Slovenské obchodné siete zoskupené vo Zväze obchodu Slovenska plánujú naďalej podporovať slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane slovenských producentov vajec.

Na tomto základe bolo v roku 2020 uzatvorené Memorandum o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec na Slovensku medzi ministerstvom pôdohospodárstva, Zväzom obchodu SR a Úniou hydinárov Slovenska, obsahom ktorého sú vzájomné záväzky zamerané na podporu domácej produkcie vajec vrátane deklarácie, že slovenskí hydinári najneskôr do roku 2030 uskutočnia rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, volierové a voľnovýbehové chovy.

Slovenské obchodné siete sa nepridali k iniciatíve zahraničných reťazcov ukončiť predaj vajec pochádzajúcich z obohateného klietkového chovu už v roku 2025, čím prejavili voči domácim producentom vajec vyššiu mieru ústretovosti vzhľadom na ich reálne investičné možnosti postupne modernizovať chovy nosníc.

„Členovia Zväzu obchodu plne podporujú trend zlepšovania humánnosti chovov a životných podmienok zvierat, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú aj udržateľnosť domácej produkcie vajec a zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a zdravotnej bezpečnosti potravín,“ uviedol prezident Zväzu obchodu SR, Filip Kasana. Ako ďalej hovorí, nemožno opomenúť zvýšenú uhlíkovú stopu pri realizovaní náročnejšej logistiky v rámci dovozu tovaru zo zahraničia, čo má významný vplyv na kritériá udržateľnosti v rámci dopadov na životné prostredie.

„V súčasnosti platná legislatíva únie ani Slovenska chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje, a preto slovenské obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR (COOP Jednota, CBA a Labaš) naďalej uprednostňujú slovenskú produkcia vajec v zmysle podpísaného Memoranda o spolupráci s Úniou hydinárov Slovenska, takže na ich pultoch budú pre spotrebiteľov dostupné domáce vajcia aj po 1. januári 2025,“ dodáva Filip Kasana.

V súčasnosti slovenskí chovatelia zabezpečujú slovenskú sebestačnosť vajec cca 85 %, pričom väčšina slovenskej produkcie je realizovaná prostredníctvom obohatených klietok, čo sa odráža aj na čistote vajec, ktorú spotrebiteľ preferuje.

Krmivo pre nosnice v klietkovom a podstielkovom chove má rovnakú kvalitu a zloženie. V záujme zlepšovania životných podmienok zvierat slovenskí chovatelia nosníc postupne rekonštruujú svoje prevádzky na podstielkový chov, no na väčšiu dynamiku tohto procesu im chýbajú finančné zdroje. Chov nosníc prostredníctvom podstielkového chovu je ekonomicky náročnejší, čo má svoj odraz vo vyššej pultovej cene vajec.

(TASR)

Akce, kterou pořádají prezident Biden a první dáma, nabízí tisíce skořápkových vajec a aktivity pro děti i dospělé.

V Bílém domě se v pondělí 1. dubna konala akce Easter Egg Roll 2024, která obsahovala téma „EGGucation“ se vzdělávacími aktivitami pro děti všech věkových kategorií. Kromě hledání velikonočních vajíček se letošní akce soustředila na kvalitu škol, čtenářské koutky, exkurze na farmy, obrázkový den, či fyzické zóny „EGGucation“. Více než 30 000 natvrdo vařených vajec ve skořápce je následně ručně barveno a využito při hledání vajec.

Generální ředitelka American Egg Board (AEB) Emily Metzová řekla: „Američtí producenti vajec jsou hrdí na to, že mohou ve velikonočním období poskytovat vejce rodinám v nouzi a budou pokračovat v darech komunitám po celých USA a po celý rok.“ První dáma Jill Biden uvedla, že letošní akce Velikonoční vajíčko se účastní přibližně 40 000 lidí.

(wattagnet.com)

Od januára budúceho roka reálne hrozí, že si v obchodoch nekúpime slovenské vajcia. Prečo? Naši hydinári totiž nevedia v súčasnosti prejsť na čisto podstielkový chov nosníc. Obchodné reťazce pritom už neplánujú predávať žiadne slovenské vajcia z klietkových, ale len z podstielkových chovov.

Koniec slovenských vajíčok v našich obchodoch? Väčšina vajec totiž pochádza z klietkového chovu, ktoré zahraničné reťazce pôsobiace na Slovensku predávať viac nebudú. Hydinári navyše nevedia prejsť z klietkového na podstielkový chov. Problémom sú peniaze. Produkcia vajec sa dlhodobo pohybovala v rozmedzí 95 až 105 percent. „Od roku 2011 však postupne klesá až pod úroveň 90 percent z dôvodu zvýšenia spotreby vajec, zníženia počtu nosníc z dôvodu rekonštrukcií klietkových chovov na alternatívne, ako aj poklesu produkcie vajec,“ hovorí Daniel Molnár z Únie hydinárov Slovenska. „V roku 2023 sme na 76 farmách chovali 2,75 milióna nosníc,“ vraví Molnár.

V  klietkach sa chová 64,65 percenta, v podstielkových chovoch 29,95 percenta, vo voľnom výbehu 5,19 percenta a v biochovoch 0,21 percenta. „Zahraničné obchodné reťazce už od roku 2019 avizujú, že po roku 2025 nebudú predávať žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. A to napriek tomu, že zatiaľ nie je schválený žiadny európsky ani slovenský právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových systémoch. Navyše, zo strany štátu alebo Únie neboli na tento účel vyčlenené žiadne financie, rekonštrukcia tak prebieha veľmi pomaly. Ak chceme splniť požiadavku reťazcov, potrebujeme mať do konca roku 2024 ukončenú rekonštrukciu ďalších 24,65 % klietkových chovov, na čo by sme potrebovali asi 17,7 milióna eur na chovy nosníc a ďalších 9,3 milióna na odchovy. Na rekonštrukciu všetkých klietkových chovov na alternatívne spôsoby je potrebných 65 miliónov eur,” upozorňuje Molnár. Dodal, že v rámci schválených projektov z Programu rozvoja vidieka je na rekonštrukciu klietkových chovov vyčlenených 2,2 milióna eur pre troch chovateľov.

Od roku 2025 tak reálne môžu byť slovenské vajcia z klietkových chovov nahradené tými zo zahraničia. „Rovnako majú chovatelia hydiny veľké obavy z možnosti falšovania označovania spôsobu chovu nosníc pri dovážaných vajciach, pretože aj v iných krajinách Únie postupujú rekonštrukcie pomaly. Spotrebiteľ si tak možno kúpi vajcia označené ako podstielkové alebo voľnovýbehové, ale reálne bude naďalej jesť vajcia z klietkových chovov, ale výrazne drahšie,“ varuje Molnár. Chovatelia preto žiadajú ministerstvo pôdohospodárstva, aby vyčlenilo peniaze na rekonštrukciu klietkových chovov. „V opačnom prípade sa stane veľká časť produkcie slovenských vajec nepredajná a príde k zatvoreniu mnohých hál alebo aj chovov hydiny,“ prízvukuje Molnár.

Ako reaguje ministerstvo? Zachráni hydinárov?

Čo na to ministerstvo? „Zámerom ministerstva pôdohospodárstva je otvoriť s obchodnými reťazcami konštruktívny dialóg a docieliť prehodnotenie svojich rozhodnutí. Je potrebné opakovane poukázať na fakt, že neexistuje legislatíva v rámci Európskej únie a ani Slovenska, ktorá by zakazovala predaj vajec v obohatených klietkových chovoch,“ informovala hovorkyňa ministra pôdohospodárstva Veronika Daničová. „Slovensko je v produkcii vajec sebestačné a urobíme maximum pre to, aby sme tento trend udržali. Uvedomujeme si, že zmena môže znížiť produkciu slovenských vajec. Preto ministerstvo hľadá možnosti, ako hydinárom pomôcť, napríklad alokáciou finančných prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka,“ konštatovala.

Martin Krajčovič zo Slovenskej asociácie moderného obchodu hovorí, že nejde iba o záväzok pre Slovensko, ale o celoeurópske záväzky v rámci udržateľnosti. Tie sa aplikujú na každom trhu. „Obchodné siete v rámci celej Európy prijali ako jeden z mnohých záväzkov aj ukončenie predaja vajec z klietkových chovov z dôvodu humánnosti chovu nosníc. Tento záväzok na Slovensku komunikovali smerom k dodávateľom už v roku 2017, teda tí mali osem rokov na prípravu. V starých členských krajinách Únie tento záväzok začal platiť už v roku 2023, v nových majú producenti dva roky navyše,“ približuje legislatívu Krajčovič. „Už dnes sa viac ako 50 percent vajec vo viacerých reťazcoch predá z iného ako klietkového chovu. Teda aj oni čoraz viac prechádzajú na vajcia z humánnejších chovov.“

Ak sa vajcia budú dovážať, akú bude mať spotrebiteľ istotu, že ide skutočne o vajcia z podstielkového chovu, povedal, že v starých členských krajinách Únie prešli z klietkového chovu na humánnejšie spôsoby už vlani. „V tomto roku už jedna obchodná sieť v Českej republike ukončila predaj klietkových vajec. Chovatelia v Únii sa dostatočne na prechod pripravili, dostali aj podporu z národných rozpočtov. Toto je problém na Slovensku, že v rámci konkurencieschopnosti naši hydinári ťahajú za kratší koniec. Štát totiž v prípade prechodu na humánnejšie chovy nosníc takmer vôbec tento sektor, v porovnaní s okolitými krajinami, nepodporuje,“ dodal Martin Krajčovič.

Kvalita a zloženie vajec nezávisia od spôsobu chovu nosníc.

Nie je dôležité, či nosnica bola chovaná v klietke, na podstielke alebo vo voľnom výbehu, kvalitu a zloženie vajec ovplyvňuje iba krmivo, ktoré konzumuje. „Zloženie krmiva je pri všetkých spôsoboch chovu takmer identické. Líši sa iba v pridaných vitamínoch a stopových prvkoch. Podľa toho sa predávajú vajcia s omega-6 mastnými kyselinami, s vlákninou, vitamínmi a podobne,“ približuje Daniel Molnár z Únie hydinárov Slovenska.

Životné podmienky nosníc v klietkach nie sú horšie ako pri podstielkovom chove. „O tom, či sa má nosnica dobre, vypovedajú dva ukazovatele: počet znesených vajec a úhyn nosníc. V obohatených klietkach je znáška vyššia o 10 až 15 % v porovnaní s podstielkovým. Druhým argumentom v prospech obohatených klietok je ročná miera úhynu vtákov. Kým pri klietkovom chove je to len 5 %, v podstielkovom 15 až 20, vo voľnom výbehu viac ako 20 % nosníc,“ vraví.

Viaceré výskumy v Českej republike preukázali, že najlepšia potravinová bezpečnosť je pri vajciach od nosníc z klietok. Hlavný dôvod je, že vajce hneď po znesení odchádza dopravníkovým pásom preč z chovného priestoru a presúva sa do priestoru baliarne a skladov, kde je zabezpečená potrebná teplota na zachovanie kvality a trvanlivosti. Keďže vajce ihneď opúšťa chovný priestor, nedochádza k jeho znečisteniu ani prieniku škodlivých látok do jeho obsahu. Pri podstielkových chovoch dochádza k znečisťovaniu vajec, pretože sú znášané na podlahe chovného priestoru, ktorú tvorí slamová podstielka, ale po niekoľkých týždňoch je to už zmes trusu a slamy.

Vajcia sa zbierajú ručne iba niekoľkokrát za deň, strávia na kontaminovanej podložke niekoľko hodín. Rovnako aj pohybom nosníc prichádza k ich neustálemu znečisťovaniu a prenikaniu baktérií aj do vnútra vajec. „Preto nepovažujeme podstielkové chovy za najvhodnejšie. Rovnako je v nich vyššia produkcia amoniaku,“ dodal Daniel Molnár.

(pluska.sk)