Connect with us
Reklama

Aktuality

Výrobcovia prerábajú, ale nestíhajú. Odkiaľ budeme mať vajcia?

Published

on

Sieť reštaurácií Sushi Time sa nedávno rozhodla, že zo svojich kuchýň vyradí vajcia z klietkového chovu. Pridala sa tak k niekoľkým slovenským reštauráciám, ale aj veľkým obchodným reťazcom, ktoré prijali rovnaký záväzok – zbaviť sa klietkových vajec a nahradiť ich vajcami z iných chovov. Nezodpovedanou otázkou ostáva, kto im ich bude dodávať.
Ak sa dá povedať, že je slovenská produkcia potravín v niečom sebestačná, tak sú to práve vajcia. Vlani podľa Únie hydinárov pokryla 88 percent domáceho dopytu a na tejto úrovni sa pohybuje dlhodobo. Je to tiež najviac spomedzi všetkých živočíšnych komodít.

Problém je, že štyri pätiny sliepok na Slovensku žijú v klietkových chovoch. Podľa Únie hydinárov je 18 percent nosníc v podstielkových chovoch a iba percento v biochovoch a vo voľnom výbehu.

Viacero sľubov, viacero termínov

Od roku 2012 je obyčajný klietkový chov v Európskej únii zakázaný. Ten súčasný je obohatený, čo znamená, že sliepky majú oproti minulosti viac priestoru i „súkromia“. Slovenskí výrobcovia pred bezmála dekádou investovali do nových technológií, ktorých životnosť počítajú na 15 až 20 rokov. Na rekonštrukciu prispeli európske i domáce dotácie a mnohí producenti stále splácajú úvery.

Už pred časom sa Tesco, Lidl, Kaufland a Billa zaviazali, že zo svojich pultov do roku 2025 vyradia vajcia z klietkového chovu. Hovoria o rastúcom záujme spotrebiteľov i snahe zlepšiť životné podmienky pre sliepky.
Ochranári zo združenia Humánny pokrok chceli podobný sľub aj od Coop Jednoty. Vlani v októbri proti nej odštartovali informačnú kampaň, ktorá ju k tomu mala donútiť. Sieť sa obrátila na súd a žiadala zastavenie kampane. Okresný súd jej vyhovel, no ochranári sa odvolali a krajský súd dal zasa za pravdu im, takže v kampani môžu pokračovať.
Vo februári Zväz obchodu SR (združuje slovenské reťazce), Únia hydinárov Slovenska a ministerstvo pôdohospodárstva podpísali memorandum, ktorého cieľom je podporiť sebestačnosť krajiny v produkcii vajec.
Výrobcovia i obchodníci sa zaviazali, že produkciu a predaj vajec z klietkových chovov ukončia do roku 2030. Ministerstvo sľúbilo, že bude hľadať zdroje financovania na podporu prechodu slovenských hydinárov z klietkových chovov na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové.

Jedna hala za 250-tisíc

Rekonštrukcie chovov sa už začali. Spoločnosť Babičkin dvor z regiónu Veľkého Krtíša chová nosnice v klietkach, ale aj na podstielke s výbehom, ktorá v súčasnosti predstavuje podiel necelú tretinu výroby. Do štyroch rokov plánuje podiel obohatených klietkových chovov znížiť zo súčasných 72 percent na 23 percent v prospech iných chovov. Podpredseda predstavenstva firmy Zdeněk Berka hovorí, že tento prechod si vyžaduje nemalé finančné investície. „Na rozdiel od iných európskych krajín ich plne hradíme sami bez pomoci štátu. Aj preto nie je možné tento prerod realizovať zo dňa na deň,“ tvrdí.
Myslí si však, že tento záväzok je nevyhnutný vzhľadom na predpokladaný vývoj na trhu, keď sa spotrebiteľské preferencie odvracajú od vajec z klietkových chovov. Investície do nových technológií podľa neho dosiahnu štyri milióny eur a sú rozložené do piatich rokov.

Z obohateného klietkového chovu na voliérový prechádza aj spoločnosť Novogal z Dvorov nad Žitavou, ktorá ročne vyprodukuje 180 miliónov vajec. Nedávno prerobila štyri haly, pričom rekonštrukcia jednej stojí 250-tisíc eur. Investície na prestavbu financovala firma z vlastných zdrojov a najmä z úverov od komerčných bánk. Riaditeľ firmy Ladislav Birčák hovorí, že za rok dokážu prerobiť dve až štyri výrobné haly. „Vzhľadom na celkové množstvo našich nosníc – 630-tisíc kusov -, súčasné ceny vajec a prístup k zdrojom to znamená dĺžku rekonštrukcie najmenej jedenásť rokov, ale môže to trvať aj oveľa dlhšie, až dvadsať rokov,“ vyratúva. Preto prerábku do roku 2025 podľa požiadaviek niektorých reťazcov a ochranárov považuje za nereálnu.

Výrobcovia: Bez dotácií to nepôjde

Únia hydinárov vyčíslila, že prerobenie všetkých klietkových chovov na Slovensku bude stáť najmenej 47,3 milióna eur. Takýto objem finančných prostriedkov podľa nej chovatelia hydiny v súčasnosti nemajú k dispozícii.
Dôvodom sú nízke ceny, za ktoré producenti vajcia predávajú svojim odberateľom, teda najmä reťazcom. Podľa šéfa únie Daniela Molnára sú na hranici výrobných nákladov. „Aj preto je možné z vlastných finančných prostriedkov chovateľov ročne zrekonštruovať iba päť percent klietkových chovov,“ dodáva.
Podľa hydinárov je nevyhnutné, aby rekonštrukciu existujúcich chovov hydiny finančne podporil štát – vlastnými podporami i zo zdrojov Európskej únie. Finančnú podporu dostávajú napríklad českí hydinári, no aj tí dokážu ročne prerobiť iba osem percent chovov.

Ani podľa vyjadrenia Novogalu nebude možné realizovať komplexnú rekonštrukciu klietkových chovov na Slovensku bez finančnej pomoci štátu. Ak však k tomu nepríde, môže to viesť k zníženiu sebestačnosti v produkcii, k zvýšeniu cien vajec a k zaplaveniu slovenského trhu menej kvalitnými, možno aj starými či falošnými „podstielkovými“ vajcami zo zahraničia.

Ministerstvo otočilo

Hľadať zdroje financovania sa zaviazal agrorezort ešte počas predchádzajúcej vlády. Jeho nové vedenie však, zdá sa, otočilo a jeho vyjadrenie k tejto téme zrejme aktivistov a fanúšikov vajec z voľného výbehu nepoteší.
„Žiadna legislatíva nezakazuje predaj vajec pochádzajúcich z klietkových chovov ani samotné klietkové chovy nosníc,“ uvádza hovorca ministerstva pôdohospodárstva Daniel Hrežík. A podľa neho ani neexistuje opodstatnený dôvod na to, aby boli vajcia z klietkových chovov vylúčené z predaja. S tým, že zámer ukončenia predaja slepačích vajec z klietkových chovov je reakciou obchodných reťazcov „na vedecky nepodložený tlak verejnosti“.

Hrežík argumentuje, že nosnice chované na území Slovenska v klietkach sú pod neustálym veterinárnym dozorom. „Pri tomto spôsobe chovu sú dodržané dobré životné podmienky a ochranu zvierat a zaručená je aj bezpečnosť a kvalita vajec pochádzajúcich z týchto chovov,“ tvrdí.

Kedy je sliepka šťastnejšia

Podľa šéfa Únie hydinárov Daniela Molnára o tom, či je nosnica chovaná vo vhodných životných podmienkach a či sa má dobre, vypovedajú dva základné ukazovatele: produkcia vajec na jednu nosnicu a úmrtnosť nosníc. Z pohľadu produkcie vajec sú klietkové a podstielkové chovy porovnateľné. Negatívom podstielkových chovov je viac vajec rozbitých počas pohybu nosníc.

„Ak sa má nosnica v chove zle, znáša menej vajec a percento úhynu je vyššie,“ uvádza. S tým, že kým v klietkových chovoch sa úhyn pohybuje na úrovni šiestich percent ročne, v podstielkových chovoch je to 20 až 25 percent.
Zdeněk Berka z Babičkiho dvora sa na životné podmienky sliepok nepozerá tak technokraticky a štatisticky ako šéf Únie hydinárov. „Veríme, že podmienky, v akých nosnice žijú a produkujú vajíčka, sa majú čo najviac približovať k ich prirodzenému prostrediu,“ hovorí.

Hovorí o welfare nosníc – teda podmienky, v ktorých sa môžu správať prirodzene a majú dostatok primeranej výživy – je čoraz dôležitejším faktorom v spotrebiteľskom rozhodovaní zákazníkov. Spomína tiež trhové prieskumy, ktoré ukazujú, že spotrebitelia čím ďalej, tým viac preferujú iné ako klietkové chovy. „S nástupom tohto trendu sa mení aj cenová politika. Rozdiely v cene medzi klietkovým vajíčkom a vajíčkom z podstielky sa zmenšujú,“ dodáva.

Predseda združenia Humánny pokrok Martin Smrek hovorí, že záujem slovenských podnikateľov o vyššie štandardy ochrany zvierat v ich dodávateľských sieťach neustále rastie. „V Európskej únii pribúda krajín, v ktorých je klietkový chov sliepok zakázaný. Na Slovensku však mnohí výrobcovia zaspali dobu,“ tvrdí.

A ukazuje štatistiku, podľa ktorej v roku 2019 bola už väčšina sliepok v EÚ chovaná mimo klietok, kým na Slovensku bolo stále viac než 80 percent sliepok zatvorených v klietkach, kde majú životný priestor o veľkosti hárku papiera A4 a nemôžu v nich robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. „Je len otázkou času, kedy si aj ostatní výrobcovia uvedomia, že živiť klietkové chovy do roku 2030 nedáva ekonomický zmysel. Touto transformáciou prechádza celá Európa a v roku 2030 už dávno nebudú mať komu klietkové vajcia predávať,“ myslí si Smrek.

Autorka: TATIANA KAPITÁNOVÁ, celý text na index.sme.sk

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Aktuality

Kvůli ptačí chřipce je v Evropě nedostatek vajec. Drůbežáři jsou v zisku

Published

on

Nedostatek vajec kvůli šíření nákazy ptačí chřipky zvyšuje jejich cenu a drůbežářské podniky se tak po řadě měsíců dostávají do zisku, řekl místopředseda Českomoravské drůbežářské unie Zdeněk Mlázovský. Chybějící produkce na evropském trhu se projevuje na dovozu do Česka. V Německu a Nizozemsku bylo do konce října kvůli nemoci utraceno 5,8 milionu kusů drůbeže.

Drůbežáři se podle Mlázovského již od loňského roku potýkají s rostoucími cenami energií, což se rovněž promítlo do růstu cen. Poznamenal, že drůbežáři řadu měsíců svou produkci nedokázali obchodníkům prodávat za cenu, která by odpovídala nákladům. Na konci léta se ale na trhu projevil velký nedostatek vajec, což vedlo ke zdražení. „Dnes jsme se dostali na ceny, abychom mohli profitovat a mít zisk do budoucna,“ řekl.

Uvedl, že je problematické dovézt do Česka vejce ze zahraničí přes distributory. Zemědělci se dostali do situace, kdy jsou s nimi obchodníci ochotni více vyjednávat. „Řetězce se ozývají samy a diskutují s námi o ceně, což nikdy předtím nedělaly,“ uvedl. Ve firmě, kde sám působí, se i krátí objednávky, aby bylo možné uspokojit všechny odběratele, doplnil. Mlázovský očekává, že situace se brzy změní a po novém roce budou opět chovatelé svou produkci prodávat za nižší ceny.

V ČR se může podle Mlázovského v následujících letech snížit produkce v sektoru drůbeže kvůli plánovanému zákazu klecových chovů nosnic do konce roku 2026. „Bude to obrovský zásah do rozpočtu každého podniku,“ řekl. Očekává, že část podniků nestihne své chovy do tohoto termínu přizpůsobit, což může vést k poklesu chovů zhruba o 30 procent, v nejhorším případě až o 50 procent. Podle dřívějších odhadů unie bude přestavba chovů v ČR stát čtyři až pět miliard korun. „Jsou podniky, které jsou již z 50 procent přestavěné, jsou podniky, které ještě nezačaly,“ dodal.

Celý text na iDNES.cz

Continue Reading

Aktuality

Cenový strop pro konzumní vejce vstoupil v Maďarsku v platnost 10. listopadu

Published

on

Maďarská vláda se rozhodla zavést cenový strop i pro konzumní vejce. Podle oznámení Vládního informačního centra bude příslušné nařízení vlády zveřejněno v Maďarském věstníku. Cenové stropy regulují spotřebitelské ceny potravin nejvíce postižené zdražováním. V případě vajec a konzumních brambor nesmí být hrubá maloobchodní cena vyšší než cena uplatňovaná obchodníkem 30. září 2022. Cenový strop snižuje cenu vajec o 25 procent a brambor o 10 procent a očekává se, že sníží inflaci o 0,1 až 0,2 procenta.

Vejce a dokonce lze podle GKI na maďarských trzích prodávat dráž než kdykoli předtím. Obchody ale mohou kvůli cenovému stropu pociťovat jejich nedostatek. Průměrná rodina může zmrazením ceny vajec ušetřit cenu jedné či dvou porcí, maximálně 500 HUF měsíčně. V tržnici Békešská Čaba například v sobotu 12. listopadu žádali za větší vejce 95 HUF a za menší vejce 85 HUF, tedy úplně stejně jako před zavedením cenového stropu, prozradil RTL Híradó.

I přes další zdražování a cenový rozdíl může poptávka v halách tržišť vzrůst, protože kvůli klesající nabídce může být v obchodech vajec nedostatek. Vzhledem k tomu, že na tržištích není cenový strop, je zřejmé, že výrobci raději budou dodávat tam, protože tam lze dosáhnout mnohem vyšší ceny.

Podle informací svazu producentů vajec, pokud jim příjmy nepokryjí náklady kvůli cenovému stropu, pak je třeba počítat s nedostatkem produktu, a to i ve střednědobém horizontu.

(agrarszektor.hu, mbtt.hu)

Continue Reading

Aktuality

5 najväčších mýtov o vajciach: aj vy ste si mysleli, že sú pravdivé? 

Published

on

Vajcia patria k výživovo hodnotným potravinám a okrem toho, že sú samy osebe veľmi chutným pokrmom, majú všestranné využitie pri varení a príprave jedál. S ich vlastnosťami sa spája nielen množstvo zdraviu prospešných látok, ale aj poloprávd či klamstiev. Čo sú fakty a čo, naopak, mýty o vajciach?

  1. mýtus: Farba škrupiny závisí od farby peria sliepky 

Aj vy ste si niekedy kládli otázku, prečo sa farba škrupiny vajec líši? Ak si myslíte, že jej výsledný odtieň má na svedomí sfarbenie peria sliepky, mýlite sa. Prečo majú niektoré vajcia hnedú škrupinu a iné bielu?

Pravda: V skutočnosti rozhodujú o farbe škrupiny vajíčka kožné laloky nachádzajúce sa na mieste, kde majú sliepky uši. Sliepky s červenými či až červenohnedými lalokmi znášajú hnedé vajcia, zatiaľ čo sliepky so svetlými lalokmi vajcia s bielou škrupinou. Faktom je i to, že farba kožných lalokov sa podieľa na sfarbení peria sliepky.

  1. mýtus: Tmavšia farba žĺtka znamená vyššiu kvalitu vajca 

Čím je žĺtok tmavší, tým je vajce kvalitnejšie. Toto tvrdenie je veľmi rozšírené, avšak nepravdivé. Prečo majú niektoré vajcia bledší žĺtok, hoci ich kvalita sa nemení?

Pravda: Kvalita vajec závisí iba od spôsobu skladovania a od krmiva, ktorým je nosnica kŕmená. Práve to má rozhodujúci vplyv na farbu žĺtka. Presnejšie povedané, jeho zafarbenie ovplyvňuje podiel karotenoidov a xantofylov v krmive. Tieto látky pôsobia okrem iného aj ako farbivo (červené a žlté) a sú zodpovedné za tmavšiu farbu žĺtka (podiel daných látok v krmive sa zvyšuje napríklad kukuricou). Ak má žĺtok žltooranžovú farbu, je to najmä vďaka luteínu a riboflavínu, ktoré patria k prírodným farbivám s antioxidačným účinkom. Farba žĺtka však nemá vplyv na kvalitu či chuť vajíčka.

A čo farba škrupiny a farba žĺtka? 

V súvislosti s farbou žĺtka vyvrátime ešte jeden mýtus – čím je škrupina tmavšia, tým tmavší bude žĺtok. Keďže o farbe žĺtka rozhoduje krmivo, sfarbenie škrupiny jeho odtieň nijako neovplyvní.

  1. mýtus: Ak je bielok zakalený, vajce nie je čerstvé

Tvrdenie, podľa ktorého zakalený bielok znamená, že vajce je staré, prípadne pokazené, je lož. Čo sa týka čerstvosti, pravdou je presný opak.

Pravda: Zakalený bielok je badateľný predovšetkým v prípade čerstvých vajec v deň znášky. Samotné zakalenie spôsobuje vysoký obsah oxidu uhličitého po znesení vajíčka.

Čerstvosť si môžete overiť aj sami: 

  • Ak vajce vložíte do vody, to čerstvé sa ponorí, staré bude plávať. Dôvod? Vzduchová dutinka vnútri vajca sa časom postupne zväčšuje.
  • Ak sa bielok rýchlo roztečie, pretože je veľmi riedky, vajce je staré. V čerstvom vajíčku bielok úzko obopína žĺtok a je hustý.
  • Na obale vajec je uvedený údaj o minimálnej trvanlivosti vajec, ktorá je 28 dní od znesenia.
  1. mýtus: Vajcia by sa mali skladovať vo dverách chladničky 

Výrobcovia chladničiek najčastejšie umiestňujú držiak na vajcia do dverí chladničky. Sú však dvere vhodným miestom na uskladnenie vajec?

Pravda: Dvere sú najteplejším miestom v chladničke. Keďže sa často otvárajú, kolíše v nich teplota, čo skladovaným vajciam neprospieva. Vhodné umiestnenie je teda v zadných priestoroch políc, kde k badateľným výkyvom teplôt nedochádza.

  1. mýtus: Vajcia obsahujú veľa cholesterolu, sú teda nezdravé 

Tento mýtus sa opiera o fakt, že vajcia obsahujú cholesterol. Na ten však treba nazerať z viacerých hľadísk. Vajcia nie sú nezdravou potravinou. Prečo?

Pravda: Cholesterol je nevyhnutný pre správnu funkciu tela, vývoj človeka a jeho hormonálnu aktivitu (napríklad pri tvorbe vitamínu D, žlčových kyselín, hormónov). Vajcia obsahujú LDL aj HDL cholesterol, čiže tzv. zlý aj dobrý cholesterol. Vo vaječnom žĺtku sa nachádza cca 200 mg cholesterolu (LDL ku HDL v pomere cca 2/3 : 1/3), zároveň však vajce obsahuje cca 1 700 mg lecitínu, látky, ktorá pomáha s odbúravaním cholesterolu.

Vedeli ste, že?

Konzumáciou vajec automaticky nezvyšujete množstvo cholesterolu vo vašom tele (to závisí napríklad aj od veku, genetiky človeka, zdravotného stavu). Cholesterol nachádzajúci sa vo vaječnom žĺtku má zanedbateľný vplyv na kardiovaskulárne ochorenia – nepatrí k potravinám s vysokým obsahom saturovaných tukov a transmastných kyselín. Samotný tuk v žĺtku je zdraviu prospešný. Ide totiž o nenasýtenú formu, ktorá napomáha udržiavať rovnováhu telesných tekutín.

Vajcia sú skvelým zdrojom výživných látok. Vaječná bielkovina je plnohodnotná a ľahko stráviteľná. Organizmus ju dokáže zužitkovať na 100 %. Preto majú vajcia výborné skóre na stupnici zvanej index sýtosti, ktorá meria schopnosť potravín vyvolávať pocit nasýtenia a znižovať neskorší príjem kalórií. Ak ich pridáte do svojho jedálnička, okrem iného si zabezpečíte zdroj vitamínu D, B12, minerálu selénu či antioxidantov zeaxantínu a luteínu. Vďaka slovenským vajíčkam určite – sú čerstvé, kvalitné a pre zdravie bezpečné (podliehajú totiž neustálej kontrole). Nezabudnite si všímať pečiatku na škrupine vajec, ktorá musí obsahovať označenie SK.

(slovenskahydina.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality