Politika
O čo ide v ľútom boji o sliepky
Vajíčka sú posledným živočíšnym produktom, v ktorom je Slovensko sebestačné. Onedlho sa však situácia môže zmeniť, pretože niektorým ochranárskym skupinám sa nepáči, že väčšinu – 79 percent vajec, ktoré dodávajú do obchodných sietí slovenskí hydinári, tvoria vajcia z klietkových chovov. Ochranári by najradšej videli na pultoch tzv. podstielkové vajcia.
O klietkových a podstielkových vajciach sa vedie diskusia už zhruba dva roky. Otvorili ju nadnárodné obchodné siete, ktoré opierajúc sa o rôzne prieskumy a názory šírené ochranárskymi združeniami tvrdia, že spotrebitelia sa dožadujú vajec z humánnejších, teda podstielkových chovov. Hydinárom dali čas, aby do roku 2025 zmenili klietkové technológie chovu nosníc na podstielkové. Tak to vraj totiž robia v celej Európskej únii, a keď v únii, tak aj na Slovensku. 
Veci sú však trochu zložitejšie, ako vyzerajú, keď sa tlmočia v informačných skratkách z brífingov. V produkcii vajec v celej EÚ stále prevažujú vajíčka z klietkových chovov sliepok. Pravda, nie sú to jednoduché klietky, ktoré boli v únii zakázané v roku 2012. Odvtedy na Slovensku chovajú nosnice v tzv. obohatených klietkach. Tie priniesli viac voľnosti – pohody pre sliepky. Nosnice majú väčší životný priestor, bidielka aj zástenu, ktorá im vytvára istú dávku intimity pri znášaní vajec.
Neprešlo však ani šesť rokov a bojovníci za práva sliepok znovu bijú do toho, že technológie treba opäť vymeniť. Mimochodom, boli do nich investované prostriedky tak súkromné, ako z druhej polovice z európskych fondov. Ich životnosť je najmenej 20 rokov, investície sa zďaleka ešte nesplatili. Ale podľa ochranárov sliepky majú trpieť aj v obohatených klietkach, preto ich treba z nich dostať stoj čo stoj. Nuž prísne vzaté, naozaj hydina v halách nežije ako vo voľnom výbehu kedysi u babičky na dvore. Ale koľké z dnešných babičiek chovajú hydinu? Chodia aj na vidieku po vajcia do obchodu.
Pozrime sa na podstielkový chov. „V Nemecku a Rakúsku v tejto chvíli už vôbec nevydávajú licencie na podstielkové farmy, idú cestou volierových chovov, zato na Slovensku podľa požiadaviek niektorých obchodných reťazcov máme produkovať vajcia od roku 2025 len na podstielke,“ povedal Ladislav Birčák z Únie hydinárov Slovenska a zároveň riaditeľ spoločnosti Novogal vo Dvoroch nad Žitavou.
Podstielkový chov je podľa hydinárov prekonaný a v niektorých nie bezvýznamných parametroch horší spôsob chovu ako v obohatených klietkach. Jedno či druhé vajce nie je o nič lepšie ani výživnejšie, zato na podstielkových farmách trpia ošetrovatelia. Kým pod obohatenými klietkami sa odpratáva dopravníkmi trus, ten sa v podstielkových chovoch hromadí. V lete sa z neho práši a v zime sa v ovzduší koncentruje amoniak. Netrpia len sliepky, ale aj oči a pľúca ľudí, ktorí odmietajú pracovať v podstielkových chovoch.
Na Západe našli chytré východisko, uplatňujú ho Nemci aj Rakúšania. Chovajú sliepky tzv. volierovým spôsobom. Ide o klasickú obohatenú klietku, z ktorej odstránili dvierka, sliepka môže vybehnúť von z klietky a prejsť sa po podlahe. No je to v podstate šalamúnske riešenie. Sliepka má akože voľnosť, ale celá jedna tretina nosníc sa aj tak nepohne z klietok. Je tu však istý rozdiel, v tzv. voľných halách je úhyn sliepok tri razy vyšší.
Predstava, že sliepky sa budú chovať ako kedysi v kŕdľoch pod holým nebom, naráža na prekážky. Jednak z hľadiska ochrany podzemných vôd kvôli vysokej koncentrácii nosníc a najnovšie je tu nebezpečenstvo vtáčej chrípky. Počas nej pred dvoma rokmi museli sliepky zatvoriť do kurínov a nepúšťať ich von. A odrazu to neboli vajcia z voľných výbehov.
Ale ťaženie proti chovu nosníc v obohatených klietkach pokračuje. Na Slovensku je hlavným bojovníkom OZ Humánny pokrok, ktoré si zobralo na mušku slovenské obchodné siete Jednotu, CBA či Labaš. Tie predávajú slovenské vajcia a 84 percent z ponuky tvoria práve vajcia z klietkových chovov. Obchodníci začali dostávať listy od aktivistov z druhého konca sveta – z Taiwanu, Panamy, USA, že už v živote nevkročia do slovenských obchodov. Nevedno či vkročili predtým. Sieťam však zasvätene vyčítali, že predajom vajec z klietkových chovov potvrdzujú zbytočnú krutosť na sliepkach.
Šéf zväzu obchodu SR Martin Katriak a jeho kolegovia sa teda vybrali na farmy a ako povedal pred novinármi prezident obchodníkov, „nič, čo tvrdili ochranári z OZ Humánny pokrok tam nevideli“. Lavína útokov na obchodné siete neustávala, obrátili sa preto na súd. Ten ochranárov zaviazal, aby upustili od doterajšieho konania.
Každá poľnohospodárska výroba by sa mala odohrávať v medziach správnej poľnohospodárskej praxe, resp. podľa schválenej legislatívy. Tú slovenské chovy nosníc plnia. Napokon je to spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne, čo si kúpi. Na Slovensku je stále citlivý na cenu. Desať podstielkových vajec stojí o 50 centov viac ako klietkové vajcia a balenie z voľného výbehu je drahšie o jedno euro a z ekochovu o 1,50 eura. Preto sú klietkové vajcia najpredávanejšie.
A ešte čosi. Keď niektoré siete vytlačia šermujúc ušľachtilými tvrdeniami slovenské vajcia z pultov, nahradia ich dovozové. Už sme tu také mali, boli plné fipronilu. Nepochybne sliepkam treba zlepšiť životné podmienky alebo si treba začať chovať sliepky. Kde? V okrasných záhradách, ktoré nahradili úžitkové? A ešte čosi, na zmenu technológií treba peniaze, tak ako na nový byt, auto či telefón.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda, pravda.sk
Zmena legislatívy o odchode do predčasného dôchodku ako aj valorizácia dôchodkov spôsobila pre chovateľov a spracovateľov hydiny veľký problém. V závere roku 2023 odišlo slovenským hydinárom do predčasného starobného dôchodku viac ako sedem desiatok svojich zamestnancov. Mnohí tak prišli až o 10 až 15 % svojich zamestnancov. Následne vznikol problém ako týchto zamestnancov nahradiť. Pri predčasnom dôchodku nie je možný súbeh poberania dôchodku a ďalšej pracovnej činnosti ako je to pri klasickom starobnom dôchodku. A do dôchodku odišlo aj viacero zamestnancov, ktorí nedovŕšili vek 60 rokov a mohli ešte niekoľko rokov pracovať. Problém nastal aj z dôvodu, že na trhu práce je dlhodobo nedostatok pracovných síl, ktoré majú záujem o prácu v poľnohospodárstve a rovnako aj obrovský nedostatok absolventov nami požadovaných učebných odborov.
Prečo to znamená veľký problém pre slovenských hydinárov?
1) Mnohí z chovateľov nedokázali odídených zamestnancov nahradiť.
2) Vysoký priemerný vek pracovníkov v živočíšnej výrobe.
3) Vysoký podiel starobných dôchodcov na počte zamestnancov v živočíšnej výrobe.
4) Poberatelia predčasného dôchodku nemôžu vykonávať prácu súbežne s poberaním dôchodku.
5) Nízky záujem mladej a strednej generácie o prácu v poľnohospodárstve.
6) Extrémne nízky počet absolventov SOŠ v odboroch chov zvierat a mäsiar, ktorí sa zamestnali v hydinárskom priemysle v posledných rokoch.
7) Veľmi nízky podiel zahraničných pracovníkov v sektore chovu (0,5 %) a spracovania (2,7 %) hydiny na celkovom počte zamestnancov.
Chovatelia a spracovatelia hydiny navrhujú viacero možností riešenia tohto problému:
– zmena legislatívy, aby bol umožnený už v priebehu roku 2024 súbeh práce a predčasného dôchodku,
– zmena legislatívy, aby bol odchod do predčasného dôchodku posunutý na pôvodnú hranicu,
– zmena systému vzdelávania, aby boli počty študentov v stredoškolskom systéme vzdelávania nastavené podľa potrieb trhu práce a vychovávali väčšie množstvo absolventov poľnohospodárskych a potravinárskych študijných odborov,
– predĺženie zníženia odvodov zamestnávateľom za zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, ktoré pomohlo k zníženiu výrobných nákladov pri produkcii potravín a zabezpečilo stabilizáciu cien potravín v druhom polroku 2023,
– zmena limitov na možnosť uplatnenia odvodov zamestnávateľom za zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle pre poľnohospodárske ako aj prepojené podniky, aby sa tam mohli zapojiť všetky subjekty živočíšnej výroby a potravinárske podniky.
(uniahydinarov.sk)
To, co se nyní děje v západní Evropě, je „vystřízlivění Evropy a návrat k normálu,“ řekl maďarský ministr zemědělství István Nagy v souvislosti s protesty farmářů. Podle ministra zemědělství je v současnosti ohroženo evropské zemědělství a potravinová soběstačnost a zemědělci nedostávají tržní ochranu pro zemědělské produkty pocházející ze třetích zemí, konkrétně z Ukrajiny.
Prohlásil: Dokud nebude dovoz ukrajinského obilí omezen společným evropským řešením, bude maďarská vláda nadále uzavírat hranice před ukrajinským obilím. István Nagy zdůraznil: nemohou dovolit, aby ukrajinské obilí bylo nadále vpuštěno do Evropské unie v neomezeném množství, protože nelze ignorovat zájmy východoevropských a sousedních zemí. Označil za nedůstojné, že zatímco se očekává, že drůbež, vejce a cukr budou v důsledku francouzské a německé lobby odstraněny ze seznamu neomezeného dovozu a bezcelních produktů, východoevropské země zůstávají s problémem obilí samy.
(agrarszektor.hu)
Politika
Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu
O rok a pol budeme v situácii, keď si Slováci nebudú môcť v obchodoch kúpiť vajcia z klietkového chovu. V drvivej väčšine predajní ich už totiž nenájdu. Dôvodom je podpísané memorandum, v ktorom sa maloobchodné reťazce na Slovensku zaviazali, že prestanú na svoje pulty umiestňovať vajcia z tohto typu chovu. Ide o reakciu na krok Európskej únie, ktorá stanovila zákaz ich predaja v celej Európe na rok 2027.
Aj keď sa slovenskí producenti zaviazali, že do roku 2030 prebudujú klietkové chovy na podstielkové, voliérové či voľnovýbehové, predajcovia boli razantnejší. Povinnú lehotu Únie skresali ešte o dva roky na 2025. Tento fakt je známy už niekoľko rokov, no debaty o ňom sú stále rovnako vášnivé a s rozdielnymi názormi.
Je to teda správne rozhodnutie? Zákaz klietkového chovu nosníc do veľkej miery znepokojuje slovenských chovateľov. Dôležitými naratívmi, ktoré deklarujú, sú nedostatočne dlhý čas na rekonštrukcie chovov, zvýšené náklady na produkciu vajec a s tým súvisiaci negatívny vplyv na cenu, ako aj na konkurencieschopnosť samotných chovateľov.
To môže výrazne ovplyvniť produkciu vajec a sebestačnosť krajiny v tomto smere, ktorá za posledné tri roky už i tak dosť poklesla. Tomu, že chovatelia nie sú zo zákazu klietkového chovu nadšení, absolútne rozumiem. Sú to oni, ktorí znášajú náklady na investície v desiatkach až stovkách tisícok eur. Problém je však inde ako v memorande. Z neho mala pre štát vyplývať podmienka podpory smerom k chovateľom pri prestavbe na alternatívne chovy. Za tri roky sa však nič také nestalo, iba uplynul čas.
Paradoxom však je, že ak by sa s pomocou štátu začali chovy rekonštruovať už vtedy, keď sa o celej záležitosti začalo hovoriť, náklady mohli byť pre štát nižšie. Vzhľadom na prudký rast cien sa prerábky chovov predražujú. Podľa medializovaných informácií sa kumulatívne náklady chovateľov na rekonštrukcie zvýšili z 50 miliónov v roku 2020 na aktuálnych 75 miliónov eur. Vo svojej podstate tak otázka neznie, či je rozhodnutie ukončenia klietkového chovu, resp. jeho termín, správne. Otázka znie, či slovenskí producenti vajec dostanú takú veľmi potrebnú podporu.
Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu. Z vlastnej skúsenosti viem, aký je proces výstavby či rekonštrukcie chovov sliepok finančne i administratívne náročný. Preto sa ani nečudujem znechuteniu niektorých chovateľov. Na druhej strane musím povedať, že sa so zákazom klietkového chovu nosníc plne stotožňujem a som rád, že Slovensko a Európa smerujú k humánnemu chovu.
Tomáš Kohút
Od roku 2018 pôsobí na poste generálneho riaditeľa poľnohospodárskej spoločnosti Sanagro, ktorá spravuje jedenásť družstiev na západnom a strednom Slovensku. Pred nástupom do Sanagra päť rokov riadil obchodnú divíziu spoločnosti Raven. V minulosti pôsobil ako finančný riaditeľ spoločnosti Edymax a zastával riadiace posty v spoločnostiach Elcom, Nábytok Mikušincová či Hofatex.
(trend.sk)
Maďarská obrana proti dovozu
ZMIZNÚ SLOVENSKÉ VAJCIA z obchodov?
Vyplatí se kupovat „domácí“ vajíčka?
Vajíčka na Slovensku zlacneli, nedá sa to porovnať so zlacňovaním v Česku či Maďarsku
