Politika
O čo ide v ľútom boji o sliepky

Vajíčka sú posledným živočíšnym produktom, v ktorom je Slovensko sebestačné. Onedlho sa však situácia môže zmeniť, pretože niektorým ochranárskym skupinám sa nepáči, že väčšinu – 79 percent vajec, ktoré dodávajú do obchodných sietí slovenskí hydinári, tvoria vajcia z klietkových chovov. Ochranári by najradšej videli na pultoch tzv. podstielkové vajcia.
O klietkových a podstielkových vajciach sa vedie diskusia už zhruba dva roky. Otvorili ju nadnárodné obchodné siete, ktoré opierajúc sa o rôzne prieskumy a názory šírené ochranárskymi združeniami tvrdia, že spotrebitelia sa dožadujú vajec z humánnejších, teda podstielkových chovov. Hydinárom dali čas, aby do roku 2025 zmenili klietkové technológie chovu nosníc na podstielkové. Tak to vraj totiž robia v celej Európskej únii, a keď v únii, tak aj na Slovensku.
Veci sú však trochu zložitejšie, ako vyzerajú, keď sa tlmočia v informačných skratkách z brífingov. V produkcii vajec v celej EÚ stále prevažujú vajíčka z klietkových chovov sliepok. Pravda, nie sú to jednoduché klietky, ktoré boli v únii zakázané v roku 2012. Odvtedy na Slovensku chovajú nosnice v tzv. obohatených klietkach. Tie priniesli viac voľnosti – pohody pre sliepky. Nosnice majú väčší životný priestor, bidielka aj zástenu, ktorá im vytvára istú dávku intimity pri znášaní vajec.
Neprešlo však ani šesť rokov a bojovníci za práva sliepok znovu bijú do toho, že technológie treba opäť vymeniť. Mimochodom, boli do nich investované prostriedky tak súkromné, ako z druhej polovice z európskych fondov. Ich životnosť je najmenej 20 rokov, investície sa zďaleka ešte nesplatili. Ale podľa ochranárov sliepky majú trpieť aj v obohatených klietkach, preto ich treba z nich dostať stoj čo stoj. Nuž prísne vzaté, naozaj hydina v halách nežije ako vo voľnom výbehu kedysi u babičky na dvore. Ale koľké z dnešných babičiek chovajú hydinu? Chodia aj na vidieku po vajcia do obchodu.
Pozrime sa na podstielkový chov. „V Nemecku a Rakúsku v tejto chvíli už vôbec nevydávajú licencie na podstielkové farmy, idú cestou volierových chovov, zato na Slovensku podľa požiadaviek niektorých obchodných reťazcov máme produkovať vajcia od roku 2025 len na podstielke,“ povedal Ladislav Birčák z Únie hydinárov Slovenska a zároveň riaditeľ spoločnosti Novogal vo Dvoroch nad Žitavou.
Podstielkový chov je podľa hydinárov prekonaný a v niektorých nie bezvýznamných parametroch horší spôsob chovu ako v obohatených klietkach. Jedno či druhé vajce nie je o nič lepšie ani výživnejšie, zato na podstielkových farmách trpia ošetrovatelia. Kým pod obohatenými klietkami sa odpratáva dopravníkmi trus, ten sa v podstielkových chovoch hromadí. V lete sa z neho práši a v zime sa v ovzduší koncentruje amoniak. Netrpia len sliepky, ale aj oči a pľúca ľudí, ktorí odmietajú pracovať v podstielkových chovoch.
Na Západe našli chytré východisko, uplatňujú ho Nemci aj Rakúšania. Chovajú sliepky tzv. volierovým spôsobom. Ide o klasickú obohatenú klietku, z ktorej odstránili dvierka, sliepka môže vybehnúť von z klietky a prejsť sa po podlahe. No je to v podstate šalamúnske riešenie. Sliepka má akože voľnosť, ale celá jedna tretina nosníc sa aj tak nepohne z klietok. Je tu však istý rozdiel, v tzv. voľných halách je úhyn sliepok tri razy vyšší.
Predstava, že sliepky sa budú chovať ako kedysi v kŕdľoch pod holým nebom, naráža na prekážky. Jednak z hľadiska ochrany podzemných vôd kvôli vysokej koncentrácii nosníc a najnovšie je tu nebezpečenstvo vtáčej chrípky. Počas nej pred dvoma rokmi museli sliepky zatvoriť do kurínov a nepúšťať ich von. A odrazu to neboli vajcia z voľných výbehov.
Ale ťaženie proti chovu nosníc v obohatených klietkach pokračuje. Na Slovensku je hlavným bojovníkom OZ Humánny pokrok, ktoré si zobralo na mušku slovenské obchodné siete Jednotu, CBA či Labaš. Tie predávajú slovenské vajcia a 84 percent z ponuky tvoria práve vajcia z klietkových chovov. Obchodníci začali dostávať listy od aktivistov z druhého konca sveta – z Taiwanu, Panamy, USA, že už v živote nevkročia do slovenských obchodov. Nevedno či vkročili predtým. Sieťam však zasvätene vyčítali, že predajom vajec z klietkových chovov potvrdzujú zbytočnú krutosť na sliepkach.
Šéf zväzu obchodu SR Martin Katriak a jeho kolegovia sa teda vybrali na farmy a ako povedal pred novinármi prezident obchodníkov, „nič, čo tvrdili ochranári z OZ Humánny pokrok tam nevideli“. Lavína útokov na obchodné siete neustávala, obrátili sa preto na súd. Ten ochranárov zaviazal, aby upustili od doterajšieho konania.
Každá poľnohospodárska výroba by sa mala odohrávať v medziach správnej poľnohospodárskej praxe, resp. podľa schválenej legislatívy. Tú slovenské chovy nosníc plnia. Napokon je to spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne, čo si kúpi. Na Slovensku je stále citlivý na cenu. Desať podstielkových vajec stojí o 50 centov viac ako klietkové vajcia a balenie z voľného výbehu je drahšie o jedno euro a z ekochovu o 1,50 eura. Preto sú klietkové vajcia najpredávanejšie.
A ešte čosi. Keď niektoré siete vytlačia šermujúc ušľachtilými tvrdeniami slovenské vajcia z pultov, nahradia ich dovozové. Už sme tu také mali, boli plné fipronilu. Nepochybne sliepkam treba zlepšiť životné podmienky alebo si treba začať chovať sliepky. Kde? V okrasných záhradách, ktoré nahradili úžitkové? A ešte čosi, na zmenu technológií treba peniaze, tak ako na nový byt, auto či telefón.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda, pravda.sk
Politika
Maďarské zemědělské a obchodní organizace jednají společně, aby ukončily cenové stropy

Cenový strop zavedený před rokem splnil svou roli, a proto producentské a zpracovatelské organizace a maloobchodní hráči doporučují jeho odstranění. Jeho ukončení žádá také Rada pro drůbeží produkty (BTT) a Asociace maďarských producentů vajec.
Národní zemědělská komora (NAK) uvedla ve společném prohlášení s několika profesními organizacemi, že zavedení cenových stropů v narušené Evropské unii tržní prostředí pomohlo domácímu zemědělství a potravinářství zachovat jeho konkurenceschopnost a stabilizovalo potravinovou soběstačnost Maďarska.
Cenový strop není tržním, ale sociálním opatřením, uvádí se dále v prohlášení s tím, že v posledním období se v potravinářství rozběhl proces, který je v rozporu se zájmy tuzemského sektoru. Na jedné straně se v několika segmentech zvyšují dovozy na úkor domácích výrobců, na druhé straně slábne spolupráce a vztah důvěry vybudovaný v minulých letech mezi obchodníky a tuzemskými dodavateli.
Cenová regulace je pro spotřebitele krátkodobě příznivá, ale dlouhodobě generuje nedostatek produktů, deformuje trh a ohrožuje udržitelný provoz domácích produktových řad. Omezení způsobilo obchodníkům značné ztráty a ukončením cenového stropu by došlo k odstranění narušení trhu a odstranění překážek v poskytování širších akcí a slev.
(mbtt.hu)
Politika
Produkcia vajec nebezpečne klesá

Na Slovensku máme vlastné potraviny len vo výške 40 percent. Sebestační by sme mali byť len v oblasti pšenice a možno mlieka. V ostatných oblastiach sme nesebestační. Na problémy aj v oblasti produkcie vajec upozorňuje najnovšie aj Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny Sanagro.
Potravinová bezpečnosť
Podľa posledného indexu, ktorý hovorí o potravinovej bezpečnosti a ktorý spracúva Economist Intelligence Unit, skončilo Slovensko spomedzi krajín Európskej únie ako druhé najhoršie – obsadili sme 40. priečku z viac ako stovky krajín. Na prvých troch priečkach sa umiestnili Fínsko, Írsko a Holandsko. Horší výsledok z krajín Únie malo len Bulharsko (44.priečka), o stupeň lepšie bolo na tom Maďarsko (36. priečka). Podľa údajov dopadlo Slovensko, ako väčšina krajín v Európe, dobre v kategórii finančnej prístupnosti. Dobré celkové skóre sme mali aj v kvalite a bezpečnosti. Prepadli sme sa však v dostupnosti (dosiahli sme 51,7 bodu zo 100 bodov, a teda sme v tejto kategórii skončili na77. mieste). Za najväčšiu slabinu Slovenska bola považovaná nielen vysoká volatilita poľnohospodárskej produkcie, ale aj slabá miera politických záväzkov v oblasti potravinovej bezpečnosti a prístupu k potravinám. Čo sa s tým dá robiť? Podľa Kohúta treba dotiahnuť spoločnú poľnohospodársku politiku. Jej nové pravidlá by mali platiť už v novom roku, avšak európske krajiny o nej ešte stále diskutujú. Reforma poľnohospodárstva je totiž hlavným cieľom stratégie Z farmy na stôl, pri ktorej je dôležitým zdrojom financovania práve spoločná poľnohospodárska politika. Potravinová sebestačnosť u nás slabne. Pred pár rokmi sme dosahovali dobré výsledky aspoň v produkcii vajec, ale aj to sa zmenilo.
Produkcia vajec nebezpečne klesá
„Peniaze z nej sú síce spoločné – európske, no najdôležitejšie rozhodnutia, na čo budú použité v rámci krajín, určujú národné vlády – aká časť pôjde na priame platby farmárom, aká na opatrenia súvisiace s ochranou klímy, na akú podporu si siahnu malí či bio farmári. Zatiaľ sa ukazuje, že podmienky budú na Slovensku nastavené radikálne a najprísnejšie v porovnaní s ostatnými krajinami. Zbytočne,“ upozorňuje Kohút, podľa ktorého zostanú na Slovensku znevýhodnení okrem iných napríklad bio farmári.
Vajcia zo zahraničia
Donedávna sme boli na Slovensku sebestační aspoň v produkcii vajec. Aj o toto sme však ako krajina prišli a vajcia už musíme dovážať zo zahraničia. „Ešte pred dvoma-troma rokmi bolo Slovensko viac-menej sebestačné v produkcii vajec, vlani bola na Slovensku najhoršia produkcia za posledných tridsať rokov. Je predpoklad, že sa táto situácia bude zhoršovať. Podľa analytikov najviac vajec dovážame z Českej republiky, zo Španielska a z Poľska, “hovorí Kohút.
Aktuálne je Slovensko v produkcii vajec sebestačné na úrovni 83 percent. Podľa Únie hydinárov Slovenska sa na pultoch obchodov nachádza 73 percent vajec zo Slovenska. „Desať percent našich vajec sa teda muselo vyviezť do zahraničia, “podotkne Kohút s tým, že pokles súvisí s rastom nákladov na chov nosníc, ako aj s prichádzajúcim zákazom predaja vajec z klietkového chovu. Práve ten u nás do veľkej miery dominoval – až 77 percent zo všetkých vajec u nás stále pochádza z klietkového chovu. Mnoho producentov vajec, ktorí doposiaľ prevádzkovali klietkový chov, však nemá dostatok finančných prostriedkov na vybudovanie voľného výbehu či vybudovanie podmienok na podstielkový chov.
„Takáto zmena technológie chovu si vyžaduje veľmi vysokú investíciu. Prechod z klietkového na iný typ chovu si vyžaduje investície v desiatkach až stovkách tisícov eur v závislosti od veľkosti chovu, “hovorí Kohút, ktorý predpokladá, že počet producentov klesne a zároveň sa cena vajec zvýši. „Tu však treba podotknúť aj jeden dôležitý fakt, okrem vyššej ceny sa rapídne zvýši kvalita života sliepok.“ Nariadenie o ukončení klietkového chovu vychádza z nariadenia Európskej únie, na ktoré reagovali viaceré zahraničné obchodné reťazce na Slovensku. Zaviazali sa, že od roku 2025 nebudú predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. „Slovenským chovateľom sliepok by pomohla podpora štátu, pretože pre producentov vajec, respektíve chovateľov hydiny nie je nastavená žiadna podpora. Tiež by pomohlo výraznejšie zníženie administratívneho zaťaženia v prípade rozbehu nových chovov sliepok a urýchlenie schvaľovacích procesov.“
Celý text na hospodarskenoviny.sk
Politika
Maďarský ministr o zmrazení cen potravin

Ministr zemědělství István Nagy učinil důležité prohlášení o zmrazení cen potravin. Řekl, že zmrazení produktů by mělo být vnímáno jako obchodní akce a věří, že by mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. Předválečné ceny se podle něj nevrátí, ale určitě nedojde k tak velkému zdražování, jako tomu bylo v posledním období.
Ministr István Nagy na Inforádiu mluvil o tom, co může zastavit inflaci cen potravin. „Nemyslím si, že se předválečné ceny vrátí, protože svět bude v jiném stavu, až válka skončí. Jsem si ale stoprocentně jistý, že nárůst nebude tak velký, takže normální inflace nastane i na trhu s potravinami, stejně jako v jiných oblastech života.“
István Nagy teké uvedl, že „jsme u stropu zdražování, není kam jinam jít“, protože růst cen energií se již zastavil a známe i výši vstupních nákladů. Zdůraznil, že tak rozsáhlé zdražování se nyní neočekává, protože ceny energií jsou již na svém vrcholu, takže není důvod k obrovskému zdražování o 10, 20, 30 %.
Ministr zemědělství v souvislosti s produkty s cenovými stropy a s tím, jak dlouho může zmrazení cen potravin trvat: „Myslím, že by to mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. V příštím roce by tak měly skončit všechny dopady, které tím vznikly, a poté by mělo být možné obnovit normální tržní podmínky.“
István Nagy tvrdí, že při absenci konkrétních výrobních problémů je jediným důvodem toho, že někdy v regálech nejsou produkty s cenovým limitem pouze „nákupní horečka“ či „panické nakupování“ a zásobení se produkty více, než je nutné. Ohledně cenového stropu vajec zdůraznil: Maďarská produkce dokáže zajistit 80–85 % denní spotřeby, ale kolem svátků, kdy spotřeba stoupá, přivážejí balírny vejce z dovozu.
(agrarszektor.hu)