Aktuality
Výrobcovia prerábajú, ale nestíhajú. Odkiaľ budeme mať vajcia?

Sieť reštaurácií Sushi Time sa nedávno rozhodla, že zo svojich kuchýň vyradí vajcia z klietkového chovu. Pridala sa tak k niekoľkým slovenským reštauráciám, ale aj veľkým obchodným reťazcom, ktoré prijali rovnaký záväzok – zbaviť sa klietkových vajec a nahradiť ich vajcami z iných chovov. Nezodpovedanou otázkou ostáva, kto im ich bude dodávať.
Ak sa dá povedať, že je slovenská produkcia potravín v niečom sebestačná, tak sú to práve vajcia. Vlani podľa Únie hydinárov pokryla 88 percent domáceho dopytu a na tejto úrovni sa pohybuje dlhodobo. Je to tiež najviac spomedzi všetkých živočíšnych komodít.
Problém je, že štyri pätiny sliepok na Slovensku žijú v klietkových chovoch. Podľa Únie hydinárov je 18 percent nosníc v podstielkových chovoch a iba percento v biochovoch a vo voľnom výbehu.
Viacero sľubov, viacero termínov
Od roku 2012 je obyčajný klietkový chov v Európskej únii zakázaný. Ten súčasný je obohatený, čo znamená, že sliepky majú oproti minulosti viac priestoru i „súkromia“. Slovenskí výrobcovia pred bezmála dekádou investovali do nových technológií, ktorých životnosť počítajú na 15 až 20 rokov. Na rekonštrukciu prispeli európske i domáce dotácie a mnohí producenti stále splácajú úvery.
Už pred časom sa Tesco, Lidl, Kaufland a Billa zaviazali, že zo svojich pultov do roku 2025 vyradia vajcia z klietkového chovu. Hovoria o rastúcom záujme spotrebiteľov i snahe zlepšiť životné podmienky pre sliepky.
Ochranári zo združenia Humánny pokrok chceli podobný sľub aj od Coop Jednoty. Vlani v októbri proti nej odštartovali informačnú kampaň, ktorá ju k tomu mala donútiť. Sieť sa obrátila na súd a žiadala zastavenie kampane. Okresný súd jej vyhovel, no ochranári sa odvolali a krajský súd dal zasa za pravdu im, takže v kampani môžu pokračovať.
Vo februári Zväz obchodu SR (združuje slovenské reťazce), Únia hydinárov Slovenska a ministerstvo pôdohospodárstva podpísali memorandum, ktorého cieľom je podporiť sebestačnosť krajiny v produkcii vajec.
Výrobcovia i obchodníci sa zaviazali, že produkciu a predaj vajec z klietkových chovov ukončia do roku 2030. Ministerstvo sľúbilo, že bude hľadať zdroje financovania na podporu prechodu slovenských hydinárov z klietkových chovov na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové.
Jedna hala za 250-tisíc
Rekonštrukcie chovov sa už začali. Spoločnosť Babičkin dvor z regiónu Veľkého Krtíša chová nosnice v klietkach, ale aj na podstielke s výbehom, ktorá v súčasnosti predstavuje podiel necelú tretinu výroby. Do štyroch rokov plánuje podiel obohatených klietkových chovov znížiť zo súčasných 72 percent na 23 percent v prospech iných chovov. Podpredseda predstavenstva firmy Zdeněk Berka hovorí, že tento prechod si vyžaduje nemalé finančné investície. „Na rozdiel od iných európskych krajín ich plne hradíme sami bez pomoci štátu. Aj preto nie je možné tento prerod realizovať zo dňa na deň,“ tvrdí.
Myslí si však, že tento záväzok je nevyhnutný vzhľadom na predpokladaný vývoj na trhu, keď sa spotrebiteľské preferencie odvracajú od vajec z klietkových chovov. Investície do nových technológií podľa neho dosiahnu štyri milióny eur a sú rozložené do piatich rokov.
Z obohateného klietkového chovu na voliérový prechádza aj spoločnosť Novogal z Dvorov nad Žitavou, ktorá ročne vyprodukuje 180 miliónov vajec. Nedávno prerobila štyri haly, pričom rekonštrukcia jednej stojí 250-tisíc eur. Investície na prestavbu financovala firma z vlastných zdrojov a najmä z úverov od komerčných bánk. Riaditeľ firmy Ladislav Birčák hovorí, že za rok dokážu prerobiť dve až štyri výrobné haly. „Vzhľadom na celkové množstvo našich nosníc – 630-tisíc kusov -, súčasné ceny vajec a prístup k zdrojom to znamená dĺžku rekonštrukcie najmenej jedenásť rokov, ale môže to trvať aj oveľa dlhšie, až dvadsať rokov,“ vyratúva. Preto prerábku do roku 2025 podľa požiadaviek niektorých reťazcov a ochranárov považuje za nereálnu.
Výrobcovia: Bez dotácií to nepôjde
Únia hydinárov vyčíslila, že prerobenie všetkých klietkových chovov na Slovensku bude stáť najmenej 47,3 milióna eur. Takýto objem finančných prostriedkov podľa nej chovatelia hydiny v súčasnosti nemajú k dispozícii.
Dôvodom sú nízke ceny, za ktoré producenti vajcia predávajú svojim odberateľom, teda najmä reťazcom. Podľa šéfa únie Daniela Molnára sú na hranici výrobných nákladov. „Aj preto je možné z vlastných finančných prostriedkov chovateľov ročne zrekonštruovať iba päť percent klietkových chovov,“ dodáva.
Podľa hydinárov je nevyhnutné, aby rekonštrukciu existujúcich chovov hydiny finančne podporil štát – vlastnými podporami i zo zdrojov Európskej únie. Finančnú podporu dostávajú napríklad českí hydinári, no aj tí dokážu ročne prerobiť iba osem percent chovov.
Ani podľa vyjadrenia Novogalu nebude možné realizovať komplexnú rekonštrukciu klietkových chovov na Slovensku bez finančnej pomoci štátu. Ak však k tomu nepríde, môže to viesť k zníženiu sebestačnosti v produkcii, k zvýšeniu cien vajec a k zaplaveniu slovenského trhu menej kvalitnými, možno aj starými či falošnými „podstielkovými“ vajcami zo zahraničia.
Ministerstvo otočilo
Hľadať zdroje financovania sa zaviazal agrorezort ešte počas predchádzajúcej vlády. Jeho nové vedenie však, zdá sa, otočilo a jeho vyjadrenie k tejto téme zrejme aktivistov a fanúšikov vajec z voľného výbehu nepoteší.
„Žiadna legislatíva nezakazuje predaj vajec pochádzajúcich z klietkových chovov ani samotné klietkové chovy nosníc,“ uvádza hovorca ministerstva pôdohospodárstva Daniel Hrežík. A podľa neho ani neexistuje opodstatnený dôvod na to, aby boli vajcia z klietkových chovov vylúčené z predaja. S tým, že zámer ukončenia predaja slepačích vajec z klietkových chovov je reakciou obchodných reťazcov „na vedecky nepodložený tlak verejnosti“.
Hrežík argumentuje, že nosnice chované na území Slovenska v klietkach sú pod neustálym veterinárnym dozorom. „Pri tomto spôsobe chovu sú dodržané dobré životné podmienky a ochranu zvierat a zaručená je aj bezpečnosť a kvalita vajec pochádzajúcich z týchto chovov,“ tvrdí.
Kedy je sliepka šťastnejšia
Podľa šéfa Únie hydinárov Daniela Molnára o tom, či je nosnica chovaná vo vhodných životných podmienkach a či sa má dobre, vypovedajú dva základné ukazovatele: produkcia vajec na jednu nosnicu a úmrtnosť nosníc. Z pohľadu produkcie vajec sú klietkové a podstielkové chovy porovnateľné. Negatívom podstielkových chovov je viac vajec rozbitých počas pohybu nosníc.
„Ak sa má nosnica v chove zle, znáša menej vajec a percento úhynu je vyššie,“ uvádza. S tým, že kým v klietkových chovoch sa úhyn pohybuje na úrovni šiestich percent ročne, v podstielkových chovoch je to 20 až 25 percent.
Zdeněk Berka z Babičkiho dvora sa na životné podmienky sliepok nepozerá tak technokraticky a štatisticky ako šéf Únie hydinárov. „Veríme, že podmienky, v akých nosnice žijú a produkujú vajíčka, sa majú čo najviac približovať k ich prirodzenému prostrediu,“ hovorí.
Hovorí o welfare nosníc – teda podmienky, v ktorých sa môžu správať prirodzene a majú dostatok primeranej výživy – je čoraz dôležitejším faktorom v spotrebiteľskom rozhodovaní zákazníkov. Spomína tiež trhové prieskumy, ktoré ukazujú, že spotrebitelia čím ďalej, tým viac preferujú iné ako klietkové chovy. „S nástupom tohto trendu sa mení aj cenová politika. Rozdiely v cene medzi klietkovým vajíčkom a vajíčkom z podstielky sa zmenšujú,“ dodáva.
Predseda združenia Humánny pokrok Martin Smrek hovorí, že záujem slovenských podnikateľov o vyššie štandardy ochrany zvierat v ich dodávateľských sieťach neustále rastie. „V Európskej únii pribúda krajín, v ktorých je klietkový chov sliepok zakázaný. Na Slovensku však mnohí výrobcovia zaspali dobu,“ tvrdí.
A ukazuje štatistiku, podľa ktorej v roku 2019 bola už väčšina sliepok v EÚ chovaná mimo klietok, kým na Slovensku bolo stále viac než 80 percent sliepok zatvorených v klietkach, kde majú životný priestor o veľkosti hárku papiera A4 a nemôžu v nich robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. „Je len otázkou času, kedy si aj ostatní výrobcovia uvedomia, že živiť klietkové chovy do roku 2030 nedáva ekonomický zmysel. Touto transformáciou prechádza celá Európa a v roku 2030 už dávno nebudú mať komu klietkové vajcia predávať,“ myslí si Smrek.
Autorka: TATIANA KAPITÁNOVÁ, celý text na index.sme.sk
Aktuality
Miliony kohoutů potkává smrt. Vejce snášejí jenom v pohádkách či mytologii

Kampaně na uzákonění zákazu zabíjení jednodenních kuřátek v chovech nosných plemen drůbeže probíhají v mnoha zemích EU. Brzy budou i u nás.
Kohouti snášejí vejce pouze v pohádkách, případně ve slovanské mytologii. Lidé pohybující se ve vaječném průmyslu však dobře vědí, že je tato biologicky daná neschopnost ptačích jedinců důvodem, proč je každoročně řízeně usmrcováno dvanáct milionů jednodenních kohoutků. „Děje se tak pouze proto, že kohouti vejce nesnášejí, a tak jsou prostě v tomto byznysu zbyteční. Nyní se mluví o zákazu takového zabíjení. Podobný už přijalo Německo,“ říká pro deník Metro Petr Stýblo z Českého svazu ochránců přírody (ČSOP).
Devětkrát dražší myši
Jenže tito kohoutci jsou podle odborníků v současnosti hlavní potravou masožravých pacientů záchranných stanic. Především jde o léčené poštolky, oba druhy kání. Puštíci, kalousi a další sovy, bílí i černí čápi, ale třeba i ježci nebo lasicovité šelmy jich ve stanicích ročně spotřebují tři miliony.
„V zoologických zahradách jich zvířata zkonzumují odhadem dva miliony. Pokud k zákazu dojde, některé záchranné stanice horko těžko nahradí kuřátka myškami, jiné stanice na to mít nebudou, a tak skončí. Myš je totiž osmkrát, někdy i devětkrát dražší než kuře. Navíc aby mohla kuřata žít a být zabita chovatelem později, bude nutné pro potravu zachraňovaným zvířatům vychovat a zabít myš. To tak nějak nedává smysl ani v etické rovině,“ kroutí hlavou Stýblo.
Kampaně napříč Evropou
Na uzákonění zákazu zabíjení jednodenních kohoutků v chovech nosných plemen drůbeže probíhají v mnoha zemích Evropské unie rozsáhlé kampaně. Podle lidí z ČSOP budou brzy i u nás. Jejich cílem je rozlišovat pohlaví zárodků už ve vajíčku a „samčí vejce“ likvidovat anebo vylíhnuté kohoutky nechat dožít až do jateční velikosti a zabít je poté. Podle Přemysla Rabase, ředitele Safari Parku Dvůr Králové a známého odborníka na problematiku zoologických zahrad, by ale byl podobný postup více než nesmyslný. S ním souhlasí i předseda Národní sítě záchranných stanic David Číp. „Pokud kvůli tlaku ochránců zvířat skutečně dojde k zákazu zabíjení jednodenních kohoutků tak, jako se to už stalo v Německu, budou se muset místo nich chovat a zabíjet jiná zvířata, jež jsou
vhodná pro krmení tisíců pacientů v záchranných stanicích. Smrt jednoho zvířete bude nahrazena smrtí jiného a někdy paradoxně pouhé oddálení smrti jednoho zvířete bude vykoupeno smrtí mnoha jiných,“ vysvětluje David Číp.
Zvažovaný zákaz nejen že podle něj vážně ohrožuje celý systém záchrany divokých handicapovaných zvířat v naší zemi, ale je navíc i daleko horší variantou z hlediska zátěže na naší přírodu a životní prostředí. „Speciální chovy hlodavců i ptáků na krmení masožravců v záchranných stanicích i zoo spotřebují daleko více přírodních zdrojů na krmivo, stelivo, vytápění i ubikace než pouhé dolíhnutí vajíček, která se pak navíc budou muset bez užitku likvidovat jako odpad,“ kroutí hlavou Číp.
Etika versus byznys
Podle Rabase je pro mnohé z tuzemských zoologických zahrad krmivo v podobě usmrcených jednodenních kohoutků jen těžko nahraditelné. Přičemž pokud by kampaň uspěla, bude to znamenat nejen obrovský nárůst nákladů pro záchranné stanice a zoologické zahrady, ale rovněž mnohem větší zatížení životního prostředí. „Nosnice necháme snášet a vajíčka nějakou dobu inkubovat, aby se pak zlikvidovala v asanačních ústavech. Nejsmutnější je však velký etický problém celé věci. Usmrtí se totiž minimálně dvakrát více zvířat. Kohoutci ještě ve vajíčku přijdou vniveč. Následně budou muset být nákladně odchována a usmrcena jiná zvířata jako jejich náhrada. To myslím autoři kampaně, pokud mají rádi zvířata, nemohou dopustit,“ konstatuje ředitel královédvorské zoo.
Záchranné stanice si jsou dle slov svých zástupců vědomy, že zabíjení jednodenních kuřátek jenom proto, že mají špatné pohlaví, je neetické. Ovšem řešení, kdy se zabíjí místo kohoutků jiná zvířata, má k etice také daleko. A je navíc likvidační pro záchranné stanice, které ročně přijímají z přírody více jak třicet tisíc handicapovaných zvířat. „A i díky potravě v podobě mrtvých kuřat jich více jak šedesát procent zachráníme a vrátíme do přírody,“ uzavírá Stýblo.
(metro.cz)
Aktuality
Dovoz ukrajinských vajec zakázalo aj Maďarsko

Zámerom tohto kroku je ochrana záujmov maďarských poľnohospodárov, doplnil minister s tým, že zahŕňať bude „obilie, repkové a slnečnicové semená, múku, jedlý olej, med, určité druhy mäsa a vajcia“.
Budapešť 15. septembra (TASR) – Maďarská vláda v piatok oznámila, že zachová v platnosti obmedzenia dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny napriek rozhodnutiu Európskej komisie (EK) o ukončení zákazu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP. „Maďarsko uzavrie svoje hranice pre 24 ukrajinských produktov,“ uviedol maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy na sociálnej sieti. Dosiaľ bol zákaz obmedzený na štyri agrokomodity.
Zámerom tohto kroku je ochrana záujmov maďarských poľnohospodárov, doplnil minister s tým, že zahŕňať bude „obilie, repkové a slnečnicové semená, múku, jedlý olej, med, určité druhy mäsa a vajcia“. Zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny, a to pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien, v piatok večer predĺžila aj slovenská vláda. Platiť bude do konca roka, vyplýva zo stanoviska premiéra Ľudovíta Ódora.
Zavedenie národného zákazu dovozu ukrajinských agrokomodít predtým oznámilo tiež Poľsko. V prípade všetkých troch krajín sa zákazy týkajú len vnútroštátneho dovozu, nie tranzitu na ďalšie trhy, dopĺňa agentúra Reuters. Bulharsko vo štvrtok oznámilo, že zákaz nepredĺži. Rumunsko avizovalo, že sa bude riadiť stanoviskom EK, no tamojší poľnohospodári pohrozili štrajkami v prípade nepredĺženia zákazu.
EK v máji zaviedla dočasné embargo na dovoz štyroch ukrajinských agrokomodít, a to pšenice, kukurice, repky a slnečnice. Cieľom bolo zastaviť narušovanie trhu v členských štátoch EÚ susediacich s Ukrajinou – v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. V piatok večer eurokomisia oznámila, že platnosť embarga vyprší podľa plánu koncom dňa. Po analýze údajov týkajúcich sa vplyvu vývozu týchto agrokomodít z Ukrajiny na trh EÚ totiž dospela k záveru, že narušenia trhu v týchto piatich členských štátoch boli odstránené.
Ukrajina podľa EK zároveň súhlasila, že do 30 dní zavedie konkrétne zákonné opatrenia vrátane systému vývozných licencií, aby sa predišlo nárastu množstva obilnín v krajinách EÚ.
(teraz.sk)
Aktuality
Maďarské organizácie vyzvali na zákaz dovozu ukrajinskej hydiny do EÚ

Budapešť 18. augusta (TASR) – Maďarská poľnohospodárska komora a záujmové združenie hydinárskeho priemyslu BTT vyzvali na zastavenie dovozu ukrajinskej hydiny a vajec do Európskej únie (EÚ). Neobmedzené dovozy poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny ohrozujú budúcu výrobu v Únii a znepokojujúce sú aj z pohľadu bezpečnosti potravín, uviedli organizácie v spoločnom stanovisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry MTI.
Nedávne opatrenia EÚ umožnili výrazné zvýšenie dovozu z Ukrajiny, tamojší výrobcovia ale nepodliehajú prísnym európskym normám v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, upozornili organizácie.
Zatiaľ čo EÚ pôvodne obmedzila dovoz ukrajinskej hydiny na 90.000 ton ročne, od júna minulého roka sa do bloku podľa iniciátorov výzvy doviezlo viac ako 218.000 ton.
Dovoz ukrajinských vajec sa v roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom podľa ich údajov zvýšil zhruba štvornásobne, pričom len v marci 2023 malo prísť asi 100 miliónov vajec, teda takmer toľko, ako za celý rok 2021. Ani vojna na Ukrajine nemôže ospravedlniť, že Únia poskytuje Ukrajine výhody, prostredníctvom ktorých by sa do spoločenstva mohli dostať výrobky nespĺňajúce jej požiadavky, uvádza sa ďalej vo výzve. Liberalizácia ukrajinského dovozu zo strany európskeho spoločenstva by navyše podľa nich priniesla prospech skôr niektorým oligarchom než ukrajinskému ľudu.