Pohoda sliepok sa nemeria podľa toho, koľko zarobia chovateľovi peňazí, hovorí riaditeľ organizácie Humánny pokrok MARTIN SMREK. Reaguje na argumenty hydinárov, podľa ktorých vyššie znášky vajec svedčia o tom, že pre sliepky sú klietky lepšie ako bezklietkové chovy. Slováci sa podľa neho vedia povzniesť nad rozdiely v cene vajec, ak tým môžu uchrániť  sliepky pred zlými podmienkami v klietkach.

Martin Smrek je riaditeľom organizácie Humánny pokrok, ktorá nedávno zverejnila investigatívne nahrávky troch slovenských fariem s klietkovým chovom nosníc, teda sliepok na produkciu vajec. Organizácia sa snaží dosiahnuť zákaz klietkového chovu sliepok. 

V rozhovore sa dočítate:

• ako vyzerajú klietkové chovy sliepok na Slovensku,
• či sú pre sliepky lepšou možnosťou ako bezklietkové systémy,
• čo chce Humánny pokrok dosiahnuť zákazom klietkového chovu,
• ako sa to prejaví na cenách vajec,
• či môže spotrebu mäsových a mliečnych výrobkov pomôcť znížiť nové označovanie potravín,
• či je eticky prijateľná konzumácia hmyzu.

Humánny pokrok nedávno zverejnil investigatívne videá z klietkových chovov na slovenských farmách. Je niečo, čo vás na získaných záberoch prekvapilo?  

Sú to zábery ako z hororového filmu. Neviete na pohľad rozoznať živé sliepky od mŕtvych. Z čoho som bol osobne zdesený, bolo pochovávanie sliepky zaživa spolu s mŕtvymi pod hromadami tiel v kafilérnom kontajneri. To je skutočne niečo, čo som ešte nevidel ani na záberoch klietkových chovov z iných krajín.

Tých záberov z priemyselných veľkochovov ale už bolo veľa a je to dookola o tom istom. Keď sme zverejnili zábery z Príboviec pri Martine, boli to štandardné zábery, ktoré sú hrôzostrašné, ale videli by ste ich na každej klietkovej farme.

Chovatelia sa bránia tým, že ide o vystrihnuté zábery extrémnych prípadov, navyše z chovov, ktoré sa vymykajú slovenskému štandardu. Ide o bežný obraz alebo výnimočné prípady?

Keby štandard vyzeral inak, videli by sme tie zábery na obaloch od vajíčok. Realita je však taká, že niekoľko mesiacov strávených na takejto farme sliepku zničí.

Najvýpovednejšie je, že sliepka z rodinnej farmy sa bežne dožíva aj desať alebo 15 rokov. V klietkovom chove je sliepka natoľko vyčerpaná, že prestane znášať vajcia a vtedy je pre hydinárov ťarchou. Keďže nie je ekonomicky zaujímavá, končí v kafilérii. Po desiatich percentách svojho života v podstate umiera.

Keď sa hydinári chvália peknými veľkochovmi, ukážu vám novopostavenú halu s čerstvo nasadenými sliepkami, ktoré ešte nestihli prísť do kontaktu s mrežami a s mierou frustrácie, ktoré prinášajú.

Na obrázkoch to vyzerá pekne. Vidíte krásne perie na zdravých, živých sliepkach. Nie je to žiadna náhoda, že o rok neskôr vidíte ísť tie sliepky na porážku.

V konfrontácii so zástupcom chovateľov padlo aj obvinenie, že videá boli zinscenované.

Ten komentár ma celkom pobavil. Predstavil som si, ako sa niekto vláme na hydinovú farmu, postaví tam klietkový chov, nasťahuje tam tisícky zničených sliepok a potom sa bude tváriť, že to tam bolo.

Samozrejme je to úplný nonsens. Z videí bolo možné celkom jasne vidieť priebeh udalostí. Na našej stránke máme zverejnené aj dlhé zábery, ktoré ukazujú geolokáciu, časové údaje a celý príbeh so sliepkou pochovanou zaživa.

V médiách sme videli len tie najdramatickejšie časti. Video ale zahŕňa všetko od prvého kontaktu, nájdenia sliepky po overovanie s personálom, či ju naozaj má ten človek zahodiť, až po jej zahodenie. Pre ľudí, ktorí tam pracovali, to zjavne bola rutinná situácia.

Štátna veterinárna správa podľa jej šéfa Jozefa Bíreša do dotknutých chovov poslala kontroly, ktoré pochybenia z videí na mieste nenašli. Ako si to vysvetľujete?

Vysvetlení je viacero. Ak prídete na farmu, ktorá je čerstvo naskladnená, vyzerajú sliepky inak ako na konci jeden a štvrťročného cyklu.

Druhá možnosť je čisto praktický problém. Klietkové farmy majú obvykle desaťtisíce až státisíce sliepok. Každá z nich je obvykle v inej fáze cyklu. Aj keby tam Štátna veterinárna správa poslala všetky svoje inšpektorské kapacity, nemajú šancu prezrieť celý chov a nájsť všetky záznamy.

Pred hlasovaním o zákaze klietok aktivisti vo videách ukázali krutý život slovenských sliepok

Videá zverejnené organizáciou Humánny pokrok prvýkrát ukazujú zlé životné podmienky sliepok na slovenských farmách. Výskumníci EÚ v rovnakom čase zverejnili štúdiu, podľa ktorej nosnice fyzicky a psychicky trpia aj v obohatených klietkach, a EÚ navrhujú ich zákaz.

Skúsenosti u nás aj v zahraničí sú také, že ľudia vykonávajúci inšpekcie si uvedomujú svoje limity. Kontrolu nerobia tak dôkladne, ako by sme si mohli predstavovať. Prídu, skontrolujú, dajú pečiatku a idú ďalej. Aj keby chceli, všetky pochybenia tam nenájdu.

Na videách vidieť aj pochybenia, ktoré by kontrola mohla nájsť, bez ohľadu na to, v akom stave sliepky sú. Videli sme tam prakticky holé klietky. Nemali ani ten najmenší kúsok umelého trávnika, ktorý pán Molnár (riaditeľ Únie hydinárov Slovenska, pozn. red.) honosne nazýva hniezdom.

Na videu sú zábery z chovov s obohatenými klietkami, ktoré sú na Slovensku povinné od roku 2012. Ako v minulosti vyzerali tie neobohatené?

Veľmi podobne. Rozdiel je pár centimetrov štvorcových plochy na jednu sliepku. Pohli sme sa z 550 na 750 centimetrov. Stále hovoríme približne o jednom hárku papiera s rozmerom A4.

S obohatenými klietkami pribudla norma, koľko centimetrov bidla musí pripadať na jednu sliepku. Musí tam byť fyzicky oddelený priestor s umelým trávnikom na hniezdenie. V praxi to znamená, že tam majú desaťkrát desať centimetrov umelého trávnika.

Bol to v zásade veľmi malý krok vpred. O to dôležitejšie však bolo, že sa ho podarilo presadiť na úrovni celej EÚ. Nastavilo to nový štandard, ktorého sa potom môžu držať ostatné štáty.

Nerobme si však ilúzie, že toto bola revolučná zmena pre sliepky. Klietky sú hororový systém a teraz to potvrdil aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Aj obohatené klietky sú stále nedostačujúce a sliepky by sa v klietkach rozhodne chovať nemali.

Ako farmári zabezpečujú spomínaný priestor na hniezdenie?

Priestor na hniezdenie je jedna červená plastová fólia, ktorá oddeľuje kúsok klietky a má vytvárať sliepke pocit bezpečia pri hniezdení. Hydinári tvrdia, že je hniezdo vďaka tomu „luxusne vybavené“. To je ďalší eufemizmus.

Klietkové chovy podľa ich obhajcov majú menší úhyn sliepok a aj vyššie znášky vajec, čo má svedčiť o ich dobrom zdravotnom stave. Je to argument, ktorý potvrdzuje, že sa v klietkových chovoch majú sliepky lepšie ako v ostatných?

Je to argument, ktorý nám povie viac o hydinárovi ako o jeho sliepkach. Žiadne kritériá na meranie dobrých životných podmienok nezahŕňajú výnosnosť sliepok, čiže to, koľko peňazí chovateľovi zarobia. Meranie dobrých životných podmienok tým, či to zviera dokáže vôbec prežiť, je absolútna rezignácia.

Túto debatu jasne uzavrel Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ktorý Európska komisia požiadala o jasné a definitívne stanovisko ku klietkovému chovu. Úrad preskúmal vedecké dáta z ostatných 15 rokov týkajúcich sa klietkových chovov sliepok. Dospel k jasným záverom, že nejde o systém, v ktorom je vhodné sliepky chovať.

Bežné kritériá, ktoré sa pri vyhodnocovaní takýchto systémov využívajú a merajú dobré životné podmienky zvierat, skúmajú úplne iné faktory.

Aké?

V prvom rade je to voľnosť pohybu – do akej miery zviera dokáže vykonávať svoj prirodzený pohyb. Pri sliepkach to znamená, či sa môže prehrabovať v zemi, čím trávi 60 percent svojho bdelého času. Ďalej či dokáže skúmať okolie a hľadať potravu. To je tiež jedna z kľúčových aktivít, ktoré zvykne robiť.

Ide aj o bežnú potrebu každého vtáka stavať si hniezdo. V neposlednom rade je to aj kúpanie sa v prachu, čím sa sliepky zbavujú parazitov.

Keď tieto veci nemôžu robiť, nielenže sú frustrované, no snažia sa to správanie imitovať v klietke, ktorá im to neumožňuje. To je práve jeden z dôvodov dolámaného peria, ktoré môžeme na záberoch vidieť.

Meria sa v rámci kritérií dobrých životných podmienok aj mentálne zdravie sliepok?

Áno, z prirodzeného správania vyplýva aj psychická pohoda, ktorá sa takisto meria. Jedným z kritérií je, či sa môže sliepka skryť pred agresívnejším jedincom. Ak sa sliepky v klietkach doslova zbláznia, vedie to k početným konfliktom, následne ku kanibalizmu.

V klietke nemôže utiecť. Keď sa druhá sliepka zblázni a začne byť agresívna, budú s ňou musieť ostatné sliepky ostať. Ak bude príliš agresívna, doslova ich roztrhá.

Tu sa dostávame k fyzickému zdraviu. Vyhodnocuje sa, či zvieratá dostávajú zdravotnú starostlivosť, majú ošetrené zranenia a kompletnú výživu, ktorú potrebujú.

Zahŕňa to tiež kritéria pre podstielku, ktorá sa má priebežne dopĺňať, aby sa tam nehromadili patogény, alebo aj také detaily ako členitý priestor, kde by sliepka mala možnosť sedieť na vyvýšenom mieste a mohla sa brániť pred agresívnejšími jedincami a pospať si.

Najdôležitejšie však je, že žiadne z kritérií merajúce dobré životné podmienky zvierat sa nezaoberá tým, koľko hydinár na sliepke zarobí a koľko vajec mu znesie. Neklesajú ani tak nízko, aby merali, či sliepka prežije.

Aktivisti presviedčali europoslancov o úplnom zákaze klietkového chovu

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski ochranárom z iniciatívy „Koniec doby klietkovej“ prisľúbil, že Komisia v júni predstaví návrhy, ktoré by mali zohľadniť ich požiadavky na úplný zákaz klietkového chovu v EÚ.

Koľko priestoru teda minimálne potrebuje jedna sliepka?

Každá sliepka by mala mať ideálne aspoň štvrť m². Mali by tiež mať prístup k voľnému výbehu alebo aspoň k zimným záhradám.

V priestoroch, kde je príliš chladné podnebie, alebo v lokalitách, kde sa zvykne objavovať vtáčia chrípka, to zabezpečí, že bude mať sliepka kontakt s čerstvým vzduchom a slnkom. Zároveň bude oddelená od divo žijúcich zvierat.

Pri kanibalizme a agresii je zaujímavé, že ho ako argument používajú aj chovatelia. Hovoria, že v klietkach sa sliepky lepšie poznajú a tak v nich menej často dochádza k súbojom a prípadom agresívneho správania. V čom spočíva rozdielna argumentácia?

Nepochybne môžu vychádzať z dát, ktoré evidujú vo svojich chovoch. Ale tvrdia to lobisti živočíšnej výroby a hydinárskeho priemyslu, čomu zodpovedajú aj argumenty.

Musia sa ich držať, aj keď čelia jasnej prevahe vedeckých dát, ktoré ponúka Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Ten sa napríklad vo svojej poslednej správe venoval aj konfliktom, kanibalizmu a tomu, aký vplyv naň má práve veľkosť kŕdľa.

Dlho sa predpokladalo, že v klietkach je výskyt konfliktov a kanibalizmu nižší, pretože sliepky sú zvyknuté na menšie kŕdle. Bežný slepačí kŕdeľ je 20 až 60 sliepok, ktoré sa vedia zorientovať a rozpoznať hierarchiu v komunite. Tým sa vyhýbajú konfliktom.

Posledné dáta ale ukazujú, že veľkosť kŕdľa v tom nezohráva rolu. Či už bol kŕdeľ malý, alebo spočíval v niekoľkých tisíckach, nebol to podstatný faktor. Dôležité je zabezpečenie podmienok, v ktorých sliepky nie sú frustrované.

Ako presne sa agresia prejavuje? Čo býva spúšťačom súbojov?

Sliepka v klietke nemá do čoho zobať, maximálne do jedla. Jediná mäkká vec, do ktorej môže vo svojom prostredí zobať, sú ďalšie sliepky. Čím viac sa zhoršuje ich psychický stav, tým viac prechádza priateľské zobanie do patologického.

Začína to vytrhávaním peria, končí to vyzobávaním očí, kloák a v niektorých prípadoch agresívnejšie jedince v klietke druhú sliepku doslova rozoberú.

Ak máte zle manažovaný podstielkový chov, čísla môžu byť horšie. V klietke je limitom samotná klietka. V podstielkovom chove je obmedzením vaša starostlivosť.

V spolupráci s poslancom OĽANO Tomášom Šudíkom ste prišli s návrhom zákazu klietkových chovov nosníc od roku 2029. Hydinári sa už dávnejšie s ministerstvom pôdohospodárstva a niektorými reťazcami dohodli na memorande, podľa ktorého mali s klietkami skončiť do roku 2030. No iba malá časť chovov odvtedy prešla na bezklietkové chovy a tak hydinári tvrdia, že to nestihnú. Je teda rok 2029 vôbec reálny?

Je nielenže reálny, ale aj nevyhnutný. Tempo, ktorým slovenskí hydinári prerábajú klietkové chovy na bezklietkové, je krajne nedostačujúce. Za ostatných osem rokov to bolo zhruba osem percent. V malých špinavých klietkach máme stále 75 percent sliepok.

Od roku 2025 chcú takmer všetky maloobchodné reťazce skončiť s predajom vajec z klietkových chovov. Znamená to, že o dva roky nebudú mať komu hydinári klietkové vajcia predať.

Slovenskí spotrebitelia si dávajú veľmi záležať na tom, aby vajcia a iné produkty pochádzali zo Slovenska. Dostávame sa do situácie, keď robia hydinári všetko pre to, aby udržali svoje klietkové chovy, a bránia sa tomu, aby urobili to, čo väčšina Európy.

Na druhej strane sú reťazce, ktoré chcú predávať slovenské vajcia, ale nemajú výrobcov, ktorí by im bezklietkové vajcia zabezpečili v dostatočnom množstve. Situácia, ktorú teraz hydinári vyrábajú, je, že v roku 2025 môže byť nedostatok slovenských vajec.

Čo teda majú producenti robiť?

Jediný spôsob, ako dokážu hydinári transformáciu prežiť bez toho, aby sme to všetci museli zaplatiť, je včas a v dostatočnom objeme zabezpečiť prechod na bezklietkové chovy.

Memorandum je síce podpísané, ale štát si v ňom neplní svoje záväzky. Ministerstvo pôdohospodárstva sa zaviazalo poskytnúť financie, no za tri roky sa to nestalo. Strácame drahocenný čas, čo prestavbu zbytočne predražuje. Trestáme za to sliepky, ktoré s tým nič nemajú a kvôli prieťahom trpia o niekoľko rokov dlhšie.

Teraz je na prechod vhodné obdobie, lebo končí životnosť systémov, ktoré dnes majú hydinári. Literatúra uvádza životnosť desať až 15 rokov. Klietkovým systémom, zavedeným do praxe okolo roku 2012 alebo s predstihom, bude končiť životnosť koncom roka 2028. Vtedy budú musieť vymeniť klietky tak či tak.

Hydinári nie sú schopní sami zvládnuť túto transformáciu, a preto do toho musí vstúpiť štát. To je dôvod, prečo sme išli cestou poslaneckého návrhu.

Financovanie má ešte jeden dôležitý rozmer. Ak by sa prerábky začali vtedy, keď sme to žiadali, boli by náklady okolo 50 miliónov eur. Pred rokom to bolo 62 miliónov eur, teraz si hydinári pýtajú už 75 miliónov.

Takýmto tempom sa rýchlo dostanú na sto, dvesto, možno 250 miliónov eur. Čím dlhšie to budeme odkladať, tým vyššia bude cena.

Ako by mal vyzerať chov po zákaze klietok? Hovoríte, že sa snažíte ochrániť sliepky pred krutosťou. Bude podstielkový chov znamenať koniec krutosti?

My sa sústredíme na odstránenie najväčšej krutosti, ktorej máme možnosť zbaviť sa hneď.

Vedeckú bodku za tým, čo je absolútne minimum, nám ponúkol Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Je to podstielkový chov.

Voliéry sú medzistupňom medzi klietkovými a podstielkovými chovmi. Hydinári tak vedia využiť už existujúce haly, pričom sa dá navýšiť plocha, v ktorej môžu vtáky pohodlne fungovať. To ide ruka v ruke s odporúčaniami.

To ale ešte asi nie je cieľový stav, ktorý by ste si pre zvieratá predstavovali.

Áno, ideál ide trochu ďalej. Krajiny, ktoré začali prechádzať na bezklietkové chovy, väčšinou zvolili podstielkové. Podstatné percento však išlo za tým najvyšším štandardom ochrany sliepok.

To je dôvod, prečo je dnes každá piata sliepka v EÚ chovaná vo voľnom výbehu. Má tu prístup aspoň k štyrom metrom štvorcovým a vie vykonávať svoje prirodzené správanie.

Očakávame teda, že narastie aj percento sliepok žijúcich vo voľných výbehoch. Na Slovensku sú to zatiaľ dve percentá. EÚ je niekde za 20 percentami.

Očakávanie ale je, že väčšina bude najprv presunutá do podstielkových chovov. V praxi to znamená, že by každá mala približne dvojnásobok životného priestoru, prístup k podstielke a viacero možností svojho prirodzeného správania. Už len voľný pohyb po hale by bola pre sliepky zásadná zmena.

Hydinári, ale aj niektorí politici tvrdia, že pri podstielkovom chove nie je jasná garancia toho, že bude vajce úplne bezpečné. Tvrdia, že ostáva dlhší čas v podstielke, v ktorej sa hromadia škodlivé organizmy. Beriete do úvahy aj aspekt zdravotnej závadnosti vajec?

Argument môže byť v slovenskom prostredí relevantný, ale je to podobné, ako odmietať koncept štátu na základe toho, že na Slovensku veľmi dobre nefunguje. Korupcia a zneužívanie moci ale nie sú problémom konceptu štátu. Je to problém jeho konkrétnej realizácie.

V našej krajine veľa vecí nefunguje dobre ani v živočíšnej výrobe. My ale nežiadame prechod na podstielkové chovy podľa súčasných slovenských štandardov. Chceme funkčné kritériá.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín sa aj tomu v správe venoval. Dospel k tomu, že sa vyskytujú situácie, kedy sliepka znesie vajce aj mimo bežných miest na hniezdenie.

Hydinári sa ale snažia vytvoriť dojem, že sliepky náhodne rozhadzujú vajcia niekde po hale. Podstielkové chovy však majú rovnako určené miesta na hniezdenie, z ktorých ide vajce rovno na dopravný pás a odchádza z haly bez toho, aby sa ich nejaký človek musel dotýkať.

Dá sa nejako predísť tomu, aby sliepky znášali vajíčka na nevhodných miestach?

Sú sliepky, ktoré budú znášať vajcia aj mimo určených miest. Dokonalé riešenie neexistuje. Na to však máme opäť postupy dobrého manažmentu.

Treba zabezpečiť, aby miesta určené na hniezdenie boli pre vtáky atraktívnejšie. Aby boli na lokalitách, kde dáta ukazujú, že vtáky častejšie znášajú vajcia. Tým by sa minimalizoval počet vajec, ktoré sú znesené mimo miesta na hniezdenie.

To, že nejde o bezpečnostný problém, dokazujú krajiny, ktoré už dávno na bezklietkové chovy prešli, napríklad Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Dánsko alebo Švédsko. Žiadne škandály s otravou vajcami sa tam neudiali.

Mäsové a mliečne výrobky dnes podliehajú polovičnej sadzbe DPH oproti ich rastlinným alternatívam. Podľa väčšiny ľudí na Slovensku by sa to malo zmeniť.

Záleží ľuďom na Slovensku na podmienkach, v ktorých sa zvieratá chovajú? Cítite väčšiu podporu po zverejnení dotknutých videí?

Vnímavosť slovenskej verejnosti ma nesmierne teší. Slovensko v tomto prešlo za posledné roky veľmi dlhú cestu. Veľavravná je už samotná kampaň za zákaz kožušinového chovu, kde petíciu podpísalo 77-tisíc ľudí.

Pri zákaze klietkového chovu nám chýba už len zopár podpisov do 60-tisíc. Vypovedá to o tom, že Slovenky a Slováci sú čoraz citlivejší na krutosť voči zvieratám. Keď vidia hrubé zaobchádzanie so zvieratami, sú v desaťtisícoch ochotní postaviť sa za ne a dať im svoj hlas.

Na druhej strane ľudia v obchodoch volia hlavne peňaženkami. Slovenský konzument je náchylnejší na cenu. V krajinách, kde je klietkových chovov menej, je to aj vďaka tlaku verejnosti, ktorá má ale iné spotrebiteľské správanie.  

Prieskum Focusu z roku 2019 ukázal 60-percentnú podporu zákazu klietok na Slovensku. Okolo 55 alebo 58 percent opýtaných bolo pripravených si za to priplatiť.

Vykresľovať ľudí na Slovensku ako tých, ktorí si nechajú prevŕtať koleno, aby na vajíčku ušetrili pár centov, je veľmi pochmúrny obraz, ktorý sa hydinári snažia o Slovenkách a Slovákoch urobiť.

Čo však vidíme je, že sa dokážu povzniesť nad drobné rozdiely v cene, ak to znamená, že môžu uchrániť dva a pol milióna sliepok pred hrozným osudom v malých, špinavých klietkach.

Teraz sme zverejnili finančnú analýzu, v ktorej sme sa pozreli špecificky na to, koľko produkcia vajec stojí u slovenských hydinárov a v Európe a ako sa to prenáša do maloobchodnej ceny vajec.

Napriek tomu, že ich slovenskí hydinári produkujú za podpriemerné ceny, máme tu jedny z najdrahších vajec. Za cenu desiatich klietkových vajec na Slovensku si v Rakúsku viete kúpiť desať podstielkových vajec alebo desať vajec z voľného výbehu v Nemecku.

Prakticky všetky krajiny V4 mali vajcia lacnejšie ako Slovensko. Dokonca aj všetky krajiny, ktoré v štatistikách uvádzajú už len podstielkové chovy, čiže Rakúsko, Nemecko, Švédsko a podobne.

Čo teda stojí za cenovým nastavením, ak to nie je zlepšovanie podmienok nosníc?

Cenové rozdiely sú vysvetliteľné jedine tým, že niekde, na ceste z veľkoobchodu do maloobchodu na Slovensku narastie prirážka takmer až na 80 percent.

Záver analýzy bol, že pri úrovni maloobchodných prirážok, ktoré dnes máme, by sme si mohli dovoliť prejsť na bezklietkové chovy a dokonca znížiť maloobchodnú cenu. Obchody by si pritom stále zachovali marže, aké majú v Rakúsku alebo Nemecku.

Videá ste zverejnili v čase, keď sa v parlamente ocitol návrh zákona na zákaz klietkových chovov. Je to zámer? Snažíte sa vytvoriť tlak na poslancov, aby došlo k zmene legislatívy?

Najprv išiel návrh do parlamentu, až potom sa von dostali investigatívne zábery.

Z hľadiska medializácie to bolo skôr katastrofálne načasovanie. Tieto dve veci prišli v priebehu jedného týždňa rovno za sebou. Efekt to ale bude mať aj na to, ako bude vyzerať debata o zákaze klietok a ako bude vyzerať rozhodovanie.

Predloženie návrhu je výsledkom politického vývoja na Slovensku. Rok a pol sme strávili intenzívnym rokovaním s ministerstvom pôdohospodárstva a s ministerstvom financií.

Pracovali sme na tom, aby návrh išiel cez bežné medzirezortné pripomienkové konanie. Vláda však nevydržala tak dlho ako naše rokovanie. Tým, že sme sa ocitli v situácii vlády v demisii, bolo jediným riešením ísť do poslaneckého návrhu. Ten prišiel v čase, keď sme mali videá pripravené na zverejnenie. Nevyčkávali sme, všetko išlo von v priebehu piatich dní.

O klietkovom chove sa bude rokovať aj na európskej úrovni. Nemá väčší zmysel počkať na dohodu všetkých členských štátov? Kritikom zákona by to zobralo z rúk argument, že keď u nás zakážeme klietkové chovy, budú k nám prichádzať vajíčka zo zahraničných klietok.

V tejto argumentácii kritici radi vyťahujú lacné vajíčka z Poľska. Poliaci ale podľa dát Európskej komisie produkujú vajcia o deväť percent drahšie ako Slovensko. Za posledných päť rokov navyše prerobili desať percent svojich chovov na bezklietkové. To je okolo šesť miliónov sliepok, ktoré sa za ten čas dostali z klietok do bezklietkových chovov. Ak teda je nejaká krajina, ktorá ohrozuje ostatné vývozom lacných vajec, sme to práve my.

Spoločný európsky postup sú prepojené nádoby. Preto bojujeme za oboje a pracujeme na tom, aby boli klietky zakázané na úrovni celej Európskej únie, aj na Slovensku. Keby Slovensko napredovalo primeraným tempom, nebol by to problém.

Podľa finančnej analýzy, ktorú sme si dali vypracovať na Ekonomickej univerzite, dostali hydinári svoje podniky do takého stavu, že dve tretiny z nich nemajú dosť vlastných peňazí na to, aby zaplatili prerábku. Zároveň sú v stave, že im žiadna banka nepožičia. Sú teda v patovej situácii, do ktorej sa dostali sami a sú plne odkázaní na peniaze štátu.

Sliepky sú len jedným z mnohých zvierat, ktoré sa chovajú v klietkach. Okrem nich sú to aj ošípané, teliatka, králiky či prepelice. Aj to by malo byť súčasťou diskusie o zmenách pravidiel pre dobré životné podmienky zvierat. Aké ďalšie zmeny v návrhu Komisie očakávate?

Ide o najväčšiu revíziu zvieracoprávnej legislatívy EÚ za posledných desať rokov. Je tam veľa revolučných zmien, na ktoré sa teším. Sú však stále predmetom intenzívnej debaty medzi členskými štátmi, Parlamentom a Komisiou.

Vyskakujú tam ale napríklad podmienky, v ktorých sa chovajú brojleri (sliepky chované na mäso). Sú tam presné podmienky, v akých môžu byť chované prasnice, králiky a mnoho ďalších zvierat. Pálčivou témou sú aj transporty. Diskutuje sa aj o tom, akým spôsobom bude povolené zvieratá zabíjať.

V potravinovej stratégii Z farmy na stôl sa spomína aj zmena označovania obalov potravín. Európska komisia ho chce zmeniť tak, aby informovali aj o tom, v akých podmienkach bolo zviera chované. K takémuto označovaniu už pristúpilo Nemecko. Myslíte, že to môže zmeniť spotrebiteľské správanie smerom k tomu, že si ľudia budú vyberať potraviny, ktoré pochádzajú z dôstojnejších chovov?

Informovanosť spotrebiteliek a spotrebiteľov je kľúčová na to, aby sme sa niekam dokázali pohnúť. Podmienky chovov zvierat v živočíšnej výrobe je možné udržiavať v takomto stave len vďaka tomu, že ľudia ich naozaj nevidia.

Všetky horory sa dejú za ostnatým drôtom a hrubými vysokými múrmi. Nevidíte, odkiaľ pochádza ten kus mäsa, vajce alebo mlieko.

Akýkoľvek prídavok transparentnosti dáva ľuďom kontrolu nad rozhodovaním. Vo veľkej hmle, ktorú okolo produktov živočíšna výroba robí, budú mať majáky, ktoré im napovedia, ako sa odtiaľ dostať von a aké sú alternatívy.

Jedna z vecí, ktoré by mohli byť schválené, je napríklad zavedenie kamerových záznamov. V bitúnkoch by boli umiestnené kamery, ktoré by sledovali proces zabíjania. Tie by mali byť odstupné nielen veterinárnej správe, ale boli tam aj varianty zverejňovania online.

Pri vajciach ale podobný systém funguje.

Práve vajcia predstavujú jedinú oblasť, kde máme možnosť to vidieť. EÚ rozpoznáva štyri základné typy vajec: klietkové, podstielkové, voľnovýbehové a ekologické vajcia.

Každé vajce musí mať jasné označenie, z akého chovu pochádza. Nehovoríme o rozprávkových nálepkách ako farmárske vajce, zdravé vajce a mnoho ďalších marketingových nezmyslov.

Je to koncept, ktorý umožnil mnohým ľuďom zorientovať sa a vyberať si produkty, ktoré zahŕňajú najmenšie množstvo zbytočnej krutosti voči zvieratám. Ak by sme to dokázali zaviesť aj pri ostatných živočíšnych výrobkoch, bol by to obrovský krok vpred. Dávalo by to ľuďom do rúk nástroj robiť informované rozhodnutia.

Dosiahnuť potravinový systém bez živočíšnej výroby v dohľadnej dobe nie je úplne možné. Je však veľa ľudí, ktorí hľadajú spôsoby, ako živočíšne stravovanie obmedziť. Je etické jesť produkty zo zvierat, ktoré prežili dôstojný život?

O tom sa dá v teoretických rovinách dlho diskutovať. Či bude eticky prijateľné zjesť zviera, ktorému zabezpečíme dôstojné podmienky vo veľkochovoch.

Budem sa tešiť, keď bude najpálčivejším podnetom diskusie, či je v poriadku zjesť kravu, ktorá celý život strávila voľným pobehovaním niekde na paši. Od toho sme však na míle vzdialení a máme oveľa akútnejšie problémy.

Sme v situácii, keď máme takmer 80 miliárd zvierat, ktoré ročne zomierajú v živočíšnej výrobe v otrasných podmienkach. Máme však nástroje zmeny, vďaka ktorým sa už teraz môžeme začať hýbať dopredu.

V stratégii Z farmy na stôl Európska komisia ako jednu z možností, ako obmedziť spotrebu mäsa, vidí šancu v konzumácii hmyzu. Má nahradiť bielkoviny, ktoré by človeku chýbali po vylúčení mäsa zo stravy. Ako to vidíte z čisto etického pohľadu? Je rozdiel medzi hmyzom a ostatnými chovanými zvieratami?

Je to predmetom veľmi intenzívnej diskusie. Z environmentálneho hľadiska sa to javí ako jeden zo spôsobov zníženia uhlíkovej stopy z produkcie potravín.

Z etického pohľadu však máme veľa dát, ktoré naznačujú, že hmyz vedie pomerne komplexné životy. Je tam veľké riziko, že je schopný cítiť bolesť, prežívať strach a má tendenciu unikať pred negatívnymi podnetmi. U niektorých druhoch hmyzu sú tieto otázky už pomerne jasné.

Ak by sme sa rozprávali o hmyze, ktorý by bol takýmto spôsobom zabitý, hovoríme o triliónoch. Je to veľa núl a ťažko predstaviteľný objem utrpenia, ak by sme zistili, že ho naozaj prežívajú.

Ste teda proti?

Čo z etického hľadiska vychádza ako najrozumnejšia cesta, je zastaviť tieto plány skôr, ako sa rozvinú.

Varovným prstom je aj to, že sa hmyz začína využívať ako náhrada krmiva v živočíšnej výrobe. Tam by to znamenalo, že etické dopady živočíšnych výrobkov by sa zhoršili mnohonásobne.

Za každým jedným zvieraťom, ktoré budete kŕmiť stovkami alebo tisíckami jedincov hmyzu, bude znásobená etická stopa, ktorú takáto činnosť zanechá. Najbezpečnejším spôsobom, kým budeme mať definitívne dáta, je nerobiť živočíšnu výrobu z hmyzu.

Príde mi to aj celkom intuitívne. Prečo by sme mali jesť chrobáky, keď môžeme jesť čokoľvek iné?

Ide aj o iné druhy drobnejších živočíchov?

Sú to aj morské plody, ako napríklad krevety, na ktoré sa zameriavajú celkom samostatné projekty bojujúce za skončenie najhorších praktík v tomto priemysle.

Pri rybách sme sa nedostali ešte ani tak ďaleko, aby sme ich rozpoznávali ako jednotlivcov. Vždy hovoríme len o tonáži. Prepočty hovoria, že ide o jeden až tri bilióny rýb ročne.

Autor: Marián Koreň | EURACTIV.sk