Sieť reštaurácií Sushi Time sa nedávno rozhodla, že zo svojich kuchýň vyradí vajcia z klietkového chovu. Pridala sa tak k niekoľkým slovenským reštauráciám, ale aj veľkým obchodným reťazcom, ktoré prijali rovnaký záväzok – zbaviť sa klietkových vajec a nahradiť ich vajcami z iných chovov. Nezodpovedanou otázkou ostáva, kto im ich bude dodávať.
Ak sa dá povedať, že je slovenská produkcia potravín v niečom sebestačná, tak sú to práve vajcia. Vlani podľa Únie hydinárov pokryla 88 percent domáceho dopytu a na tejto úrovni sa pohybuje dlhodobo. Je to tiež najviac spomedzi všetkých živočíšnych komodít.

Problém je, že štyri pätiny sliepok na Slovensku žijú v klietkových chovoch. Podľa Únie hydinárov je 18 percent nosníc v podstielkových chovoch a iba percento v biochovoch a vo voľnom výbehu.

Viacero sľubov, viacero termínov

Od roku 2012 je obyčajný klietkový chov v Európskej únii zakázaný. Ten súčasný je obohatený, čo znamená, že sliepky majú oproti minulosti viac priestoru i „súkromia“. Slovenskí výrobcovia pred bezmála dekádou investovali do nových technológií, ktorých životnosť počítajú na 15 až 20 rokov. Na rekonštrukciu prispeli európske i domáce dotácie a mnohí producenti stále splácajú úvery.

Už pred časom sa Tesco, Lidl, Kaufland a Billa zaviazali, že zo svojich pultov do roku 2025 vyradia vajcia z klietkového chovu. Hovoria o rastúcom záujme spotrebiteľov i snahe zlepšiť životné podmienky pre sliepky.
Ochranári zo združenia Humánny pokrok chceli podobný sľub aj od Coop Jednoty. Vlani v októbri proti nej odštartovali informačnú kampaň, ktorá ju k tomu mala donútiť. Sieť sa obrátila na súd a žiadala zastavenie kampane. Okresný súd jej vyhovel, no ochranári sa odvolali a krajský súd dal zasa za pravdu im, takže v kampani môžu pokračovať.
Vo februári Zväz obchodu SR (združuje slovenské reťazce), Únia hydinárov Slovenska a ministerstvo pôdohospodárstva podpísali memorandum, ktorého cieľom je podporiť sebestačnosť krajiny v produkcii vajec.
Výrobcovia i obchodníci sa zaviazali, že produkciu a predaj vajec z klietkových chovov ukončia do roku 2030. Ministerstvo sľúbilo, že bude hľadať zdroje financovania na podporu prechodu slovenských hydinárov z klietkových chovov na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové.

Jedna hala za 250-tisíc

Rekonštrukcie chovov sa už začali. Spoločnosť Babičkin dvor z regiónu Veľkého Krtíša chová nosnice v klietkach, ale aj na podstielke s výbehom, ktorá v súčasnosti predstavuje podiel necelú tretinu výroby. Do štyroch rokov plánuje podiel obohatených klietkových chovov znížiť zo súčasných 72 percent na 23 percent v prospech iných chovov. Podpredseda predstavenstva firmy Zdeněk Berka hovorí, že tento prechod si vyžaduje nemalé finančné investície. „Na rozdiel od iných európskych krajín ich plne hradíme sami bez pomoci štátu. Aj preto nie je možné tento prerod realizovať zo dňa na deň,“ tvrdí.
Myslí si však, že tento záväzok je nevyhnutný vzhľadom na predpokladaný vývoj na trhu, keď sa spotrebiteľské preferencie odvracajú od vajec z klietkových chovov. Investície do nových technológií podľa neho dosiahnu štyri milióny eur a sú rozložené do piatich rokov.

Z obohateného klietkového chovu na voliérový prechádza aj spoločnosť Novogal z Dvorov nad Žitavou, ktorá ročne vyprodukuje 180 miliónov vajec. Nedávno prerobila štyri haly, pričom rekonštrukcia jednej stojí 250-tisíc eur. Investície na prestavbu financovala firma z vlastných zdrojov a najmä z úverov od komerčných bánk. Riaditeľ firmy Ladislav Birčák hovorí, že za rok dokážu prerobiť dve až štyri výrobné haly. „Vzhľadom na celkové množstvo našich nosníc – 630-tisíc kusov -, súčasné ceny vajec a prístup k zdrojom to znamená dĺžku rekonštrukcie najmenej jedenásť rokov, ale môže to trvať aj oveľa dlhšie, až dvadsať rokov,“ vyratúva. Preto prerábku do roku 2025 podľa požiadaviek niektorých reťazcov a ochranárov považuje za nereálnu.

Výrobcovia: Bez dotácií to nepôjde

Únia hydinárov vyčíslila, že prerobenie všetkých klietkových chovov na Slovensku bude stáť najmenej 47,3 milióna eur. Takýto objem finančných prostriedkov podľa nej chovatelia hydiny v súčasnosti nemajú k dispozícii.
Dôvodom sú nízke ceny, za ktoré producenti vajcia predávajú svojim odberateľom, teda najmä reťazcom. Podľa šéfa únie Daniela Molnára sú na hranici výrobných nákladov. „Aj preto je možné z vlastných finančných prostriedkov chovateľov ročne zrekonštruovať iba päť percent klietkových chovov,“ dodáva.
Podľa hydinárov je nevyhnutné, aby rekonštrukciu existujúcich chovov hydiny finančne podporil štát – vlastnými podporami i zo zdrojov Európskej únie. Finančnú podporu dostávajú napríklad českí hydinári, no aj tí dokážu ročne prerobiť iba osem percent chovov.

Ani podľa vyjadrenia Novogalu nebude možné realizovať komplexnú rekonštrukciu klietkových chovov na Slovensku bez finančnej pomoci štátu. Ak však k tomu nepríde, môže to viesť k zníženiu sebestačnosti v produkcii, k zvýšeniu cien vajec a k zaplaveniu slovenského trhu menej kvalitnými, možno aj starými či falošnými „podstielkovými“ vajcami zo zahraničia.

Ministerstvo otočilo

Hľadať zdroje financovania sa zaviazal agrorezort ešte počas predchádzajúcej vlády. Jeho nové vedenie však, zdá sa, otočilo a jeho vyjadrenie k tejto téme zrejme aktivistov a fanúšikov vajec z voľného výbehu nepoteší.
„Žiadna legislatíva nezakazuje predaj vajec pochádzajúcich z klietkových chovov ani samotné klietkové chovy nosníc,“ uvádza hovorca ministerstva pôdohospodárstva Daniel Hrežík. A podľa neho ani neexistuje opodstatnený dôvod na to, aby boli vajcia z klietkových chovov vylúčené z predaja. S tým, že zámer ukončenia predaja slepačích vajec z klietkových chovov je reakciou obchodných reťazcov „na vedecky nepodložený tlak verejnosti“.

Hrežík argumentuje, že nosnice chované na území Slovenska v klietkach sú pod neustálym veterinárnym dozorom. „Pri tomto spôsobe chovu sú dodržané dobré životné podmienky a ochranu zvierat a zaručená je aj bezpečnosť a kvalita vajec pochádzajúcich z týchto chovov,“ tvrdí.

Kedy je sliepka šťastnejšia

Podľa šéfa Únie hydinárov Daniela Molnára o tom, či je nosnica chovaná vo vhodných životných podmienkach a či sa má dobre, vypovedajú dva základné ukazovatele: produkcia vajec na jednu nosnicu a úmrtnosť nosníc. Z pohľadu produkcie vajec sú klietkové a podstielkové chovy porovnateľné. Negatívom podstielkových chovov je viac vajec rozbitých počas pohybu nosníc.

„Ak sa má nosnica v chove zle, znáša menej vajec a percento úhynu je vyššie,“ uvádza. S tým, že kým v klietkových chovoch sa úhyn pohybuje na úrovni šiestich percent ročne, v podstielkových chovoch je to 20 až 25 percent.
Zdeněk Berka z Babičkiho dvora sa na životné podmienky sliepok nepozerá tak technokraticky a štatisticky ako šéf Únie hydinárov. „Veríme, že podmienky, v akých nosnice žijú a produkujú vajíčka, sa majú čo najviac približovať k ich prirodzenému prostrediu,“ hovorí.

Hovorí o welfare nosníc – teda podmienky, v ktorých sa môžu správať prirodzene a majú dostatok primeranej výživy – je čoraz dôležitejším faktorom v spotrebiteľskom rozhodovaní zákazníkov. Spomína tiež trhové prieskumy, ktoré ukazujú, že spotrebitelia čím ďalej, tým viac preferujú iné ako klietkové chovy. „S nástupom tohto trendu sa mení aj cenová politika. Rozdiely v cene medzi klietkovým vajíčkom a vajíčkom z podstielky sa zmenšujú,“ dodáva.

Predseda združenia Humánny pokrok Martin Smrek hovorí, že záujem slovenských podnikateľov o vyššie štandardy ochrany zvierat v ich dodávateľských sieťach neustále rastie. „V Európskej únii pribúda krajín, v ktorých je klietkový chov sliepok zakázaný. Na Slovensku však mnohí výrobcovia zaspali dobu,“ tvrdí.

A ukazuje štatistiku, podľa ktorej v roku 2019 bola už väčšina sliepok v EÚ chovaná mimo klietok, kým na Slovensku bolo stále viac než 80 percent sliepok zatvorených v klietkach, kde majú životný priestor o veľkosti hárku papiera A4 a nemôžu v nich robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. „Je len otázkou času, kedy si aj ostatní výrobcovia uvedomia, že živiť klietkové chovy do roku 2030 nedáva ekonomický zmysel. Touto transformáciou prechádza celá Európa a v roku 2030 už dávno nebudú mať komu klietkové vajcia predávať,“ myslí si Smrek.

Autorka: TATIANA KAPITÁNOVÁ, celý text na index.sme.sk