Aktuality
Slovenský top producent vajec chce oslabiť Poliakov, investuje milióny eur
Piškóty, sušienky, cestoviny a ďalšie potravinárske produkty. To je oblasť, na ktorú sa aktuálne plánuje zamerať jeden z najväčších producentov vajec na Slovensku Babičkin dvor. V pláne má totiž vybudovať melanžáreň na spracovanie tekutej vaječnej hmoty, ktorú vo veľkom využíva hlavne pekárenský a všeobecne potravinársky priemysel. Dôvod investície je jednoduchý. Za bránami jeho deviatich fariem sa ročne vyprodukuje zhruba 115 miliónov vajec. Tie dodáva do prevádzok ako Tesco, Coop, Kaufland, Billa či McDonalds.
Nie všetky vajíčka sú však dokonalé a časť z nich je nevhodná na priamy predaj. Môžu byť špinavé, mať mikropraskliny, poškodenú škrupinu či nepravidelný tvar. To všetko je dôvod, prečo nekončia na pultoch predajní, ale v sklade, odkiaľ putovali na spracovanie do Maďarska. Túto činnosť si však už čoskoro bude pokrývať samotný výrobca. Plánuje totiž do nej investovať takmer 2,1 milióna eur. „Chystáme výstavbu melanžárne na spracovanie tekutej vaječnej hmoty, ktorú budeme predávať výhradne na Slovensku. Dosiaľ u nás v potravinárskej produkcii dominovali najmä tekuté vaječné suroviny z Poľska. To by sa však malo zmeniť,“ potvrdil pre HN konateľ spoločnosti Babičkin dvor Jaroslav Novák.
V pláne sú ďalšie investície
Novej prevádzke pomôžu európske peniaze, ktoré sa na investícii budú podieľať 45 percentami, čo je zhruba 940-tisíc eur. Zvyšných viac ako 1,1 milióna eur vynaloží Babičkin dvor z vlastných zdrojov. Nová prevádzka má byť vysoko automatizovaná, vďaka čomu v spoločnosti so 140 zamestnancami pribudne len päť nových pracovných pozícií.
Slovenská trhová dvojka má zároveň v pláne pomôcť s vajíčkami nevhodnými na predaj aj svojim konkurentom. Okrem vlastných „nepodarkov“ totiž chce spracúvať aj vajcia od ďalších slovenských veľkochovateľov.
Babičkin dvor pôsobí na trhu od roku 2012 a za ten čas sa rozrástol celkovo na deväť fariem roztrúsených v okolí Veľkého Krtíša a Lučenca, v ktorých podľa Únie hydinárov disponuje približne 450 tisícmi kusov hydiny. Najväčšie farmy má v obciach Nenince, Príbelce a vo Veľkom Krtíši, každá z nich prekonáva kapacitu stotisíc nosníc. Výrobca vo Veľkom Krtíši zároveň disponuje výrobňou kŕmnych zmesí, ktorá vyrába krmivá aj pre iné farmy. Práve krmivá sú ďalšou oblasťou, na ktorú sa investor plánuje zamerať. „V nasledujúcich 24 mesiacoch plánujeme ďalšie investície tak v oblasti výroby kŕmnych zmesí pre naše nosnice, ako aj v oblasti spracovania vajec,“ konštatuje Novák.
Spoločnosť podľa analytikov bojuje novými investíciami o konkurencieschopnosť a vyššiu maržu. Tá je v sektore tradične nízka. Hrubá marža sa v prípade Babičkinho dvora podľa portálu Finstat.sk pohybuje na úrovni 24 percent, no produkt s pridanou hodnotou a so stabilným odberom ju môže posunúť vyššie. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2019 síce Babičkin dvor vykázal tržby na úrovni 10,8 milióna eur, no zároveň sa po rokoch státisícových ziskov prepadol do straty. „Firma sa v tomto roku prepadla do straty 170-tisíc eur, čo bola prvá strata od roku 2012,“ konštatuje analytik Finlord Boris Tomčiak.
Problémy robia dotované výroby u susedov
To, že samotné investície do nosníc sa oplatia, potvrdzujú aj kroky veľkých finančníkov. Veď do produkcie vajec sa pustil tiež expartner J&T Martin Fedor. Ten sa rozhodol v Senici vybudovať prostredníctvom jedného z najväčších poľnohráčov na Slovensku Sanagro prevádzku s ročnou produkciou 12 miliónov vajec.
To je však na slovenské pomery len kvapka v mori. Vajcia na našom trhu sú totiž jedným z mála poľnohospodárskych produktov, v ktorých je Slovensko takmer sebestačné. Ročne u nás viac ako 5,5 milióna sliepok vyprodukuje okolo 1,1 miliardy vajec. „Sebestačnosť v produkcii vajec sa v roku 2019 dostala na úroveň 88,4 percenta,“ konštatuje šéf Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár s tým, že bezkonkurenčne najväčším producentom kontrolujúcim pätinu trhu je spoločnosť Novogal. Tá vo svojich dvoch prevádzkach, ktoré sú najväčšími na Slovensku, v Dvoroch nad Žitavou a v Leviciach disponuje viac ako 620 tisícmi nosníc.
Druhým najväčším producentom je práve Babičkin dvor so 450 tisícmi nosníc, vďaka čomu kontroluje približne 15 percent trhu. Za ním sa nachádza Janek so sídlom v Dolnej Moštenci pri Púchove kontrolujúci desatinu trhu a po päť percent si ukrajujú spoločnosti Hybrav a Hydina Holding.
Zvyšná desatina vajec sa dováža najmä z Poľska, Česka či Holandska, na čo sa naši producenti vo veľkej miere sťažujú. Tieto krajiny totiž dotujú výrobu tohto produktu v oveľa väčšej miere, čo deformuje trh a spôsobuje pokles jeho ceny, ktorý je však protikladom zvyšujúcich sa mzdových aj výrobných nákladov. Len v roku 2019 podľa výročnej správy Babičkin dvor totiž predajná cena vajec klesla o 3,8 percenta, čo znamenalo ukrojenie výnosov na úrovni 277-tisíc eur.
(Autor: Róbert Turza, finweb.hnonline.sk)
Aktuality
ZMIZNÚ SLOVENSKÉ VAJCIA z obchodov?
Slovenské obchodné siete zoskupené vo Zväze obchodu Slovenska plánujú naďalej podporovať slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane slovenských producentov vajec.
Na tomto základe bolo v roku 2020 uzatvorené Memorandum o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec na Slovensku medzi ministerstvom pôdohospodárstva, Zväzom obchodu SR a Úniou hydinárov Slovenska, obsahom ktorého sú vzájomné záväzky zamerané na podporu domácej produkcie vajec vrátane deklarácie, že slovenskí hydinári najneskôr do roku 2030 uskutočnia rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, volierové a voľnovýbehové chovy.
Slovenské obchodné siete sa nepridali k iniciatíve zahraničných reťazcov ukončiť predaj vajec pochádzajúcich z obohateného klietkového chovu už v roku 2025, čím prejavili voči domácim producentom vajec vyššiu mieru ústretovosti vzhľadom na ich reálne investičné možnosti postupne modernizovať chovy nosníc.
„Členovia Zväzu obchodu plne podporujú trend zlepšovania humánnosti chovov a životných podmienok zvierat, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú aj udržateľnosť domácej produkcie vajec a zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a zdravotnej bezpečnosti potravín,“ uviedol prezident Zväzu obchodu SR, Filip Kasana. Ako ďalej hovorí, nemožno opomenúť zvýšenú uhlíkovú stopu pri realizovaní náročnejšej logistiky v rámci dovozu tovaru zo zahraničia, čo má významný vplyv na kritériá udržateľnosti v rámci dopadov na životné prostredie.
„V súčasnosti platná legislatíva únie ani Slovenska chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje, a preto slovenské obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR (COOP Jednota, CBA a Labaš) naďalej uprednostňujú slovenskú produkcia vajec v zmysle podpísaného Memoranda o spolupráci s Úniou hydinárov Slovenska, takže na ich pultoch budú pre spotrebiteľov dostupné domáce vajcia aj po 1. januári 2025,“ dodáva Filip Kasana.
V súčasnosti slovenskí chovatelia zabezpečujú slovenskú sebestačnosť vajec cca 85 %, pričom väčšina slovenskej produkcie je realizovaná prostredníctvom obohatených klietok, čo sa odráža aj na čistote vajec, ktorú spotrebiteľ preferuje.
Krmivo pre nosnice v klietkovom a podstielkovom chove má rovnakú kvalitu a zloženie. V záujme zlepšovania životných podmienok zvierat slovenskí chovatelia nosníc postupne rekonštruujú svoje prevádzky na podstielkový chov, no na väčšiu dynamiku tohto procesu im chýbajú finančné zdroje. Chov nosníc prostredníctvom podstielkového chovu je ekonomicky náročnejší, čo má svoj odraz vo vyššej pultovej cene vajec.
(TASR)
Aktuality
Vyplatí se kupovat „domácí“ vajíčka?
Vejce „domácí“, „z venkova“ nebo „od šťastných slepiček“… Pojmů je mnoho, ale každý ví, o čem je řeč. Stojí za to napsat pár slov o bezpečnosti takových produktů a představit jejich ceny.
- Prodej domácích vajec je v Polsku docela populární.
- Takový produkt je považován za hodnotnější než vejce z farmy, i když je třeba dodat, že vědecký výzkum není v této otázce jasný.
- Při rozhodování o koupi takových vajec stojí za to věnovat pozornost několika aspektům.
Skladování vajec
Při nákupu je vhodné vzít v úvahu, jak byla vejce skladována: pro jejich bezpečnost musí být dostatečně nízká teplota a musí být omezeno vystavení zboží přímému slunečnímu záření. Samozřejmě ne vždy máme možnost zkontrolovat, jak byla vejce uskladněna, ale pokud vidíme, že na trhu leží bez jakékoliv ochrany proti slunci, měli bychom s tímto faktem počítat.
Mytí vaječných skořápek
Další věcí je čistota skořápek. Nejlepší by samozřejmě bylo, kdyby se vajíčko neušpinilo. Zanechat špinavou skořápku je však menší zlo, než se ji pokoušet umýt – taková akce zvyšuje riziko pronikání choroboplodných zárodků do pórovité skořápky. Bohužel nemáme jak ověřit, zda bylo vajíčko, které jsme koupili, umyté či nikoliv.
Prodej vajec na trhu
Bohužel se také může stát, že nepoctiví prodejci koupí vejce ze supermarketů nebo velkoobchodů (vykoupí je za nižší cenu) a následně je prodají jako „domácí“. Není problém označení odstranit a vejce přebalit do jiného obalu. Takové praktiky samozřejmě nejsou zdraví nebezpečné, ale je to podvod – vždyť když si chceme koupit farmářská vejce. Bohužel neexistuje žádná účinná metoda, jak odlišit vejce z trhu od těch z domácích chovů. Má to určité důvody (vejce z drůbežárny mají častěji hnědou barvu, což vyplývá z genetiky používané ve velkochovu), ale v žádném případě to není pravidlo.
Princip omezené důvěry
Jak vidíme, při nákupu vajec z neoficiálních kanálů existuje mnoho neznámých. Samozřejmě se nestavíme na žádnou stranu, ale při rozhodování o takové koupi bychom se měli řídit zásadou omezené důvěry. Je důležité, aby produkt, který kupujeme, pocházel ze známého a důvěryhodného zdroje. Je nutné dodržovat základní hygienická pravidla, to znamená pečlivě si umýt a dezinfikovat ruce při manipulaci s vejci a před použitím opařit skořápku. Taková vejce je také lepší nepoužívat k přípravě tepelně neupraveného jídla.
Jaké jsou ceny vajec?
Na závěr se sluší říci, jaké jsou dnes ceny domácích vajec. Jak ukazuje náš krátký průzkum, náklady na nákup takových vajec se velmi liší. Nabídka zahrnuje produkty s cenami od 0,80 PLN do 1,50 PLN za kus. Cena částečně souvisí s velikostí vajíčka, ale pravděpodobně je to z velké části dáno poměrem nabídky a poptávky.
(farmer.pl)
Aktuality
Easter Egg Roll využívá téma EGGucation již třetím rokem
Akce, kterou pořádají prezident Biden a první dáma, nabízí tisíce skořápkových vajec a aktivity pro děti i dospělé.
V Bílém domě se v pondělí 1. dubna konala akce Easter Egg Roll 2024, která obsahovala téma „EGGucation“ se vzdělávacími aktivitami pro děti všech věkových kategorií. Kromě hledání velikonočních vajíček se letošní akce soustředila na kvalitu škol, čtenářské koutky, exkurze na farmy, obrázkový den, či fyzické zóny „EGGucation“. Více než 30 000 natvrdo vařených vajec ve skořápce je následně ručně barveno a využito při hledání vajec.
Generální ředitelka American Egg Board (AEB) Emily Metzová řekla: „Američtí producenti vajec jsou hrdí na to, že mohou ve velikonočním období poskytovat vejce rodinám v nouzi a budou pokračovat v darech komunitám po celých USA a po celý rok.“ První dáma Jill Biden uvedla, že letošní akce Velikonoční vajíčko se účastní přibližně 40 000 lidí.
(wattagnet.com)