Connect with us
Reklama

Aktuality

Slovenský top producent vajec chce oslabiť Poliakov, investuje milióny eur

Published

on

Piškóty, sušienky, cestoviny a ďalšie potravinárske produkty. To je oblasť, na ktorú sa aktuálne plánuje zamerať jeden z najväčších producentov vajec na Slovensku Babičkin dvor. V pláne má totiž vybudovať melanžáreň na spracovanie tekutej vaječnej hmoty, ktorú vo veľkom využíva hlavne pekárenský a všeobecne potravinársky priemysel. Dôvod investície je jednoduchý. Za bránami jeho deviatich fariem sa ročne vyprodukuje zhruba 115 miliónov vajec. Tie dodáva do prevádzok ako Tesco, Coop, Kaufland, Billa či McDonalds.

Nie všetky vajíčka sú však dokonalé a časť z nich je nevhodná na priamy predaj. Môžu byť špinavé, mať mikropraskliny, poškodenú škrupinu či nepravidelný tvar. To všetko je dôvod, prečo nekončia na pultoch predajní, ale v sklade, odkiaľ putovali na spracovanie do Maďarska. Túto činnosť si však už čoskoro bude pokrývať samotný výrobca. Plánuje totiž do nej investovať takmer 2,1 milióna eur. „Chystáme výstavbu melanžárne na spracovanie tekutej vaječnej hmoty, ktorú budeme predávať výhradne na Slovensku. Dosiaľ u nás v potravinárskej produkcii dominovali najmä tekuté vaječné suroviny z Poľska. To by sa však malo zmeniť,“ potvrdil pre HN konateľ spoločnosti Babičkin dvor Jaroslav Novák.

V pláne sú ďalšie investície

Novej prevádzke pomôžu európske peniaze, ktoré sa na investícii budú podieľať 45 percentami, čo je zhruba 940-tisíc eur. Zvyšných viac ako 1,1 milióna eur vynaloží Babičkin dvor z vlastných zdrojov. Nová prevádzka má byť vysoko automatizovaná, vďaka čomu v spoločnosti so 140 zamestnancami pribudne len päť nových pracovných pozícií.

Slovenská trhová dvojka má zároveň v pláne pomôcť s vajíčkami nevhodnými na predaj aj svojim konkurentom. Okrem vlastných „nepodarkov“ totiž chce spracúvať aj vajcia od ďalších slovenských veľkochovateľov.

Babičkin dvor pôsobí na trhu od roku 2012 a za ten čas sa rozrástol celkovo na deväť fariem roztrúsených v okolí Veľkého Krtíša a Lučenca, v ktorých podľa Únie hydinárov disponuje približne 450 tisícmi kusov hydiny. Najväčšie farmy má v obciach Nenince, Príbelce a vo Veľkom Krtíši, každá z nich prekonáva kapacitu stotisíc nosníc. Výrobca vo Veľkom Krtíši zároveň disponuje výrobňou kŕmnych zmesí, ktorá vyrába krmivá aj pre iné farmy. Práve krmivá sú ďalšou oblasťou, na ktorú sa investor plánuje zamerať. „V nasledujúcich 24 mesiacoch plánujeme ďalšie investície tak v oblasti výroby kŕmnych zmesí pre naše nosnice, ako aj v oblasti spracovania vajec,“ konštatuje Novák.

Spoločnosť podľa analytikov bojuje novými investíciami o konkurencieschopnosť a vyššiu maržu. Tá je v sektore tradične nízka. Hrubá marža sa v prípade Babičkinho dvora podľa portálu Finstat.sk pohybuje na úrovni 24 percent, no produkt s pridanou hodnotou a so stabilným odberom ju môže posunúť vyššie. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2019 síce Babičkin dvor vykázal tržby na úrovni 10,8 milióna eur, no zároveň sa po rokoch státisícových ziskov prepadol do straty. „Firma sa v tomto roku prepadla do straty 170-tisíc eur, čo bola prvá strata od roku 2012,“ konštatuje analytik Finlord Boris Tomčiak.

Problémy robia dotované výroby u susedov

To, že samotné investície do nosníc sa oplatia, potvrdzujú aj kroky veľkých finančníkov. Veď do produkcie vajec sa pustil tiež expartner J&T Martin Fedor. Ten sa rozhodol v Senici vybudovať prostredníctvom jedného z najväčších poľnohráčov na Slovensku Sanagro prevádzku s ročnou produkciou 12 miliónov vajec.

To je však na slovenské pomery len kvapka v mori. Vajcia na našom trhu sú totiž jedným z mála poľnohospodárskych produktov, v ktorých je Slovensko takmer sebestačné. Ročne u nás viac ako 5,5 milióna sliepok vyprodukuje okolo 1,1 miliardy vajec. „Sebestačnosť v produkcii vajec sa v roku 2019 dostala na úroveň 88,4 percenta,“ konštatuje šéf Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár s tým, že bezkonkurenčne najväčším producentom kontrolujúcim pätinu trhu je spoločnosť Novogal. Tá vo svojich dvoch prevádzkach, ktoré sú najväčšími na Slovensku, v Dvoroch nad Žitavou a v Leviciach disponuje viac ako 620 tisícmi nosníc.
Druhým najväčším producentom je práve Babičkin dvor so 450 tisícmi nosníc, vďaka čomu kontroluje približne 15 percent trhu. Za ním sa nachádza Janek so sídlom v Dolnej Moštenci pri Púchove kontrolujúci desatinu trhu a po päť percent si ukrajujú spoločnosti Hybrav a Hydina Holding.

Zvyšná desatina vajec sa dováža najmä z Poľska, Česka či Holandska, na čo sa naši producenti vo veľkej miere sťažujú. Tieto krajiny totiž dotujú výrobu tohto produktu v oveľa väčšej miere, čo deformuje trh a spôsobuje pokles jeho ceny, ktorý je však protikladom zvyšujúcich sa mzdových aj výrobných nákladov. Len v roku 2019 podľa výročnej správy Babičkin dvor totiž predajná cena vajec klesla o 3,8 percenta, čo znamenalo ukrojenie výnosov na úrovni 277-tisíc eur.

(Autor: Róbert Turza, finweb.hnonline.sk)

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Aktuality

Kvůli ptačí chřipce je v Evropě nedostatek vajec. Drůbežáři jsou v zisku

Published

on

Nedostatek vajec kvůli šíření nákazy ptačí chřipky zvyšuje jejich cenu a drůbežářské podniky se tak po řadě měsíců dostávají do zisku, řekl místopředseda Českomoravské drůbežářské unie Zdeněk Mlázovský. Chybějící produkce na evropském trhu se projevuje na dovozu do Česka. V Německu a Nizozemsku bylo do konce října kvůli nemoci utraceno 5,8 milionu kusů drůbeže.

Drůbežáři se podle Mlázovského již od loňského roku potýkají s rostoucími cenami energií, což se rovněž promítlo do růstu cen. Poznamenal, že drůbežáři řadu měsíců svou produkci nedokázali obchodníkům prodávat za cenu, která by odpovídala nákladům. Na konci léta se ale na trhu projevil velký nedostatek vajec, což vedlo ke zdražení. „Dnes jsme se dostali na ceny, abychom mohli profitovat a mít zisk do budoucna,“ řekl.

Uvedl, že je problematické dovézt do Česka vejce ze zahraničí přes distributory. Zemědělci se dostali do situace, kdy jsou s nimi obchodníci ochotni více vyjednávat. „Řetězce se ozývají samy a diskutují s námi o ceně, což nikdy předtím nedělaly,“ uvedl. Ve firmě, kde sám působí, se i krátí objednávky, aby bylo možné uspokojit všechny odběratele, doplnil. Mlázovský očekává, že situace se brzy změní a po novém roce budou opět chovatelé svou produkci prodávat za nižší ceny.

V ČR se může podle Mlázovského v následujících letech snížit produkce v sektoru drůbeže kvůli plánovanému zákazu klecových chovů nosnic do konce roku 2026. „Bude to obrovský zásah do rozpočtu každého podniku,“ řekl. Očekává, že část podniků nestihne své chovy do tohoto termínu přizpůsobit, což může vést k poklesu chovů zhruba o 30 procent, v nejhorším případě až o 50 procent. Podle dřívějších odhadů unie bude přestavba chovů v ČR stát čtyři až pět miliard korun. „Jsou podniky, které jsou již z 50 procent přestavěné, jsou podniky, které ještě nezačaly,“ dodal.

Celý text na iDNES.cz

Continue Reading

Aktuality

Cenový strop pro konzumní vejce vstoupil v Maďarsku v platnost 10. listopadu

Published

on

Maďarská vláda se rozhodla zavést cenový strop i pro konzumní vejce. Podle oznámení Vládního informačního centra bude příslušné nařízení vlády zveřejněno v Maďarském věstníku. Cenové stropy regulují spotřebitelské ceny potravin nejvíce postižené zdražováním. V případě vajec a konzumních brambor nesmí být hrubá maloobchodní cena vyšší než cena uplatňovaná obchodníkem 30. září 2022. Cenový strop snižuje cenu vajec o 25 procent a brambor o 10 procent a očekává se, že sníží inflaci o 0,1 až 0,2 procenta.

Vejce a dokonce lze podle GKI na maďarských trzích prodávat dráž než kdykoli předtím. Obchody ale mohou kvůli cenovému stropu pociťovat jejich nedostatek. Průměrná rodina může zmrazením ceny vajec ušetřit cenu jedné či dvou porcí, maximálně 500 HUF měsíčně. V tržnici Békešská Čaba například v sobotu 12. listopadu žádali za větší vejce 95 HUF a za menší vejce 85 HUF, tedy úplně stejně jako před zavedením cenového stropu, prozradil RTL Híradó.

I přes další zdražování a cenový rozdíl může poptávka v halách tržišť vzrůst, protože kvůli klesající nabídce může být v obchodech vajec nedostatek. Vzhledem k tomu, že na tržištích není cenový strop, je zřejmé, že výrobci raději budou dodávat tam, protože tam lze dosáhnout mnohem vyšší ceny.

Podle informací svazu producentů vajec, pokud jim příjmy nepokryjí náklady kvůli cenovému stropu, pak je třeba počítat s nedostatkem produktu, a to i ve střednědobém horizontu.

(agrarszektor.hu, mbtt.hu)

Continue Reading

Aktuality

5 najväčších mýtov o vajciach: aj vy ste si mysleli, že sú pravdivé? 

Published

on

Vajcia patria k výživovo hodnotným potravinám a okrem toho, že sú samy osebe veľmi chutným pokrmom, majú všestranné využitie pri varení a príprave jedál. S ich vlastnosťami sa spája nielen množstvo zdraviu prospešných látok, ale aj poloprávd či klamstiev. Čo sú fakty a čo, naopak, mýty o vajciach?

  1. mýtus: Farba škrupiny závisí od farby peria sliepky 

Aj vy ste si niekedy kládli otázku, prečo sa farba škrupiny vajec líši? Ak si myslíte, že jej výsledný odtieň má na svedomí sfarbenie peria sliepky, mýlite sa. Prečo majú niektoré vajcia hnedú škrupinu a iné bielu?

Pravda: V skutočnosti rozhodujú o farbe škrupiny vajíčka kožné laloky nachádzajúce sa na mieste, kde majú sliepky uši. Sliepky s červenými či až červenohnedými lalokmi znášajú hnedé vajcia, zatiaľ čo sliepky so svetlými lalokmi vajcia s bielou škrupinou. Faktom je i to, že farba kožných lalokov sa podieľa na sfarbení peria sliepky.

  1. mýtus: Tmavšia farba žĺtka znamená vyššiu kvalitu vajca 

Čím je žĺtok tmavší, tým je vajce kvalitnejšie. Toto tvrdenie je veľmi rozšírené, avšak nepravdivé. Prečo majú niektoré vajcia bledší žĺtok, hoci ich kvalita sa nemení?

Pravda: Kvalita vajec závisí iba od spôsobu skladovania a od krmiva, ktorým je nosnica kŕmená. Práve to má rozhodujúci vplyv na farbu žĺtka. Presnejšie povedané, jeho zafarbenie ovplyvňuje podiel karotenoidov a xantofylov v krmive. Tieto látky pôsobia okrem iného aj ako farbivo (červené a žlté) a sú zodpovedné za tmavšiu farbu žĺtka (podiel daných látok v krmive sa zvyšuje napríklad kukuricou). Ak má žĺtok žltooranžovú farbu, je to najmä vďaka luteínu a riboflavínu, ktoré patria k prírodným farbivám s antioxidačným účinkom. Farba žĺtka však nemá vplyv na kvalitu či chuť vajíčka.

A čo farba škrupiny a farba žĺtka? 

V súvislosti s farbou žĺtka vyvrátime ešte jeden mýtus – čím je škrupina tmavšia, tým tmavší bude žĺtok. Keďže o farbe žĺtka rozhoduje krmivo, sfarbenie škrupiny jeho odtieň nijako neovplyvní.

  1. mýtus: Ak je bielok zakalený, vajce nie je čerstvé

Tvrdenie, podľa ktorého zakalený bielok znamená, že vajce je staré, prípadne pokazené, je lož. Čo sa týka čerstvosti, pravdou je presný opak.

Pravda: Zakalený bielok je badateľný predovšetkým v prípade čerstvých vajec v deň znášky. Samotné zakalenie spôsobuje vysoký obsah oxidu uhličitého po znesení vajíčka.

Čerstvosť si môžete overiť aj sami: 

  • Ak vajce vložíte do vody, to čerstvé sa ponorí, staré bude plávať. Dôvod? Vzduchová dutinka vnútri vajca sa časom postupne zväčšuje.
  • Ak sa bielok rýchlo roztečie, pretože je veľmi riedky, vajce je staré. V čerstvom vajíčku bielok úzko obopína žĺtok a je hustý.
  • Na obale vajec je uvedený údaj o minimálnej trvanlivosti vajec, ktorá je 28 dní od znesenia.
  1. mýtus: Vajcia by sa mali skladovať vo dverách chladničky 

Výrobcovia chladničiek najčastejšie umiestňujú držiak na vajcia do dverí chladničky. Sú však dvere vhodným miestom na uskladnenie vajec?

Pravda: Dvere sú najteplejším miestom v chladničke. Keďže sa často otvárajú, kolíše v nich teplota, čo skladovaným vajciam neprospieva. Vhodné umiestnenie je teda v zadných priestoroch políc, kde k badateľným výkyvom teplôt nedochádza.

  1. mýtus: Vajcia obsahujú veľa cholesterolu, sú teda nezdravé 

Tento mýtus sa opiera o fakt, že vajcia obsahujú cholesterol. Na ten však treba nazerať z viacerých hľadísk. Vajcia nie sú nezdravou potravinou. Prečo?

Pravda: Cholesterol je nevyhnutný pre správnu funkciu tela, vývoj človeka a jeho hormonálnu aktivitu (napríklad pri tvorbe vitamínu D, žlčových kyselín, hormónov). Vajcia obsahujú LDL aj HDL cholesterol, čiže tzv. zlý aj dobrý cholesterol. Vo vaječnom žĺtku sa nachádza cca 200 mg cholesterolu (LDL ku HDL v pomere cca 2/3 : 1/3), zároveň však vajce obsahuje cca 1 700 mg lecitínu, látky, ktorá pomáha s odbúravaním cholesterolu.

Vedeli ste, že?

Konzumáciou vajec automaticky nezvyšujete množstvo cholesterolu vo vašom tele (to závisí napríklad aj od veku, genetiky človeka, zdravotného stavu). Cholesterol nachádzajúci sa vo vaječnom žĺtku má zanedbateľný vplyv na kardiovaskulárne ochorenia – nepatrí k potravinám s vysokým obsahom saturovaných tukov a transmastných kyselín. Samotný tuk v žĺtku je zdraviu prospešný. Ide totiž o nenasýtenú formu, ktorá napomáha udržiavať rovnováhu telesných tekutín.

Vajcia sú skvelým zdrojom výživných látok. Vaječná bielkovina je plnohodnotná a ľahko stráviteľná. Organizmus ju dokáže zužitkovať na 100 %. Preto majú vajcia výborné skóre na stupnici zvanej index sýtosti, ktorá meria schopnosť potravín vyvolávať pocit nasýtenia a znižovať neskorší príjem kalórií. Ak ich pridáte do svojho jedálnička, okrem iného si zabezpečíte zdroj vitamínu D, B12, minerálu selénu či antioxidantov zeaxantínu a luteínu. Vďaka slovenským vajíčkam určite – sú čerstvé, kvalitné a pre zdravie bezpečné (podliehajú totiž neustálej kontrole). Nezabudnite si všímať pečiatku na škrupine vajec, ktorá musí obsahovať označenie SK.

(slovenskahydina.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality