V podstielkovom chove nosnice vydávajú viac energie na pohyb, ktorá potom chýba v produkcii vajec, hovorí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. „Nosnice v klietkach sú špeciálne vyšľachtené hybridy. Nepotrebujú až toľko pohybu,“ vysvetľuje.

Daniel Molnár je riaditeľom Únie hydinárov Slovenska. 

V rozhovore sa dočítate: 

• čo sú podľa neho dobré znaky dobrých životných podmienok nosníc,
• v čomu sú podľa neho podstielkové lepšie pre pohodu nosníc,
• v čom je podľa neho problémový voľný chov,
• čo sa deje s nosnicami, keď začnú znášať málo vajec,
• čo bude pre chovateľov znamenať zákaz klietok, o ktorom sa teraz rozhoduje v parlamente,
• kde umiestnia klietkové vajcia, keď reťazce skončia s ich predajom,
• koľko bude stáť prechod na bezklietkové chovy,

Organizácia Humánny pokrok nedávno zverejnila investigatívne zábery z troch slovenských chovov nosníc. Videli ste tie videá?

Celé nie, len niektoré ukážky. Máme podozrenie, že zverejnené zábery boli zinscenované.

Aké máte pre to argumenty?

Na videu vidieť nosnicu, ktorá visí za krk na dopravníkovom páse (pre vajíčka, pozn. red.). V klietkovom systéme sa nosnica nemá ako dostať von z klietky. Iba tak, že ju tam niekto zámerne dá. Druhý argument je, že na zábere z klietky vyberajú uhynutú nosnicu. Tá je však evidentne už uhynutá dlhšie. Keby sa tam však nachádzala dlhšie, bola by oveľa viac ozobaná. Preto sa úhyny na farmách zbierajú každý deň. Keby sa to nerobilo, ostatné nosnice by tieto uhynuté kusy začali konzumovať. Prípady kanibalizmu zaznamenávame vo všetkých spôsoboch chovu, najčastejší je pri veľkých skupinách nosníc.

Zároveň sa ako dôkaz utrpenia ukazuje na videách vypadané perie nosníc. Sliepky rovnako ako aj ostatné vtáky počas roka preperujú. V tomto období majú výrazne menej peria. Deje sa to minimálne raz ročne. Keby sme išli do akéhokoľvek spôsobu chovu, tak tam nájdeme sliepky, ktoré majú výrazne menej peria. V skupinových chovoch, kde je počet nosníc výrazne väčší, podiel peria klesá ešte viac z dôvodu sociálnej agresie. Aj keď niekto chová nosnice doma, má skúsenosti, že niektoré majú výrazne menej peria. Je to problém všetkých spôsobov chovu, nie iba klietkového.

Nie je to spôsobené tým, že sliepky majú potravu mimo klietky a perie im odpadá šúchaním o klietku, keď sa za ním naťahujú?

Môže dochádzať k poškodeniu alebo zlomeniu peria, ale nie je to primárny dôvod chýbajúceho peria, ktoré súvisí primárne s preperovaním. Oká klietky sú dostatočne veľké, aby sliepka cez ne prestrčila hlavu. Ak hovoria ochranári, že sliepky majú životný priestor vo veľkosti papiera A4, tak to nie je pravda. Veľkosť papiera A4 je 623,7 cm². V obohatenej klietke je základná plocha na jednu nosnicu 750 cm², do čoho sa ale nepočítajú ďalšie priestory na hrabanie, zobanie, bidlá a znáškový box, ktoré túto plochu zvýšia na 1 000 cm² na kus. Pri podstielkovom chove je to 1 110 cm² na jednu nosnicu. V podstielke na jeden meter štvorcový pripadá 9 sliepok, v klietke 10. Je to teda porovnateľné.

Na videách ste teda nevideli žiadne pochybenia chovateľov?

Neviem to posúdiť, keďže neviem vylúčiť, že to bolo zinscenované. Ak by tam boli pochybenia, chovateľ by to ihneď zistil. Ak by zamestnanci vytvorili nevhodné podmienky a došlo by k úhynu čo i len jedného percenta sliepok, ročne by to farme vo výnosoch spôsobilo výpadok 60 tisíc eur. To je strata, ktorej sa snaží zamedziť každý chovateľ.

Pochybenia na mieste nezaznamenala ani Štátna veterinárna a potravinová správa. Regionálne veterinárne správy robia počas roka kontroly na mesačnej báze. Kontrolujú aj životné podmienky a zdravotný stav zvierat. Fariem je relatívne málo, preto je kontrol počas roka veľa a nedostatky u nich nebývajú zistené.

Na jednom videu vidno ako zamestnanci farmy do jedného kontajnera na jednu hromadu medzi mŕtve sliepky hádžu aj živé. To je štandardný postup?

Neviem sa k tomu vyjadriť, lebo som nebol na tej farme a nevedel sa vyjadriť ani konkrétny chovateľ. Pochybujem, že by sa to dialo bežne, lebo inak by úhyny boli oveľa vyššie. Cieľom každého chovateľa je mať čo najmenší úhyn.

Ten je v klietkach na úrovni troch percent. Ak by bolo nad päť percent, bol by to pre chovateľa veľký problém produkčný aj ekonomický. Ak sa úhyn zvýši, chovateľ to zbadá okamžite na číslach.  A určite vykoná všetky opatrenia, aby sa to nestávalo, pretože pre neho to znamená veľké straty, zvýšenie nákladov a zníženie konkurencieschopnosti oproti ostatným chovateľom.

Pohoda sliepok sa nemeria podľa toho, koľko zarobia chovateľovi peňazí, hovorí riaditeľ organizácie Humánny pokrok MARTIN SMREK. Reaguje na argumenty hydinárov, podľa ktorých vyššie znášky vajec svedčia o tom, že pre sliepky sú klietky lepšie ako bezklietkové chovy.

Čo sú podľa vás znaky toho, že sa má sliepka dobre?

Nastaviť dobré podmienky pre chov nosníc je primárnym cieľom každého chovateľa. O tom, či sa má sliepka dobre, nám hovoria 2 ukazovatele: znáška vajec a úhyn sliepok. Ak sliepka nemá dobré podmienky pre život, zvyšuje sa miera úhynu a klesá znáška. To sa hneď premietne do hospodárskych výsledkov chovu.

Ak sa ekonomické výsledky zhoršujú, chov sa farmárovi už neoplatí. Preto bude hľadať spôsob, ako podmienky pre sliepky zlepšiť. Pretože iba nosnice chované v dobrých podmienkach prinesú chovateľovi pozitívny ekonomický efekt.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) pri hodnotení životných podmienok v klietkových chovov skúmal poškodenie peria, pazúrov, či zobákov, mieru zlomenín, skupinový a izolačný stres, alebo to, či sliepka môže vykonávať prirodzené činnosti. Aj preto odporúča ukončiť klietkové chovy. To nie je z hľadiska pohody chovaných nosníc dôležitejšie ako znáška vajec?

Správa EFSA nehovorí len o klietkových chovoch. Áno, jeden zo záverov je, že by sa klietky nemali používať, ale jej ďalšie výhrady sa týkajú všetkých spôsobov chovov. Hodnotí aj nemožnosť skryť sa pred nevhodným sexuálnym správaním, čo sa ale týka rozmnožovacích chovov, nie nosníc. Pretože kohúty v produkcii konzumných vajec nie sú. Nebezpečenstvo predátorov sa zase týka iba voľno výbehových chovov.

Keď si zoberieme stres a sociálnu agresiu, tie sú podstatne vyššie v podstielkových ako klietkových chovoch. Sociálna agresia stúpa s veľkosťou skupiny sliepok. V klietkach sa chová 20 až 30 nosníc. Vedecké výskumy ukazujú, že práve to je ideálny počet, pretože si tam dokážu vytvoriť hierarchiu. Výsledkom je lepšie prostredie pre nosnicu, pretože tam neprebieha boj o potravu a životný priestor ako vo väčších skupinách.

V klietkach majú neustály prístup k vode a krmivu. V podstielkovom chove musí nosnica o krmivo a vodu bojovať s niekoľkými tisíckami ďalších nosníc. Vo voliérových chovoch má nosnica možnosť pohybu medzi klietkami a podlahou. Polovica až dve tretiny z nosníc vôbec nevyjdú z voliéry, napriek tomu že je otvorená. Dôvodom je, že sú tam spokojné, pretože tam majú tam všetko, čo potrebujú pre svoj život – krmivo, vodu, priestor na hrabanie aj znášanie. A najmä cítia sa tam bezpečne. Nemajú potrebu začleňovať sa medzi ostatné sliepky a nedochádza tak často k sociálnej agresii.

Protiargumentom ale je, že v klietkach nemá nosnica možnosť skryť sa pred agresívnymi sliepkami. Nie je toto oveľa stresujúcejšie ako veľkosť kŕdľa?  

Nie je, lebo skupina nosníc sa vzájomne pozná a sliepky vedia, čo si môžu k sebe dovoliť. Majú medzi sebou vytvorenú hierarchiu. V prípade potreby sa navyše môžu ukryť v znáškovom hniezde. To riziko tam bude vždy, ale je výrazne väčšie pri veľkých skupinách, čo vidno aj na úhyne. Ten je v klietkovom systéme na úrovni troch percent. V klasickej podstielke sa to pohybuje medzi 10 až 15 percentami. Jeden z dôvodov je aj sociálna agresia a kanibalizmus.

Na videách bolo vidno, že sliepky boli na sebe natlačené a navzájom sa ozobávajú.

Sliepka je kŕdľový vták. Aj nosnice na podstielke vytvárajú väčšie skupiny.

Ale majú na výber.

Áno. Avšak aj pri podstielkovom chove sa nosnice držia vo väčších skupinách, napriek tomu, že v niektorých častiach haly je výrazne viac voľného miesta. Každý spôsob chovu nosníc má svoje výhody a nevýhody.

A ako je to s voľným výbehom?

Voľno výbehové chovy majú popri svojich výhodách rovnako ako aj ostatné spôsoby chovu svoje nevýhody. Na jednej strane tu je zabezpečená väčšia voľnosť pohybu a lietania, ale obrovskou nevýhodou je rôznorodosť klimatických podmienok. V lete čelia vysokým teplotám a slnečnej páľave, inokedy vetru a dažďu, v zime zase nízkym teplotám. Ďalším problémom sú predátori ako kuny, líšky, či dravé vtáky.

Problémom je aj vyššie vnútorné zaťaženie haly. Keď sa na noc nosnice zavrú, je ich dvanásť na jednom metri štvorcovom, čo je ešte vyššie číslo ako v ostatných spôsoboch chovu. Vonku je ale zaťaženie výrazne nižšie, keďže je tam iba 2 500 nosníc na hektár výbehu. To však znemožňuje realizovať voľné výbehy vo veľkých chovoch. Veľkým problémom je aj vysoké riziko výskytu vtáčej chrípky vo voľno výbehových chovoch.

Ako je to s vnútorným prostredím v halách? 

Jednou z výhod klietkových chovov je, že trus z nich odchádza na páse automaticky z haly preč. Preto je tam prostredie menej prašné a obsahuje menej amoniaku. V podstielkových chovoch je pre vyššiu mieru pohybu oveľa väčšia prašnosť. Takisto v nich je výrazne vyššia prítomnosť amoniaku, pretože tam trus ostáva priamo na podlahe. Podstielka je tam prvý mesiac, ďalších 12 mesiacov je to už hnoj. To má vplyv na zdravotný stav nosníc, čo si vieme vyhodnotiť aj na podávaní liekov. V klietkach je jednoznačne podiel liekov najmenší.

A nie je to len problém zlého manažmentu? Nedá sa podstielka meniť častejšie?

Počas chovu nie je možné podstielku meniť, iba dopĺňať. Ak by sa podstielka menila, zvýšil by sa výrazne úhyn, pretože nosnice by sa vyľakali a pred ľuďmi a strojmi by ušli, natlačili sa na seba a podusili by sa. Dalo by sa to riešiť iba pri výrazne nižšom počte kusov na plochu, ale to by spôsobilo chovateľom finančné problémy a výrazné predraženie cien vajec.

Prečo je znáška v podstielkových chovoch nižšia?

Je to spôsobené tým, že nosnice vydávajú viac energie na pohyb, ktorá potom chýba v produkcii vajec. Druhým dôvodom je, že časť vajec je zničená, lebo sliepky po nich behajú a vajcia s tenšími škrupinami sa zničia.

Menej pohybu je síce horší pre znášku ale zrejme lepši pre pohodu sliepky.

Nosnice v klietkach sú špeciálne vyšľachtené hybridy. Nepotrebujú až toľko pohybu. Sú prispôsobené na menší priestor. Takéto cielené šľachtenie sa robí v celom svete od sedemdesiatych rokov. Pre podstielku sú vyšľachtené zase iné hybridy s inými potrebami a návykmi. Podstielkové chovy ale majú ešte jednu nevýhodu.

Akú?

Problémom je, že v hnoji, ktorý som spomínal, dlhšie ležia vajíčka. Odchádzajú teda oveľa špinavšie ako z klietok. V podstielkovom chove je časť vajec znášaná mimo určených miest a tak ich treba ručne zbierať. Sú špinavé, pretože sa sliepky pohybujú priamo po nich . Výskumníci z Českej zemědělskej univerzity zistili, že znečistenie baktériami je až niekoľko sto tisíckrát vyššie ako pri vajciach z klietkových chovov.

Povrch vajíčka je čiastočne priepustný, a preto časť znečistenia môže prejsť aj dovnútra. Vajce z klietkového chovu prvýkrát chytí človek až keď si ho doma vyberie z chladničky. Dovtedy je manipulácia človeka s ním nulová, pretože všetko je automatizované a zabezpečené technológiami vrátane zberu vajec, ich triedenia a balenia.

Videá zverejnené organizáciou Humánny pokrok prvýkrát ukazujú zlé životné podmienky sliepok na slovenských farmách. Výskumníci EÚ v rovnakom čase zverejnili štúdiu, podľa ktorej nosnice fyzicky a psychicky trpia aj v obohatených klietkach, a EÚ navrhujú ich zákaz.

To znamená, že aj vajíčka z podstielkových chovov, ktoré máme už dnes na Slovensku, sú pre spotrebiteľa menej bezpečné?

Áno, pretože na povrchu majú viac cudzorodých látok. Spotrebiteľ pri nich musí byť opatrnejší a častejšie si musí umývať ruky, podobne ako aj pracovný priestor a nástroje v kuchyni, ktoré prídu do kontaktu so škrupinou alebo rukami. Inak môže prísť k sekundárnej kontaminácii iného jedla.

Máme krajiny, kde už je väčšina chovov podstielkových a nedochádza tam k otravám spôsobeným vajíčkami.

Záleží aj od prístupu a správania spotrebiteľa pri príprave jedla. Ak dodržiava hygienické zásady, vie sa tomu vyvarovať. Nehovorím, že to je veľké riziko, ale existuje a pri podstielkových vajciach je vyššie.

Prirodzeným správaním sliepky, ktorým trávy väčšinu času, je hrabanie, kúpanie v prachu, ležanie, hradovanie, rozťahovanie sa. Dá sa povedať, že sa má dobre, ak toto v klietkach robiť nemôže? 

Priestor na tieto činnosti v klietkach má. Legislatíva EÚ stanovuje povinnosť pre klietkové chovy, že podstielka v klietke musí umožňovať hrabanie a zobanie.

Ale veľmi obmedzený. Aj z videí bolo vidieť, že ide o dosť malú plochu. Ak ju obsadí niekoľko sliepok, ostatné už nemôžu.

Sliepky tie činnosti nerobia celý deň ani v domácich chovoch. V obohatenej klietke sa vedia striedať, tak aby tieto činnosti mohli realizovať viackrát počas dňa. V neobohatených klietkach na to nemali vôbec priestor. Mohli iba stáť na pletivovom rošte. V obohatených klietkach je priestor na zobanie a hrabanie. Pred dvadsiatimi rokmi sa legislatíva nastavila tak, aby to bolo pre sliepky dostačujúce. Aj na základe posudkov, ktoré vtedy robila EFSA.

Skúsim sa spýtať osobnejšie. Myslíte si, že môže sliepka stráviť za mrežami dobrý život?

Musíme rozlišovať medzi klietkou a mrežami. Nosnica v obohatenej klietke má všetky základne požiadavky zabezpečené. Má zabezpečený stály prístup ku krmivu, vode a má vytvorená priestor na sedenie na bidle, hrabanie, zobanie a znášanie vajec. Každý chov má svoje výhody a nevýhody. Keby bola nosnica nespokojná, prejavilo by sa to aj na ďalších ukazovateľoch ako sú znáška alebo zvýšený úhyn.

Sliepka sa priemerne dožíva päť až osem rokov. Aký je priemerný vek dožitia v klietkach?

Dĺžka dožitia je v klietkach rovnaká ako aj v podstielkových chovoch. Nosnica sa štyri mesiace odchováva ako mládka. Potom sa 50 až 75 týždňov chová na produkciu vajec. Po 95 týždňoch života nosnice produkcia vajec výrazne klesá a chov sa stáva neefektívnym. Preto k obmenám dochádza vo všetkých spôsoboch chovu.

Treba rozlišovať medzi plemenami nosníc.  Vo veľkochovoch sa chovajú plemená zamerané primárne na znášanie vajec. V domácnostiach sú to kombinované plemená pre produkciu vajec, ale aj mäsa, ktoré majú výrazne nižšiu znášku vajec ako plemená určené na znášanie vajec.

Koľko sa teda dožívajú vo veľkochovoch?

Nosnice vo všetkých spôsoboch veľkochovov sa chovajú približne rok a pol až rok a trištvrte. Potom znáška vajec výrazne klesá, čo znamená vysoké náklady pre chovateľa. Ak by sa chovali dlhšie pri menšej znáške, znamenalo by to aj výrazne drahšie vajcia pre spotrebiteľov. Preto prichádza k ich nahradeniu mladými nosnicami.

Čo sa potom deje s nosnicami?

Buď sa predávajú domácim chovateľom na ďalší chov alebo idú na spracovanie a predávajú sa v zmrazenom alebo chladenom stave ako slepačie mäso na prípravu jedál.

V parlamente je teraz návrh zákona na zákaz klietkového chovu od 1. januára 2024 s prechodným obdobím do konca roku 2028. Čo by pre chovateľov znamenalo schválenie tohto zákona?

Bol by to pre slovenských chovateľov nosníc veľký problém, ktorý môže ohroziť produkciu vajec na Slovensku, sebestačnosť v ich produkcii ako aj konkurencieschopnosť našich výrobcov. Návrh zákona počíta len so zákazom produkcie vajec z klietok na Slovensku, nie s úplným zákazom ich predaja.

Naši chovatelia nebudú môcť chovať nosnice v klietkach, ale zahraniční výrobcovia budú vajcia z klietkových chovov na Slovensku predávať v obchodoch, stravovacích zariadeniach alebo dovážať ich ako tekuté alebo sušené vajcia. Riziko vidíme aj vo falšovaní vajec. Je otázne, či sa na našom trhu nebudú objavovať aj po takomto zákaze vajcia, ktoré sú z klietkových systémov, no budú označené ako vajcia podstielkové alebo voľno výbehové.

Pozrime sa na Českú republiku, kde si uzákonili ako definitívny koniec klietok rok 2027. Už teraz však vedia, že to v tomto termíne nezvládnu a na stole je už návrh na posunutie tohto termínu. Dôvodov je viacero. Prvým je nedostatok peňazí, druhým nedostatok technológií.

Dnes keď objednáme technológiu, trvá zhruba 12 mesiacov, kým sa výmena uskutoční. A nedá sa na celej farme urobiť naraz, hlavne na farmách, ktoré majú veľký počet hál. Takáto farma si musí prechod rozdeliť v čase, aby sa im výrazne neznížila produkcia vajec a nevypadla z trhu. Rekonštrukcia haly trvá niekoľko mesiacov. Potom je už vrátiť sa do obchodných reťazcov ťažké, lebo si medzitým zazmluvnia iných dodávateľov.

Preto si myslíme, že by sme nemali prijímať právne predpisy nad rámec legislatívy EU a zákaz by sa mal riešiť iba na európskej úrovni a pre všetky členské štáty EÚ rovnako.

V klietkach sa chovajú sliepky, ošípané, teliatka, králiky, husi, kačice či prepelice. Členské krajiny regulujú klietkové chovy rôzne, preto Európska komisia prisľúbila, že ich navrhne tento rok plošne zakázať. Koniec klietok by mohol nastať v roku 2027.

Obchodné reťazce sa zaviazali, že od roku 2025 už nebudú predávať vajcia z klietkového chovu. Nie je preto vo vašom záujme urýchliť prechod?

Chovatelia nosníc na Slovensku realizujú rekonštrukcie klietkových chovov na alternatívne systémy. Ale iba v rámci svojich finančných možností. Je to na úrovni troch až piatich percent ročne. Od roku 2019 sme znížili podiel klietkových chovov o 16 percent. Zatiaľ iba z vlastných peňazí, a preto tempo rekonštrukcií nevieme urýchliť.

Pri tomto tempe by to ale trvalo ďalších minimálne 15 rokov.

Česká republika na tento účel vyčlenila dotácie, aj tak však českí chovatelia nedokážu urobiť viac ako osem percent ročne. Je to spôsobené slabou dostupnosťou technológií. Keďže postupne prerába celá Európa, technológie sa dodávajú po celom kontinente. Robí ich len niekoľko firiem, rovnako ako montáž.

Ak reťazce splnia svoje záväzky, budete mať kde umiestniť súčasnú produkciu vajec?

Vajcia nepredávajú len zahraničné obchodné reťazce. Okrem nich tu máme aj domáce reťazce, sektor stravovania a spracovanie vajec na tekuté a sušené výrobky.

Ďalším problémom je, že by nám automaticky vypadol aj export klietkových vajec. Momentálne sme sebestační na 81 percent, ale v obchodoch je iba okolo 70 percent domácich vajec. Do zahraničia vyvážame 11 percent vajec a primárne sú z klietkových chovov. Vyvážame do Maďarska, Česka či Nemecka.

Jeden z argumentov predkladateľa zákona je, že teraz je vhodné obdobie na prechod aj preto, lebo končí životnosť klietkových systémov. Je to pravda?

Je to trochu inak. Pri prechode z obohatených klietok na neobohatené sa výmena robila dvomi spôsobmi. Veľká časť Európy, ale iba minimum slovenských chovateľov neobohatené klietky iba doplnila o ďalšie zariadenia, ale staré nevyhodila. Životnosť týchto technológií končí b najbližšom období. Väčšina slovenských farmárov však vyhodila staré systémy úplne a vybudovala si úplne nové obohatené klietky. To bolo prevažne v rokoch 2005 až 2011. Ich životnosť je na úrovni 25 rokov, čiže budú dosluhovať medzi rokmi 2030 až 2035.

Keby zákon prešiel, znamenalo by to, že sa niektorým chovateľom oplatí chovy skôr zatvoriť ako investovať do nových, bezklietkových režimov?

Ak bude prechodné obdobie dostatočne dlhé podobne ako pri prechode na obohatené klietky (12 rokov), bude sa dať rekonštrukcia úplne zrealizovať. Do rok 2027 je však veľmi krátka doba, aby to bolo reálne. Keď sme v roku 2019 pripravovali memorandum o spolupráci s obchodnými reťazcami a ministerstvo pôdohospodárstva, zaviazali sme sa k ukončeniu klietkového chovu do roku 2030, teda po 12 rokoch rekonštrukcií. Vtedy sme počítali s tým, že štát na to vyčlení finančné prostriedky, ale doteraz sme na tento účel nedostali ani euro.

Aj pre hydinárov sú otvorené dve výzvy za vyše 400 miliónov eur, kde sa so žiadosťami na rekonštrukciu klietkových chovov môžu prihlásiť aj hydinári. Uchádzajú sa o to? Stačí táto finančná podpora?

Problém je, že výzva bola vyhlásené už v minulom roku. Podané projekty stále nie sú vyhodnotené. Chovatelia by chceli ísť už do investícií vopred, ale banky im nechcú dávať úvery, lebo nemajú schválené projekty. Keď objednávame technológiu, musíme zaplatiť zálohu, inak nám ju výrobcovia nedodajú. Rekonštrukcie sa tak omeškajú minimálne o ďalší rok.

Nevýhodou tiež je, že tie výzvy nezohľadňovali rast inflácie najmä v minulom roku. Z našich výpočtov tak vychádza, že dotácia nebude na úrovni 50 percent, ale iba 30 až 35 percent z dôvodu rastu cien stavebných materiálov a technológií.

Pokrýva alokácia výziev dopyt chovateľov?

Nebudú uspokojené všetky projekty. Pozitívom je, že na prelome rokov sa navýšili finančné prostriedky, čo umožní podporiť viac projektov.  Veľké farmy však v rámci tejto výzvy dokážu zrekonštruovať iba dve až tri haly, čo je iba nepatrné množstvo. Preto bude nevyhnutná Ďalšia podpora a ďalšie výzvy.

Ako by sa zákaz klietkových chovoch prejavil na cenách vajíčok?

Teraz sa ceny porovnávajú ťažko, lebo vplyvom kríz vyskočili. Dlhodobo sú pri produkcii vajec náklady podstielkových chovov v porovnaní s klietkovými vyššie zhruba o 30 percent V prípade voľného výbehu a ekologického chovu sa to blíži takmer k dvojnásobku nákladov.

Musíme však rozlišovať medzi našimi odbytovými cenami a cenami, za ktoré vajcia predávajú obchodné reťazce. Dnes je priemerná odbytová cena z klietkového chovu na úrovni 1,65 eura za desiatkové balenie veľkosti M. Pultová cena je ale výrazne vyššia. Tú však my neovplyvníme.

Ak štát prijme ďalšie opatrenia týkajúce sa navýšenia nákladov na ľudskú prácu, mohli by navýšiť rozdiel nákladov ešte viac. Podiel ľudskej práce je v podstielkových chovoch výrazne vyšší ako v klietkových.

Organizácia Humánny pokrok nedávno spravila analýzu cien vajec. Z nej vyšlo, že v zahraničí sa predávajú vajíčka z podstielkových chovov lacnejšie ako u nás z klietkových. Ako je to možné?

My vieme porovnať len odbytové ceny, za ktoré vajcia výrobcovia predávajú a tie sú na podobnej úrovni. Maloobchodné ceny si určujú obchodné reťazce a ich súčasťou je aj ich obchodná prirážka, ktorá sa môže medzi jednotlivými krajinami výrazne odlišovať. Keď sa porovnávajú výrobné náklady alebo naše odbytové ceny a predajné ceny, tak vidieť medzi nimi výrazné rozdiely. Výrazný rozdiel v cene spôsobuje aj ako sa produkcia v danej krajine dotuje.

V Rakúsku a krajinách západnej Európy sa dotácie vyplácajú na farmu. Ak má farmár živočíšnu výrobu, dostane dotáciu na všetky zvieratá. Na Slovensku sú dotácie primárne nastavené na podporu ornej pôdy, dojníc, oviec a kôz. Ostatné sektory vrátane chovu hydiny podporu nemajú. Aj keď máme nižšie mzdové náklady ako chovatelia zo západnej Európy,  u nich sa uplatňuje spomínaná dotáciu na farmu a vo vyššej miere. To spôsobuje, že sú naše výrobné náklady podobné alebo častokrát aj vyššie.

(euractiv.sk)