Connect with us
Reklama

Aktuality

Najprv dobrý život sliepky, potom vajce

Published

on

Zákazníkov čoraz viac zaujíma, kde a za akých okolností vznikla potravina, ktorú si odnášajú z obchodu domov. Za obalom hľadajú príbeh a aj podľa toho robia svoje spotrebiteľské rozhodnutia. Platí to aj pri vajciach. Na pretras sa dostal klietkový chov sliepok a medzinárodní obchodníci ho už vo svojej ponuke nechcú. Slovenská produkcia je však z drvivej väčšiny tvorená práve v klietkach.

Vo štvrtok podvečer je v malej predajni uprostred Bratislavy polovica chladiaceho regálu určeného na vajcia prázdna. Tie z klietkového chovu boli v akcii a zákazníci ich už všetky vykúpili. Druhú polovicu zaberajú vajcia z podstielkového chovu, ktoré sú o poznanie drahšie. Z kopy chýbajú zatiaľ iba dve balenia. Nespokojná nakupujúca do telefónu komusi vysvetľuje, že si teraz musí kúpiť desať vajec za dve eurá, hoci by si radšej vzala tie lacnejšie. Čoskoro sa môže stať, že táto zákazníčka už nebude mať na výber a kupovať bude už iba vajcia z chovov, kde dostáva sliepka viac priestoru. Na Slovensku sa totiž rozpútal boj o to, aké vajcia budú obchodníci ponúkať. Nadnárodné siete sa zaviazali, že do roku 2025 ukončia predaj vajec z klietkového chovu.

V súčasnosti majú spotrebitelia na výber štyri typy vajec. Pochádzať môžu z klietkového, podstielkového chovu, voľného výbehu alebo ekologického hospodárstva. Každý chov má presne určené pravidlá, ktoré musí spĺňať. Od roku 2012 je obyčajný klietkový chov v Európskej únii zakázaný. Súčasný klietkový chov je obohatený. To znamená, že sliepky majú oproti minulosti viac priestoru i „súkromia“, pretože majú bidlo a hniezdo na znášanie.

Slovensko má problém s potravinovou sebestačnosťou. Vajcia sú poslednou živočíšnou komoditou, kde dokáže pokryť svoj dopyt. Viac ako 80 percent slovenských vajec však pochádza z klietkového chovu. Keď sa rušil klasický klietkový chov, výrobcovia investovali do nových technológií, ktorých životnosť je vypočítaná na 15 až 20 rokov. Slovenskí hydinári hovoria, že aj vďaka tomu je Slovensko vo výrobe vajec sebestačné a za posledné desaťročie nezaznamenalo na rozdiel od vajec z dovozu žiadnu fipronilovú či salmonelovú kauzu.

Okrem toho, že rekonštrukcia chovov bola nákladnou investíciou, na ktorú prispeli domáce i európske dotácie, trvala desať rokov. Viacerí chovatelia dodnes splácajú úvery, preto tlak zo strany sietí vnímajú ako diskriminačný. „Hoci zahraničné reťazce si určili rok 2025 ako stopku pre vajcia z klietok, už dnes sa slovenskí veľkochovatelia stretávajú s tým, že im odmietajú vajcia a žiadajú podstielkové, hoci dobre vedia, že väčšina vajec na Slovensku je práve z klietok, a tak producenti nevedia splniť ich požiadavky,“ vysvetľuje riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Ďalej dopĺňa, že v prípade, ak zahraničné obchodné reťazce budú pokračovať v nastúpenom tempe odmietania vajec z klietkových chovov, pre slovenských podnikateľov to môže mať fatálne následky a na trhu sa uvoľní priestor pre vajcia z dovozu.

Za šťastnejšie sliepky

Reťazce, ktoré sa zaviazali skončiť s klietkovým chovom argumentujú tým, že ide o snahu zabezpečiť výrobky produkované udržateľným a etickým spôsobom. „Reagujeme na potreby našich zákazníkov, ktorí majú o vajíčka z podstielkového chovu z roka na rok vyšší záujem. Samozrejme, považujeme za potrebné zlepšovať životné podmienky pre zvieratá,“ uvádza hovorkyňa siete Billa Kvetoslava Kirchnerová. Za posledných päť rokov sa podľa jej slov výrazne zvýšil predaj vajíčok z podstielkového chovu a momentálne predstavuje jeho podiel viac ako 40 %. Sieť predáva na pultoch svojich predajní iba vajcia zo Slovenska. „Naším cieľom je ponúkať čo najviac tovaru od slovenských dodávateľov a so slovenským pôvodom, pokiaľ to slovenská produkcia dokáže pokryť,“ tvrdí Kvetoslava Kirchnerová.

Bratislavská sieť Yeme vajcia z klietkového chovu vôbec nepredáva. Na jej pultoch sa nachádzajú iba vajcia z voľného výbehu. „Snažíme sa čo najviac rešpektovať prirodzený spôsob života zvierat. Hrabavá hydina potrebuje výbeh, čerstvý vzduch, možnosť nájsť si rôznorodú stravu podľa potreby. Voľný výbeh im predsa len dáva viac možností žiť normálny život,“ vysvetľuje majiteľ Yeme Peter Varmuža. Priznáva, že na Slovensku nie je jednoduché nájsť dodávateľov takýchto vajec v dostatočných množstvách tak, aby naplnili očakávania a potreby svojich zákazníkov. „Spolupracujeme s chovateľmi a hľadáme cesty, aby sme mali viac. Prispôsobujeme tiež tempo nášho rastu prirodzenému tempu rozvoja našich dodávateľov tak, aby vedeli chrániť a ďalej zvyšovať kvalitu,“ hovorí Peter Varmuža.

Slovenskí hydinári nevidia pre stopku klietkovému chovu žiadne logické opodstatnenie, pretože podľa nich majú nosnice v obohatených klietkach všetko, čo potrebujú. Najviac ukazovateľov z hľadiska znáškovosti, zdravotnej stránky hydiny, úhynu a jeho kontroly v chovoch, znečistenia škrupiny či rizík kontaminácie vajec hovorí v prospech obohatených klietok. Tam neprichádzajú sliepky to kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom, hlodavcami, majú zabezpečenú pravidelnú obmenu podstielky, čo pri iných spôsoboch chovu nie je možné až v takej miere zabezpečiť. „A pokiaľ ide o to najpodstatnejšie, čiže kvalitu a zloženie vajec, medzi vajcami z jednotlivých chovov prakticky nie je rozdiel, pretože tieto hodnoty závisia od zloženia krmiva. Tu treba povedať aj to, že o kvalite života nosnice vypovedajú dva ukazovatele – počet znesených vajec a počet uhynutých nosníc. A či sa to niekomu páči alebo nie, tieto ukazovatele hovoria v prospech nosníc v obohatených klietkach,“ uvádza Daniel Molnár.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín uvádza, že nosnice bez ohľadu na spôsob chovu sú náchylné na infekčné či produkčné choroby, ale aj na rôznu úroveň poškodenia tela od pŕchnutia peria cez jeho ozobávanie, rany a kanibalizmus. Pri systéme chovu v tzv. malých obohatených klietkach, ktoré sa používajú napríklad v Nemecku či Holandsku, sú zaznamenané prípady výskytu ozobávania peria či kanibalizmu v kŕdľoch, kde nebolo vykonané brúsenie zobákov. „Pre nosnice chované pri akomkoľvek spôsobe chovu je dôležité, do akej miery môžu prejavovať svoje potreby. Prejavy niektorých vysoko prioritných potrieb, napríklad prachový kúpeľ či spásanie trávy, sú v klietkových chovoch obmedzené alebo dokonca až nemožné. Pri alternatívnom spôsobe chovu sú tieto možnosti väčšie, avšak aj tu sú popisované niektoré negatívne javy, ako je ťažšie kontrolovateľné ozobávanie peria, vyššie riziko parazitóz či infekčných chorôb pri možnosti vonkajšieho výbehu,“ vysvetľuje Paulína Kojnok z Kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Hydinári však vnímajú odmietanie vajec z klietkového chovu ako nezvratný fakt, preto pomaly rozširujú alternatívne spôsoby chovu. „Únia hydinárov Slovenska považuje za reálne, že prechod na alternatívne chovy by mohli slovenskí veľkoproducenti zvládnuť do roku 2030, pravda, pri očakávanej štátnej, prípadne finančnej pomoci z európskych fondov. Podľa našich prepočtov to budú investície za vyše 47 miliónov eur, a to je suma, ktorú dnes hydinári nemajú,“ vysvetľuje Daniel Molnár.

Ministerstvo pôdohospodárstva, Únia hydinárov a Zväz obchodu SR začiatkom februára podpísali memorandum, v ktorom sľubujú, že sa budú snažiť zabezpečiť konkurencieschopnosť slovenských producentov vajec. Hydinári prehlásili, že do roku 2030 zrekonštruujú klietkové chovy na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové. Agrorezort sľúbil, že na to bude hľadať financie. S ohľadom na čerstvosť a ekológiu sa členovia Zväzu obchodu v dohode zaviazali uprednostňovať predovšetkým produkciu vajec pochádzajúcu zo Slovenska.

Coop Jednota Slovensko ako člen Zväzu rešpektuje toto memorandum. Aktuálne predáva 82 % vajec z klietkového chovu, 16 % podiel na predaji tvoria vajcia z podstielkového chovu. „V predajniach ponúkame slovenské vajcia, pretože sú čerstvé a zdravé, ich predajom podporujeme slovenských chovateľov, a zároveň podporujeme zvyšovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska. Zároveň vyvíjame aktivity na podporu vajec z iných ako klietkových chovov. Aj preto sme do sortimentu vlastnej značky zaradili podstielkové vajcia,“ hovorí vrchný riaditeľ obchodnej sekcie Coop Jednoty Slovensko Branislav Lellák.

Slovenská sieť sa kvôli vajciam dostala do konfliktu s občianskym združením Humánny pokrok. Združenie v októbri spustilo kampaň, ktorá žiadala od reťazca, aby ukončil predaj vajec z klietkového chovu. Coop Jednota sa obrátila na súd a žiadala zastaviť negatívne informácie. Okresný súd reťazcu vyhovel, ochranári sa však odvolali a krajský súd im dal v januári za pravdu, takže môžu pokračovať vo svojej kampani.

„Ak chceme slovenským chovateľom skutočne pomôcť, nemôžeme sa im vyhrážať zrušením odberu vajíčok, ktoré majú v ponuke. Radšej uprednostňujeme postupné kroky a zároveň edukujeme spotrebiteľov. V konečnom dôsledku je to práve zákazník, kto rozhoduje o tom, čo vloží do svojho nákupného košíka,“ dodáva Branislav Lellák.

Cena za lepší život

Pri výbere vajec okrem spôsobu chovu a pôvode vajec vstupuje do rozhodovacieho procesu spotrebiteľov aj cena. Napriek tomu, že zákazníci si v súčasnosti doprajú viac, vo všeobecnosti sú na cenu citliví. Vajcia z klietkového chovu sú najlacnejšie. Balenie desiatich podstielkových vajec je o 50 centov drahšie. Balenie vajec z voľného výbehu je minimálne o jedno euro drahšie a balenie vajec z ekochovu minimálne o 1,50 eur drahšie než balenie vajec z klietkového chovu.

Podľa Petra Varmužu je veľmi dôležitá férová cena. „Ja osobne a celý obchodný tím na centrále Yeme citlivo nastavujeme každú cenu tak, aby reprezentovala reálnu hodnotu potraviny v celom zásobovacom reťazci,“ hovorí. Za cenovkou na vajíčkach sa totiž toho skrýva viac. Na jednom konci je chovateľ sliepok, ktorý pestuje alebo kupuje kvalitné krmivo bez chémie. Rozhoduje sa, či ich zavrie do klietok, alebo pustí do voľného výbehu. Samozrejme, sám musí so svojou rodinou z niečoho žiť. Na opačnom konci je zas obchodník, ktorý sa snaží dať predavačkám slušnú mzdu, spĺňa legislatívne povinnosti a zvyšuje kultúru predaja v obchodoch. „Nízka cena je jeden uhol pohľadu. Vysoká cena opačný uhol pohľadu. Neverím, že jeden uhol pohľadu nás môže trvalo priniesť do rovnováhy. Citlivé stanovenie ceny v celom reťazci je jediným udržateľným riešením a našou ambíciou,“ dodáva Peter Varmuža.

S produkciou vajec aktuálne začína aj výrobca mäsových produktov Vijofel. V ponuke majú vajíčka z voľného výbehu a aktuálne nimi zásobujú len svoje maloobchodné prevádzky v Prešovskom a Košickom kraji. „Naše vajíčko je normálne, nie je nápadne žlté, ani oranžové, ani dofarbené. Myslím si, že spotrebiteľ na výber potravín hľadí inak ako v minulosti. Osveta o zdravších potravinách sa týka aj vajíčok,“ vysvetľuje riaditeľ maloobchodných prevádzok značky Jozef Džubakovský ml. Aj vajcia s označením 0 a 1 sú dnes cenovo oveľa dostupnejšie. „Zákazník musí chápať fakt, že farmár neprodukuje vajíčka masovo. Ak denne sliepke dáva to, čo potrebuje, ak sliepka má možnosť výbehu po zelenej tráve, má prístup k vápencu, aby vajíčko malo kvalitnú škrupinu, v takom prípade nemôže mať vajíčko rovnakú cenu ako vajíčko z klietkového chovu. Je na zákazníkovi, ako sa rozhodne a ktoré vajíčko si vyberie,“ uzatvára Jozef Džubakovský ml. pre tovar&predaj.sk.

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

ZMIZNÚ SLOVENSKÉ VAJCIA z obchodov?

Published

on

By

Slovenské obchodné siete zoskupené vo Zväze obchodu Slovenska plánujú naďalej podporovať slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane slovenských producentov vajec.

Na tomto základe bolo v roku 2020 uzatvorené Memorandum o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec na Slovensku medzi ministerstvom pôdohospodárstva, Zväzom obchodu SR a Úniou hydinárov Slovenska, obsahom ktorého sú vzájomné záväzky zamerané na podporu domácej produkcie vajec vrátane deklarácie, že slovenskí hydinári najneskôr do roku 2030 uskutočnia rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, volierové a voľnovýbehové chovy.

Slovenské obchodné siete sa nepridali k iniciatíve zahraničných reťazcov ukončiť predaj vajec pochádzajúcich z obohateného klietkového chovu už v roku 2025, čím prejavili voči domácim producentom vajec vyššiu mieru ústretovosti vzhľadom na ich reálne investičné možnosti postupne modernizovať chovy nosníc.

„Členovia Zväzu obchodu plne podporujú trend zlepšovania humánnosti chovov a životných podmienok zvierat, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú aj udržateľnosť domácej produkcie vajec a zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a zdravotnej bezpečnosti potravín,“ uviedol prezident Zväzu obchodu SR, Filip Kasana. Ako ďalej hovorí, nemožno opomenúť zvýšenú uhlíkovú stopu pri realizovaní náročnejšej logistiky v rámci dovozu tovaru zo zahraničia, čo má významný vplyv na kritériá udržateľnosti v rámci dopadov na životné prostredie.

„V súčasnosti platná legislatíva únie ani Slovenska chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje, a preto slovenské obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR (COOP Jednota, CBA a Labaš) naďalej uprednostňujú slovenskú produkcia vajec v zmysle podpísaného Memoranda o spolupráci s Úniou hydinárov Slovenska, takže na ich pultoch budú pre spotrebiteľov dostupné domáce vajcia aj po 1. januári 2025,“ dodáva Filip Kasana.

V súčasnosti slovenskí chovatelia zabezpečujú slovenskú sebestačnosť vajec cca 85 %, pričom väčšina slovenskej produkcie je realizovaná prostredníctvom obohatených klietok, čo sa odráža aj na čistote vajec, ktorú spotrebiteľ preferuje.

Krmivo pre nosnice v klietkovom a podstielkovom chove má rovnakú kvalitu a zloženie. V záujme zlepšovania životných podmienok zvierat slovenskí chovatelia nosníc postupne rekonštruujú svoje prevádzky na podstielkový chov, no na väčšiu dynamiku tohto procesu im chýbajú finančné zdroje. Chov nosníc prostredníctvom podstielkového chovu je ekonomicky náročnejší, čo má svoj odraz vo vyššej pultovej cene vajec.

(TASR)

Continue Reading

Aktuality

Vyplatí se kupovat „domácí“ vajíčka?

Published

on

By

Vejce „domácí“, „z venkova“ nebo „od šťastných slepiček“… Pojmů je mnoho, ale každý ví, o čem je řeč. Stojí za to napsat pár slov o bezpečnosti takových produktů a představit jejich ceny.

  • Prodej domácích vajec je v Polsku docela populární.
  • Takový produkt je považován za hodnotnější než vejce z farmy, i když je třeba dodat, že vědecký výzkum není v této otázce jasný.
  • Při rozhodování o koupi takových vajec stojí za to věnovat pozornost několika aspektům.

Skladování vajec

Při nákupu je vhodné vzít v úvahu, jak byla vejce skladována: pro jejich bezpečnost musí být dostatečně nízká teplota a musí být omezeno vystavení zboží přímému slunečnímu záření. Samozřejmě ne vždy máme možnost zkontrolovat, jak byla vejce uskladněna, ale pokud vidíme, že na trhu leží bez jakékoliv ochrany proti slunci, měli bychom s tímto faktem počítat.

Mytí vaječných skořápek

Další věcí je čistota skořápek. Nejlepší by samozřejmě bylo, kdyby se vajíčko neušpinilo. Zanechat špinavou skořápku je však menší zlo, než se ji pokoušet umýt – taková akce zvyšuje riziko pronikání choroboplodných zárodků do pórovité skořápky. Bohužel nemáme jak ověřit, zda bylo vajíčko, které jsme koupili, umyté či nikoliv.

Prodej vajec na trhu

Bohužel se také může stát, že nepoctiví prodejci koupí vejce ze supermarketů nebo velkoobchodů (vykoupí je za nižší cenu) a následně je prodají jako „domácí“. Není problém označení odstranit a vejce přebalit do jiného obalu. Takové praktiky samozřejmě nejsou zdraví nebezpečné, ale je to podvod – vždyť když si chceme koupit farmářská vejce.  Bohužel neexistuje žádná účinná metoda, jak odlišit vejce z trhu od těch z domácích chovů. Má to určité důvody (vejce z drůbežárny mají častěji hnědou barvu, což vyplývá z genetiky používané ve velkochovu), ale v žádném případě to není pravidlo.

Princip omezené důvěry

Jak vidíme, při nákupu vajec z neoficiálních kanálů existuje mnoho neznámých. Samozřejmě se nestavíme na žádnou stranu, ale při rozhodování o takové koupi bychom se měli řídit zásadou omezené důvěry. Je důležité, aby produkt, který kupujeme, pocházel ze známého a důvěryhodného zdroje. Je nutné dodržovat základní hygienická pravidla, to znamená pečlivě si umýt a dezinfikovat ruce při manipulaci s vejci a před použitím opařit skořápku. Taková vejce je také lepší nepoužívat k přípravě tepelně neupraveného jídla.

Jaké jsou ceny vajec?

Na závěr se sluší říci, jaké jsou dnes ceny domácích vajec. Jak ukazuje náš krátký průzkum, náklady na nákup takových vajec se velmi liší. Nabídka zahrnuje produkty s cenami od 0,80 PLN do 1,50 PLN za kus. Cena částečně souvisí s velikostí vajíčka, ale pravděpodobně je to z velké části dáno poměrem nabídky a poptávky.

(farmer.pl)

Continue Reading

Aktuality

Easter Egg Roll využívá téma EGGucation již třetím rokem

Published

on

By

Akce, kterou pořádají prezident Biden a první dáma, nabízí tisíce skořápkových vajec a aktivity pro děti i dospělé.

V Bílém domě se v pondělí 1. dubna konala akce Easter Egg Roll 2024, která obsahovala téma „EGGucation“ se vzdělávacími aktivitami pro děti všech věkových kategorií. Kromě hledání velikonočních vajíček se letošní akce soustředila na kvalitu škol, čtenářské koutky, exkurze na farmy, obrázkový den, či fyzické zóny „EGGucation“. Více než 30 000 natvrdo vařených vajec ve skořápce je následně ručně barveno a využito při hledání vajec.

Generální ředitelka American Egg Board (AEB) Emily Metzová řekla: „Američtí producenti vajec jsou hrdí na to, že mohou ve velikonočním období poskytovat vejce rodinám v nouzi a budou pokračovat v darech komunitám po celých USA a po celý rok.“ První dáma Jill Biden uvedla, že letošní akce Velikonoční vajíčko se účastní přibližně 40 000 lidí.

(wattagnet.com)

Continue Reading

Aktuality