúpiť si klietkové vajíčka za lacnejšiu cenu?! To ja nechápem, prečo takýto zákon chceme, keď si dnes v obchode môže každý vybrať vajíčka aké chce, aj klietkové, aj podstielkové, aj z voľného výbehu dokonca aj biovajcia. Ale to právo voľby a výberu nezničme nejakým zákonom, či príkazom.

Mimochodom, predaj biovajec na Slovensku sa pohybuje menej ako jedno percento z množstva predaných vajec. My vajcia aj predávame, aj nakupujeme, a dokonca aj biovajcia od iných dodávateľov. A poviem vám jednu zaujímavosť. Mali sme dávnejšie dodávateľa z Maďarska, od neho sme biovajcia nakúpili a zrazu mi pracovníčky z baliarne volajú, že majú tam nejakú paletu divných vajíčok z Maďarska. A naozaj, na vajciach boli 2 pečiatky. Bola tam pečiatka 0 HU, ide o označenie bio z Maďarska. No na druhej strane toho istého vajíčka bolo ešte druhá pečiatka 3 PL. To znamená klietkový chov z Poľska. Takže, podnikavý Maďar nakupoval neznačené vajcia z Poľska, klietkové, ktoré si následne doma značil ako biovajcia, a tie predával dôverčivým Slovákom ako bioprodukt za podstatne vyššiu cenu.

Prevoz neznačených vajec je zakázaný a prevozcovia to praktizujú tak, že naplnia kamión neoznačenými vajíčkami z Poľska, môžu to byť aj vajcia z Ukrajiny, ale pridajú tam aj posledný rad paliet označených opečiatkovaných na konci kamiónu pri dverách, kvôli možnej kontrole. Ten, ktorý si ich kúpil v Maďarsku za účelom označenia ako bio a následného predaja na Slovensko si nevšimol, že na linku poslal aj pár paliet týchto koncových označených. Čiže takto sa obchoduje s vajíčkami po Európe a naozaj nik vám nezaručí, že kupujete falošný produkt.

Pýtala sa Hena Ďurovová, celý text na nitranoviny.sk