Connect with us
Reklama

Aktuality

Výrobcovia prerábajú, ale nestíhajú. Odkiaľ budeme mať vajcia?

Published

on

Sieť reštaurácií Sushi Time sa nedávno rozhodla, že zo svojich kuchýň vyradí vajcia z klietkového chovu. Pridala sa tak k niekoľkým slovenským reštauráciám, ale aj veľkým obchodným reťazcom, ktoré prijali rovnaký záväzok – zbaviť sa klietkových vajec a nahradiť ich vajcami z iných chovov. Nezodpovedanou otázkou ostáva, kto im ich bude dodávať.
Ak sa dá povedať, že je slovenská produkcia potravín v niečom sebestačná, tak sú to práve vajcia. Vlani podľa Únie hydinárov pokryla 88 percent domáceho dopytu a na tejto úrovni sa pohybuje dlhodobo. Je to tiež najviac spomedzi všetkých živočíšnych komodít.

Problém je, že štyri pätiny sliepok na Slovensku žijú v klietkových chovoch. Podľa Únie hydinárov je 18 percent nosníc v podstielkových chovoch a iba percento v biochovoch a vo voľnom výbehu.

Viacero sľubov, viacero termínov

Od roku 2012 je obyčajný klietkový chov v Európskej únii zakázaný. Ten súčasný je obohatený, čo znamená, že sliepky majú oproti minulosti viac priestoru i „súkromia“. Slovenskí výrobcovia pred bezmála dekádou investovali do nových technológií, ktorých životnosť počítajú na 15 až 20 rokov. Na rekonštrukciu prispeli európske i domáce dotácie a mnohí producenti stále splácajú úvery.

Už pred časom sa Tesco, Lidl, Kaufland a Billa zaviazali, že zo svojich pultov do roku 2025 vyradia vajcia z klietkového chovu. Hovoria o rastúcom záujme spotrebiteľov i snahe zlepšiť životné podmienky pre sliepky.
Ochranári zo združenia Humánny pokrok chceli podobný sľub aj od Coop Jednoty. Vlani v októbri proti nej odštartovali informačnú kampaň, ktorá ju k tomu mala donútiť. Sieť sa obrátila na súd a žiadala zastavenie kampane. Okresný súd jej vyhovel, no ochranári sa odvolali a krajský súd dal zasa za pravdu im, takže v kampani môžu pokračovať.
Vo februári Zväz obchodu SR (združuje slovenské reťazce), Únia hydinárov Slovenska a ministerstvo pôdohospodárstva podpísali memorandum, ktorého cieľom je podporiť sebestačnosť krajiny v produkcii vajec.
Výrobcovia i obchodníci sa zaviazali, že produkciu a predaj vajec z klietkových chovov ukončia do roku 2030. Ministerstvo sľúbilo, že bude hľadať zdroje financovania na podporu prechodu slovenských hydinárov z klietkových chovov na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové.

Jedna hala za 250-tisíc

Rekonštrukcie chovov sa už začali. Spoločnosť Babičkin dvor z regiónu Veľkého Krtíša chová nosnice v klietkach, ale aj na podstielke s výbehom, ktorá v súčasnosti predstavuje podiel necelú tretinu výroby. Do štyroch rokov plánuje podiel obohatených klietkových chovov znížiť zo súčasných 72 percent na 23 percent v prospech iných chovov. Podpredseda predstavenstva firmy Zdeněk Berka hovorí, že tento prechod si vyžaduje nemalé finančné investície. „Na rozdiel od iných európskych krajín ich plne hradíme sami bez pomoci štátu. Aj preto nie je možné tento prerod realizovať zo dňa na deň,“ tvrdí.
Myslí si však, že tento záväzok je nevyhnutný vzhľadom na predpokladaný vývoj na trhu, keď sa spotrebiteľské preferencie odvracajú od vajec z klietkových chovov. Investície do nových technológií podľa neho dosiahnu štyri milióny eur a sú rozložené do piatich rokov.

Z obohateného klietkového chovu na voliérový prechádza aj spoločnosť Novogal z Dvorov nad Žitavou, ktorá ročne vyprodukuje 180 miliónov vajec. Nedávno prerobila štyri haly, pričom rekonštrukcia jednej stojí 250-tisíc eur. Investície na prestavbu financovala firma z vlastných zdrojov a najmä z úverov od komerčných bánk. Riaditeľ firmy Ladislav Birčák hovorí, že za rok dokážu prerobiť dve až štyri výrobné haly. „Vzhľadom na celkové množstvo našich nosníc – 630-tisíc kusov -, súčasné ceny vajec a prístup k zdrojom to znamená dĺžku rekonštrukcie najmenej jedenásť rokov, ale môže to trvať aj oveľa dlhšie, až dvadsať rokov,“ vyratúva. Preto prerábku do roku 2025 podľa požiadaviek niektorých reťazcov a ochranárov považuje za nereálnu.

Výrobcovia: Bez dotácií to nepôjde

Únia hydinárov vyčíslila, že prerobenie všetkých klietkových chovov na Slovensku bude stáť najmenej 47,3 milióna eur. Takýto objem finančných prostriedkov podľa nej chovatelia hydiny v súčasnosti nemajú k dispozícii.
Dôvodom sú nízke ceny, za ktoré producenti vajcia predávajú svojim odberateľom, teda najmä reťazcom. Podľa šéfa únie Daniela Molnára sú na hranici výrobných nákladov. „Aj preto je možné z vlastných finančných prostriedkov chovateľov ročne zrekonštruovať iba päť percent klietkových chovov,“ dodáva.
Podľa hydinárov je nevyhnutné, aby rekonštrukciu existujúcich chovov hydiny finančne podporil štát – vlastnými podporami i zo zdrojov Európskej únie. Finančnú podporu dostávajú napríklad českí hydinári, no aj tí dokážu ročne prerobiť iba osem percent chovov.

Ani podľa vyjadrenia Novogalu nebude možné realizovať komplexnú rekonštrukciu klietkových chovov na Slovensku bez finančnej pomoci štátu. Ak však k tomu nepríde, môže to viesť k zníženiu sebestačnosti v produkcii, k zvýšeniu cien vajec a k zaplaveniu slovenského trhu menej kvalitnými, možno aj starými či falošnými „podstielkovými“ vajcami zo zahraničia.

Ministerstvo otočilo

Hľadať zdroje financovania sa zaviazal agrorezort ešte počas predchádzajúcej vlády. Jeho nové vedenie však, zdá sa, otočilo a jeho vyjadrenie k tejto téme zrejme aktivistov a fanúšikov vajec z voľného výbehu nepoteší.
„Žiadna legislatíva nezakazuje predaj vajec pochádzajúcich z klietkových chovov ani samotné klietkové chovy nosníc,“ uvádza hovorca ministerstva pôdohospodárstva Daniel Hrežík. A podľa neho ani neexistuje opodstatnený dôvod na to, aby boli vajcia z klietkových chovov vylúčené z predaja. S tým, že zámer ukončenia predaja slepačích vajec z klietkových chovov je reakciou obchodných reťazcov „na vedecky nepodložený tlak verejnosti“.

Hrežík argumentuje, že nosnice chované na území Slovenska v klietkach sú pod neustálym veterinárnym dozorom. „Pri tomto spôsobe chovu sú dodržané dobré životné podmienky a ochranu zvierat a zaručená je aj bezpečnosť a kvalita vajec pochádzajúcich z týchto chovov,“ tvrdí.

Kedy je sliepka šťastnejšia

Podľa šéfa Únie hydinárov Daniela Molnára o tom, či je nosnica chovaná vo vhodných životných podmienkach a či sa má dobre, vypovedajú dva základné ukazovatele: produkcia vajec na jednu nosnicu a úmrtnosť nosníc. Z pohľadu produkcie vajec sú klietkové a podstielkové chovy porovnateľné. Negatívom podstielkových chovov je viac vajec rozbitých počas pohybu nosníc.

„Ak sa má nosnica v chove zle, znáša menej vajec a percento úhynu je vyššie,“ uvádza. S tým, že kým v klietkových chovoch sa úhyn pohybuje na úrovni šiestich percent ročne, v podstielkových chovoch je to 20 až 25 percent.
Zdeněk Berka z Babičkiho dvora sa na životné podmienky sliepok nepozerá tak technokraticky a štatisticky ako šéf Únie hydinárov. „Veríme, že podmienky, v akých nosnice žijú a produkujú vajíčka, sa majú čo najviac približovať k ich prirodzenému prostrediu,“ hovorí.

Hovorí o welfare nosníc – teda podmienky, v ktorých sa môžu správať prirodzene a majú dostatok primeranej výživy – je čoraz dôležitejším faktorom v spotrebiteľskom rozhodovaní zákazníkov. Spomína tiež trhové prieskumy, ktoré ukazujú, že spotrebitelia čím ďalej, tým viac preferujú iné ako klietkové chovy. „S nástupom tohto trendu sa mení aj cenová politika. Rozdiely v cene medzi klietkovým vajíčkom a vajíčkom z podstielky sa zmenšujú,“ dodáva.

Predseda združenia Humánny pokrok Martin Smrek hovorí, že záujem slovenských podnikateľov o vyššie štandardy ochrany zvierat v ich dodávateľských sieťach neustále rastie. „V Európskej únii pribúda krajín, v ktorých je klietkový chov sliepok zakázaný. Na Slovensku však mnohí výrobcovia zaspali dobu,“ tvrdí.

A ukazuje štatistiku, podľa ktorej v roku 2019 bola už väčšina sliepok v EÚ chovaná mimo klietok, kým na Slovensku bolo stále viac než 80 percent sliepok zatvorených v klietkach, kde majú životný priestor o veľkosti hárku papiera A4 a nemôžu v nich robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. „Je len otázkou času, kedy si aj ostatní výrobcovia uvedomia, že živiť klietkové chovy do roku 2030 nedáva ekonomický zmysel. Touto transformáciou prechádza celá Európa a v roku 2030 už dávno nebudú mať komu klietkové vajcia predávať,“ myslí si Smrek.

Autorka: TATIANA KAPITÁNOVÁ, celý text na index.sme.sk

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

Greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl

Published

on

Drůbežářský a masný průmysl vždy hledá způsoby, jak být ekologicky udržitelnější, ale společnosti si musí dávat pozor na greenwashing, tvrdí Frank Mitloehner, Ph.D., UC Davis, Department of Animal Science, který prezentoval na International Production and Processing Expo (IPPE) 2024.

Co je tedy greenwashing?

Organizace spojených národů definuje greenwashing jako „klamání veřejnosti, aby uvěřila, že společnost nebo jiný subjekt dělá pro ochranu životního prostředí více, než to ve skutečnosti je“ (forma dezinformace, která je šířena za účelem zvýšení povědomí o pozitivním environmentálně dopadu produktu, služby, řešení nebo přístupu. Mezi příklady greenwashingu patří používání zavádějících environmentálních označení nebo prosazování cílů udržitelnosti bez skutečného plánu na jejich dosažení. „Musíme být velmi opatrní, abychom nebyli obviněni z greenwashingu, protože to naši kritici v živočišné výrobě říkají. Teď slibují čistou nulu tam nebo uhlíkovou neutralitu nebo klimatickou neutralitu, takže každá organizace má své vlastní cíle, ale stejně jich není schopna dosáhnout,“ řekl Mitloehner. „Podle mého názoru musíme opravdu dbát na to, abychom si vytýčili cíle, které jsou srozumitelné lidem, kteří se o ně zajímají.“

Jak greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl?

Když si firmy a organizace stanoví klimatické cíle, kterých nakonec nedosáhnou, ztratí důvěru spotřebitelů. Riziko představuje podle Mitloehnera také zmatení spotřebitelů kvůli „nedostatečné standardizaci a harmonizaci“; vzhledem k tomu, že různé organizace stanovují různé klimatické cíle, spotřebitelé nebudou vědět, které z nich jsou skutečně legitimní nebo které lakují nazeleno.

Tento zmatek poškodí image celého odvětví

Mitloehner také varoval před tím, že jedna generace si bude klást environmentální cíle, kterých příští generace nebude schopna dosáhnout. „Mnoho z těchto lidí, kteří činí tato odvážná tvrzení (environmentální cíle), bude do roku 2030 v důchodu, ale společnosti budou tato tvrzení dodržovat,“ řekl Mitloehner. „A to je významný závazek.“ Jinými slovy, „uvádění těchto odvážných tvrzení“ může krátkodobě fungovat pro image společnosti, ale připravuje společnost na neúspěch v budoucnu. „Pokud si nejste jisti, zda můžete něčeho dosáhnout do roku 2030, 2040, 2050, neslibujte to, protože není absolutně nic horšího,“ dodal Mitloehner.

(WATTPoultry.com, naschov.com)

Continue Reading

Aktuality

Je len otázkou času, kedy vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka

Published

on

V Slovenských veľkochovoch sa prvýkrát objavila agresívna forma vtáčej chrípky a za obeť jej padli desaťtisíce sliepok. Ako táto agresívna forma vznikla, akou hrozbou je pre ľudí, a čo s tým majú priemyselné veľkochovy?

Vtáčia chrípka začala pôvodne ako mierne ochorenie vodného vtáctva. Priemyselné veľkochovy však vytvorili ideálnu živnú pôdu pre zmutovanie vtáčej chrípky do agresívnej formy, ako ju zažívame dnes. Kvôli extrémnej genetickej podobnosti sliepok vo veľkochovoch a stresujúcim otrasným podmienkam, ktoré oslabujú sliepkam imunitný systém, je zapríčinené bleskové šírenie vírusu, pričom každý ďalší prenos je pre neho príležitosťou mutovať.

Stačí, ak sa vo veľkochove nakazí jedna sliepka. Vtáčia chrípka sa prenáša kontaktom, a tak netrvá dlho, kým sliepky natlačené v klietkach jedna na druhej nakazí vírus a postupne zamorí celý chov. Už pri nakazení pár jedincov usmrtia desaťtisíce sliepok v celom chove. Klietky, v ktorých prežijú sliepky celý život v hororových podmienkach nie sú riešením, naopak zvyšovanie stresu sliepkam tento problém len zhoršuje.

Priemyselné veľkochovy, kde sú sliepky natlačené hlava na hlave, sú zároveň časovanou bombou pre vypuknutie epidémie, ktorá môže vyústiť v pandémiu. Je len otázkou času, kedy v nich vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka a priniesť podobnú skazu ako nedávny COVID-19 či španielska chrípka pred sto rokmi. Môžu za to naozaj divožijúce vtáky?

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) najčastejšou príčinou zavlečenia ochorenia do veľkochovu nie je divožijúce vtáctvo, ale zanedbávanie hygienických opatrení pracovníkov a pracovníčok. Štúdie EFSA naviac ukázali, že neexistujú významné rozdiely v šírení ochorenia v rôznych typoch chovu.*

Nebezpečné mutácie vtáčej chrípky majú na svedomí priemyselné veľkochovy. Jediným riešením, ktoré dlhodobo ochráni zvieratá aj ľudí pred ďalšou pandémiou nie je zatváranie zvierat do čoraz menších klietok, ale odklon od priemyselných veľkochovov k prirodzeným podmienkam pre zvieratá.

(Humánný pokrok)

Continue Reading

Aktuality

Potvrdili nové dve ohniská vtáčej chrípky v dvoch krajoch

Published

on

Zlá správa z agrosektora. Po Zlatnej na Ostrove, kde museli usmrtiť 40-tisíc kusov hydiny, potvrdili vtáčiu chrípku už aj na farmách pri Senci v Bratislavskom kraji a pri Trnave.

Smutnú správu zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. „Vtáčia chrípka je potvrdená aj na farmách pri Senci a pri Trnave. Ide zrejme o sekundárne ohniská nákazy,“ informovalo ministerstvo.

„Po tom, ako bola minulý týždeň ukončená depopulácia 40-tisíc kusov hydiny na farme Nový Pavol v Zlatnej na Ostrove, boli na príslušné pracoviská Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec a Trnava nahlásené ďalšie zvýšené úhyny hydiny v dvoch rozmnožovacích a úžitkových chovoch na farmách Veľká Častá a Špačince,“ upresnilo ministerstvo. Vo Veľkej Častej uhynulo 28-tisíc kusov hydiny a v Špačinciach 24-tisíc kusov.

Podľa ministerstva ide na základe predbežných záverov zrejme o sekundárne ohniská, ktoré sú prepojené s primárnym ohniskom na farme Nový Pavol. „Epizootologické šetrenie naďalej prebieha. Regionálne veterinárne a potravinové správy Trnava a Senec nariadili opatrenia v zmysle platných predpisov,“ uzavrelo ministerstvo.

(pluska.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality