Connect with us
Reklama

Aktuality

5 najväčších mýtov o vajciach: aj vy ste si mysleli, že sú pravdivé? 

Published

on

Vajcia patria k výživovo hodnotným potravinám a okrem toho, že sú samy osebe veľmi chutným pokrmom, majú všestranné využitie pri varení a príprave jedál. S ich vlastnosťami sa spája nielen množstvo zdraviu prospešných látok, ale aj poloprávd či klamstiev. Čo sú fakty a čo, naopak, mýty o vajciach?

  1. mýtus: Farba škrupiny závisí od farby peria sliepky 

Aj vy ste si niekedy kládli otázku, prečo sa farba škrupiny vajec líši? Ak si myslíte, že jej výsledný odtieň má na svedomí sfarbenie peria sliepky, mýlite sa. Prečo majú niektoré vajcia hnedú škrupinu a iné bielu?

Pravda: V skutočnosti rozhodujú o farbe škrupiny vajíčka kožné laloky nachádzajúce sa na mieste, kde majú sliepky uši. Sliepky s červenými či až červenohnedými lalokmi znášajú hnedé vajcia, zatiaľ čo sliepky so svetlými lalokmi vajcia s bielou škrupinou. Faktom je i to, že farba kožných lalokov sa podieľa na sfarbení peria sliepky.

  1. mýtus: Tmavšia farba žĺtka znamená vyššiu kvalitu vajca 

Čím je žĺtok tmavší, tým je vajce kvalitnejšie. Toto tvrdenie je veľmi rozšírené, avšak nepravdivé. Prečo majú niektoré vajcia bledší žĺtok, hoci ich kvalita sa nemení?

Pravda: Kvalita vajec závisí iba od spôsobu skladovania a od krmiva, ktorým je nosnica kŕmená. Práve to má rozhodujúci vplyv na farbu žĺtka. Presnejšie povedané, jeho zafarbenie ovplyvňuje podiel karotenoidov a xantofylov v krmive. Tieto látky pôsobia okrem iného aj ako farbivo (červené a žlté) a sú zodpovedné za tmavšiu farbu žĺtka (podiel daných látok v krmive sa zvyšuje napríklad kukuricou). Ak má žĺtok žltooranžovú farbu, je to najmä vďaka luteínu a riboflavínu, ktoré patria k prírodným farbivám s antioxidačným účinkom. Farba žĺtka však nemá vplyv na kvalitu či chuť vajíčka.

A čo farba škrupiny a farba žĺtka? 

V súvislosti s farbou žĺtka vyvrátime ešte jeden mýtus – čím je škrupina tmavšia, tým tmavší bude žĺtok. Keďže o farbe žĺtka rozhoduje krmivo, sfarbenie škrupiny jeho odtieň nijako neovplyvní.

  1. mýtus: Ak je bielok zakalený, vajce nie je čerstvé

Tvrdenie, podľa ktorého zakalený bielok znamená, že vajce je staré, prípadne pokazené, je lož. Čo sa týka čerstvosti, pravdou je presný opak.

Pravda: Zakalený bielok je badateľný predovšetkým v prípade čerstvých vajec v deň znášky. Samotné zakalenie spôsobuje vysoký obsah oxidu uhličitého po znesení vajíčka.

Čerstvosť si môžete overiť aj sami: 

  • Ak vajce vložíte do vody, to čerstvé sa ponorí, staré bude plávať. Dôvod? Vzduchová dutinka vnútri vajca sa časom postupne zväčšuje.
  • Ak sa bielok rýchlo roztečie, pretože je veľmi riedky, vajce je staré. V čerstvom vajíčku bielok úzko obopína žĺtok a je hustý.
  • Na obale vajec je uvedený údaj o minimálnej trvanlivosti vajec, ktorá je 28 dní od znesenia.
  1. mýtus: Vajcia by sa mali skladovať vo dverách chladničky 

Výrobcovia chladničiek najčastejšie umiestňujú držiak na vajcia do dverí chladničky. Sú však dvere vhodným miestom na uskladnenie vajec?

Pravda: Dvere sú najteplejším miestom v chladničke. Keďže sa často otvárajú, kolíše v nich teplota, čo skladovaným vajciam neprospieva. Vhodné umiestnenie je teda v zadných priestoroch políc, kde k badateľným výkyvom teplôt nedochádza.

  1. mýtus: Vajcia obsahujú veľa cholesterolu, sú teda nezdravé 

Tento mýtus sa opiera o fakt, že vajcia obsahujú cholesterol. Na ten však treba nazerať z viacerých hľadísk. Vajcia nie sú nezdravou potravinou. Prečo?

Pravda: Cholesterol je nevyhnutný pre správnu funkciu tela, vývoj človeka a jeho hormonálnu aktivitu (napríklad pri tvorbe vitamínu D, žlčových kyselín, hormónov). Vajcia obsahujú LDL aj HDL cholesterol, čiže tzv. zlý aj dobrý cholesterol. Vo vaječnom žĺtku sa nachádza cca 200 mg cholesterolu (LDL ku HDL v pomere cca 2/3 : 1/3), zároveň však vajce obsahuje cca 1 700 mg lecitínu, látky, ktorá pomáha s odbúravaním cholesterolu.

Vedeli ste, že?

Konzumáciou vajec automaticky nezvyšujete množstvo cholesterolu vo vašom tele (to závisí napríklad aj od veku, genetiky človeka, zdravotného stavu). Cholesterol nachádzajúci sa vo vaječnom žĺtku má zanedbateľný vplyv na kardiovaskulárne ochorenia – nepatrí k potravinám s vysokým obsahom saturovaných tukov a transmastných kyselín. Samotný tuk v žĺtku je zdraviu prospešný. Ide totiž o nenasýtenú formu, ktorá napomáha udržiavať rovnováhu telesných tekutín.

Vajcia sú skvelým zdrojom výživných látok. Vaječná bielkovina je plnohodnotná a ľahko stráviteľná. Organizmus ju dokáže zužitkovať na 100 %. Preto majú vajcia výborné skóre na stupnici zvanej index sýtosti, ktorá meria schopnosť potravín vyvolávať pocit nasýtenia a znižovať neskorší príjem kalórií. Ak ich pridáte do svojho jedálnička, okrem iného si zabezpečíte zdroj vitamínu D, B12, minerálu selénu či antioxidantov zeaxantínu a luteínu. Vďaka slovenským vajíčkam určite – sú čerstvé, kvalitné a pre zdravie bezpečné (podliehajú totiž neustálej kontrole). Nezabudnite si všímať pečiatku na škrupine vajec, ktorá musí obsahovať označenie SK.

(slovenskahydina.sk)

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Aktuality

Riaditeľ NOVOGALu o CHOVE sliepok: Podstielkový chov na západe dávno zavrhli, ochranári rozprávajú hlúposti

Published

on

Nedávno zverejnil zábery odhaľujúce životné podmienky sliepok v klietkových chovoch na Slovensku. Niektoré z nich boli natočené v priestoroch levickej firmy NOVOGAL. O tom, ako v skutočnosti chov sliepok v tejto firme vyzerá, nám porozprával jej riaditeľ Ing. Ladislav BIRČÁK. A rozhodne si servítku pred ústa nedával.

Prečo sa sliepky chovajú vlastne v klietkach?

Kedysi sa sliepky chovali na podstielke, asi pred 40 rokmi, a dnes sa vlastne vraciame do minulosti. Klietkový chov bol vlastne pokrok a jednoznačne aj je. Z tohto vlaku (zmeny chovu) sa však už nedá vystúpiť a tak sa prispôsobujeme novým pravidlám aj my. Ale nedá sa to urobiť za päť rokov, ako je to uvedené v návrhu zákona, to je číri nezmysel. Hlavne, keď vám štát do dnešného dňa nedal ani jedno euro podpory. Stále sa porovnáme s nejakým Nemeckom, Rakúskom… Tam však boli predsa rodinné farmy, ktoré majú históriu aj 200 rokov, tam nebola kolektivizácia, neboli družstvá, veľké podniky živočíšnej výroby. Viete, to sa nedá za päť rokov zmeniť, lebo v Rakúsku to dobré budovali desiatky rokov. Vidno to aj na Nemecku. Východné Nemecko má doteraz veľké výmery pozemkov na hospodárenie, Západné Nemecko malé. V súčasnosti je trend v EU – že len to čo je malé, je dobré. A my sme tomuto trendu strašne podľahli. A nielen v tomto, ale aj v ostatných názoroch a návrhoch.

Čo si vlastne o tomto návrhu zákona myslíte?

Je to naozaj pekné, že sliepka nebude v klietkach, bude chovaná voľne, je to humánne, je to pekné, ale zabudli sme na logiku a podstatu. Tá sliepka je zviera, je tu pre človeka, a nie človek je tu pre pohodlie toho zvieraťa. Klietka je najhygienickejší spôsob chovu nosníc, to mi potvrdia aj veterinári. Pre predstavu, v podstielkovom chove ktorý máme tiež, máme štyrikrát vyššiu spotrebu liekov na zdravotnú očistu sliepok, ako v klietke a o 300% vyšší úhyn.

Prečo je to tak? 

Lebo keď sa tie sliepky môžu stretávať, tak je tam väčšie riziko ochorenia. To je ako v dave ľudí, tam kde je vyššia koncentrácia, ľahšie sa od seba infikujú. Veď dnes máme choroby, o ktorých sme pred 15, 20 rokmi nemali ani potuchy! Tie choroby vznikajú aj u tých nosníc, vakcinuje sa skoro všetko, to všetko zapríčiňuje navýšenie koncentrácie zvierat. Sliepka si pamätá najviac 20 jedincov, vo veľkých koncentráciách sa nepoznajú, bojujú o krmivo, vodu a sú neustále v strese. Ten stres potom prispieva ku kanibalizmu a niekoľkonásobne vyššiemu úhynu.

Ako sa dostane vajíčko k zákazníkovi?

Keď ho znesie sliepka v klietke, prvýkrát v živote sa tohto vajíčka dotkne človek, ktorý si ho kúpi. Totiž z tej klietky putuje to vajíčko, predstavte si to ako dopravný pás, zariadením priamo do škatuľky na desať kusov v triediarni a baliarni vajec. Vo voliérovom a podstielkovom systéme pracovníčky vyzbierajú vajíčka zo zeme. Tá zem, to nie je podstielka-slama, aby ste mali predstavu, tá slama je slamou iba prvé dva týždne. Dostane sa na ňu trus, a po troch týždňoch sa slama zmení doslova na hnoj. A to sa nevymieňa každý mesiac. Tá slama na tam naskladní a je tam celý rok. Pokiaľ tá sliepka žije a nejde na porážku.

To sa nevymieňa?

To sa meniť nedá, keď sú tam zvierajú, fyzicky sa to meniť nedá a nemôže. Jedine, ak by ste odtiaľ dali preč všetky sliepky – ale kam ich po tú dobu dáte, potom by sa to dalo vymeniť. Ale musí sa to aj vyumývať a vydezinfikovať. Takže je nemysliteľné, aby sa to počas chovu menilo. A teraz si to predstavte, že tie pracovníčky vyzbierajú dve vedrá vajíčok. Dve vedrá po sto kusov, potom čo, zoberie si handričku a každé poutiera?

Vy si myslíte, že na každé znečistené vajíčko si zoberie zvlášť handričku? To sme fakt naivní? Keď sa len na jedinom vajíčku nachádza nejaká nákaza salmonely, trus, to sa vyčistiť nedá. A hlavne, nie je to hygienické a nákaza sa rozmaže handričkou na všetky ostatné vajcia… Vy si doma to vajce neumývate, rozbijete ho a na okrajoch tej škrupinky môže byť niečo špinavé, prenesiete si to rukami. Aj pre toto všetko bol klietkový chov vyhlásený za najhygienickejší. A toto dodnes tvrdia veterinári a platí to.

Mali ste aj možnosť diskutovať s aktivistami, politikmi na túto tému?

Táto možnosť nikdy nebola a podľa mňa aj nikdy nebude. Poslanec p. Šudík toto celé videl asi iba z vlaku… Je to iba hlásna trúba ochranárov. Je smutné, ak zákony navrhujú neodborníci a tieto zákony škodia aj ľuďom aj zvieratám.

Je klietkový chov vlastne na niečo užitočný?

Na výrobu bezpečných zdravotne nezávadných vajec v potrebnom množstve. Hybridy nosníc sa posledných 40 rokov šľachtili na menej pohybu a vyššiu znášku. A teraz chceme, aby z nosníc boli športovkyne s nižšou znáškou. A odkiaľ zoberieme chýbajúce vajcia pre obyvateľstvo?

Z vajíčok, predovšetkým z klietkového chovu, sa vyrába aj napr. vajíčková sušina. Tá sa  môže vyrábať aj z podstielkových vajíčok, ale sú drahšie a preto sa používajú na výrobu hlavne klietkové vajíčka. Túto sušinu používajú pekári, už dávno nepoužívajú čerstvé vajcia, v potravinárstve sa všade používa zásadne sušená vaječné zmes a to z klietkových vajec a prakticky ju aj na Slovensku konzumujeme na dennej báze. Keďže sa dováža najmä z Poľska, a Poľsko má ešte menej prerobených klietok, ako Slovensko a nechystá sa prijať nijaký podobný zákon o zákaze klietok, bude klietkové vajcia konzumovať v skrytej forme denne každý Slovák aj naďalej.

Tak ako dopadne tá zmena na podstielkový chov?

Je to už na hrane, že my rozprávame o niečom, čo už momentálne nie je v západných krajinách pravdou, tak sa kompletne zmenili podmienky. Podstielkový chov západné krajiny už niekoľkými rokmi zavrhli. Tak isto aj voľný výbeh. Tento upadá, a už ani v Nemecku nedostanete povolenie na vytvorenie nového chovu z voľného výbehu. Tam sa sliepky chovajú v halách. Na 2500 kusov sliepok potrebujete hektár pôdy, ak ich chceme vypustiť. To ukladá norma. Vyzerá to tak, že na hale sú dvierka po boku haly a sliepky chodia von. To je voľný výbeh. Sliepky majú znáškové hniezda v halách v technológii, sliepka sa naučí znášať do týchto hniezd. Samozrejme, že občas znesie vajíčko aj mimo. Ale neviem si predstaviť, ako by zamestnanci behali po desiatich hektároch pozemku a zbierali denne vajíčka, ak niekto chová 25 tisíc sliepok. Ochranári rozprávajú hlúposti, že sliepka si potrebuje sama prirodzene stavať hniezdo, to je nezmysel, lebo ak vypustíte 25 tisíc sliepok von na tých 10 hektárov, a začnú si na tejto ploche stavať hniezda, tak koľko ľudí potrebujete zamestnať na ich zber? Sliepka sa proste naučí znášať vajíčka do technologického hniezda v hale.

A aj preto sa od tohto chovu ustupuje, lebo hydinová trus je pri voľnom výbehu všade na tých 10 hektároch, dostáva sa dažďom do spodných vôd a zvyšujú sa hodnoty dusičnanov a dusitanov vo vodách a práve v západných krajinách proti tomuto zbroja ochranári. Skrátka nechcú voľné výbehy. A potom je tu ešte samozrejme obrovské riziko vtáčej chrípky.

Ako sa teda chovajú sliepky v Nemecku?

Momentálne je obrovským trendom chovu nosníc tzv. voliéra. V Nemecku, Holandsku a v Rakúsku už ani podstielky nie sú! A nás s tým chcú začať, nútia nás na podstielky a voľné výbehy, aby sme o to o desať rokov zavrhli ako oni. Je to číry nezmysel!

My už tiež preskakujeme toto obdobie a postupne prechádzame na voliéry, v Leviciach máme 220 000 nosníc. Ale viete aké sú náklady na zmenu chovu? Na prerábky na voliéry potrebujem 5,1 milióna EUR. A tie jednoducho nemáme. Takže si ich asi budem musieť požičať z banky. Priemerný zisk na stredisko ročne je maximálne 150 tisíc EUR. Takže si to vydeľte o koľko vám vyjde ročná návratnosť? 25 rokov! Poznáte nejakého podnikateľa, ktorý by investoval peniaze, aby sa mu vrátili o 25 rokov?  Takže je to celé nezmysel. Návratnosť sa dá skrátiť jedine s nenávratnou podporou zo strany štátu vo forme dotácii. Znova sa vrátim k politike, sľubovali nám, že dostaneme výraznú sumu na podporu zmenu chovu, hovorilo sa o 70 percentách (ako na západe) potom to znížili na 50 a doteraz sme nedostali nič. Takže, dá sa robiť v takýchto podmienkach a niečo prerábať? Banky kvôli schváleniu úverov žiadajú potvrdenie o schválení projektu na dotácie, toto potvrdenie vám nik nedá – je to skrátka začarovaný kruh.

Ochranári hovoria o tom, že klietkový chov už nie je v EÚ trendom a mnohé štáty ho zakazujú. Čo teda na Slovensku?

Hydinári na Slovensku vedia, že tá prerábka ich neminie. Ale my sme si prešli chovateľov v Nemecku a Rakúsku, nebudeme robiť podstielky a voľné výbehy, keď to už nerobia ani Nemci ani Rakúšania. Budeme robiť voliéry – ide tiež o alternatívny spôsob chovu. Aby ste mali predstavu, ide tiež o klietkové železné technológie, len tam nie sú dvierka, teda sliepka môže zísť z tej konštrukcie na podlahu v danej hale. V tom je jediný rozdiel. My, hydinári na Slovensku to chceme postupne prerábať, ale nie bez dotácií a pomoci štátu, a nie za 5 rokov. Táto doba je extrémne krátka. Treba si počkať na zákon v EÚ parlamente a nie individuálne dopredu na Slovensku niečo rušiť a zakazovať s nereálnou dobou. Slovensko zas chce byť Európskejšie ako Európa.

Ak by u nás tento zákon prešiel, budú sa naďalej  môcť u nás klietkové vajcia predávať, no nie vyrábať. Takže k nám začne dovoz klietkových vajec z Poľska. Tí jediní dokážu pokrývať trh a výpadok na Slovensku.

Ako vnímate tento problém a aktivity okolo klietkového chovu sliepok vy, ako producent a podnikateľ?

Čo sa týka aktivistov, humanistov, čo podpisovali petíciu za zákaz klietkového chovu, a bolo ich už cez 40 tisíc, chcem sa ich opýtať, v čom je problém? Veď si dnes môžu kúpiť vajcia aj z alternatívnych zdrojov na Slovensku, teda aké chcú. Tak nech sa páči, nech si kupujú podstielkové vajcia. Ale prečo chcú brať zákonom možnosť výberu napr. dôchodcom kúpiť si klietkové vajíčka za lacnejšiu cenu?! To ja nechápem, prečo takýto zákon chceme, keď si dnes v obchode môže každý vybrať vajíčka aké chce, aj klietkové, aj podstielkové, aj z voľného výbehu dokonca aj biovajcia. Ale to právo voľby a výberu nezničme nejakým zákonom, či príkazom.

Mimochodom, predaj biovajec na Slovensku sa pohybuje menej ako jedno percento z množstva predaných vajec. My vajcia aj predávame, aj nakupujeme, a dokonca aj biovajcia od iných dodávateľov. A poviem vám jednu zaujímavosť. Mali sme dávnejšie dodávateľa z Maďarska, od neho sme biovajcia nakúpili a zrazu mi pracovníčky z baliarne volajú, že majú tam nejakú paletu divných vajíčok z Maďarska. A naozaj, na vajciach boli 2 pečiatky. Bola tam pečiatka 0 HU, ide o označenie bio z Maďarska. No na druhej strane toho istého vajíčka bolo ešte druhá pečiatka 3 PL. To znamená klietkový chov z Poľska. Takže, podnikavý Maďar nakupoval neznačené vajcia z Poľska, klietkové, ktoré si následne doma značil ako biovajcia, a tie predával dôverčivým Slovákom ako bioprodukt za podstatne vyššiu cenu.

Prevoz neznačených vajec je zakázaný a prevozcovia to praktizujú tak, že naplnia kamión neoznačenými vajíčkami z Poľska, môžu to byť aj vajcia z Ukrajiny, ale pridajú tam aj posledný rad paliet označených opečiatkovaných na konci kamiónu pri dverách, kvôli možnej kontrole. Ten, ktorý si ich kúpil v Maďarsku za účelom označenia ako bio a následného predaja na Slovensko si nevšimol, že na linku poslal aj pár paliet týchto koncových označených. Čiže takto sa obchoduje s vajíčkami po Európe a naozaj nik vám nezaručí, že kupujete falošný produkt.

Pýtala sa Hena Ďurovová, celý text na nitranoviny.sk

Continue Reading

Aktuality

Hydinári:Legislatíva EÚ chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje

Published

on

V rámci štruktúry chovov nosníc na Slovensku sa chová 75 % nosníc v klietkových chovoch, 22,5 % nosníc v podstielkových chovoch a 2,5 % v biochovoch a voľných výbehoch.

V súčasnosti platná legislatíva EÚ chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje. Uviedol to v utorok na tlačovej besede Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) jej riaditeľ Daniel Molnár k poslaneckému návrhu zakázať klietkový chov nosníc v SR.

Ak bude v rámci EÚ ako celku prijatý právny predpis zakazujúci klietkový chov, slovenskí chovatelia nosníc ho podľa neho budú rovnako ako chovatelia v ostatných členských krajinách rešpektovať. „Ak však príde v Národnej rad SR k prijatiu predpisu so zákazom chovu nosníc v klietkovom chove, pôjde o tzv. goldplating,“ zdôraznil Molnár.

Navrhovaný právny predpis bude podľa Molnára nad rámec predpisov platných v EÚ a zavedie tak prísnejšie opatrenia, ako sú minimálne požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ a uplatňované v ostatných členských krajinách EÚ.

„Legislatíva prijatá nad rámec predpisov EU bude znamenať zvýšené náklady pre chovateľov hydiny v SR oproti iným členským krajinám. Prinesie výrazne vyššie ceny vajec pre spotrebiteľov na trhu v SR, zníženie konkurencieschopnosti slovenských producentov vajec, znemožnenie ich presadenia sa na spoločnom trhu a v konečnom dôsledku vážne ohrozenie až likvidáciu produkcie vajec v SR. Tie budú na trhu nepredajné z dôvodu vyšších výrobných nákladov a našich odbytových cien, a to až do zavedenia zákazu klietkových chovov v celej EÚ,“ upozornil.

„Aj keď zatiaľ nie je schválený žiadny európsky právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových systémoch, na Slovensku zaznamenávame už niekoľko rokov veľký tlak zahraničných obchodných reťazcov a ochranárskych združení na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov a ukončenie predaja vajec z klietkových chovov od roku 2025,“ pripomenul.

ÚHS podľa Molnárových slov dlhodobo upozorňuje, že tento tlak nemá žiadne opodstatnenie z pohľadu podmienok v chove nosníc ani z pohľadu kvality vajec a chovateľom prináša značné investičné náklady a spotrebiteľom drahšie vajcia. Poznamenal, že v rámci štruktúry chovov nosníc na Slovensku sa chová 75 % nosníc v klietkových chovoch, 22,5 % nosníc v podstielkových chovoch a 2,5 % v biochovoch a voľných výbehoch. Doplnil, že aj v SR sa podobne ako v okolitých krajinách postupne realizuje rekonštrukcia klietkových chovov na podstielkové a voliérové chovy. „Na prerobenie všetkých klietkových chovov bude nevyhnutné vynaložiť investície vo výške viac ako 75 miliónov eur, ktoré však chovatelia nosníc nemajú k dispozícii,“ podčiarkol.

„V nedávnej minulosti sme sa stretli so zákazom chovu nosníc v neobohatených klietkach. Tento zákaz vyplýval zo smernice EÚ, ktorá stanovila prechodné obdobie v dĺžke viac ako 12 rokov, aby mohli chovatelia upraviť svoje chovné systémy. Slovenskí chovatelia hydiny tento záväzok na rozdiel od mnohých iných krajín splnili na 100 %, ale iba vďaka dostatočne dlhému prechodnému obdobiu a vyčleneniu finančných prostriedkov z EÚ na tieto prerábky. Preto aj v prípade zákazu chovu nosníc v klietkových chovov bude nevyhnutné dostatočne dlhé prechodné obdobie na rekonštrukciu chovných priestorov a poskytnutie finančnej podpory na jej realizáciu,“ dodal Molnár.

(TASR)

Continue Reading

Aktuality

Ceny vajec u sousedů

Published

on

Holandský a německý trh je provázaný a vejce M z podestýlky tam stoupají před Velikonocemi týdně o dvacet centů. V 7. týdnu se nakupovalo za 15,65 Euro za 100 ks. V Rakousku, Maďarsku a Polsku cena překonala hranici 16 E/100 ks a také postupně stoupá. České úřady ceny nezveřejňují, tedy ano, ale naposledy to bylo za loňský 40. týden. Podle povinných hlášení do Bruselu máme se Slovenskem v 6. týdnu cenu kolem 15 Euro/100 ks.

Výrobní cena vajec M zaparkovala ve Francii na nevídané hodnotě 3 Euro/kg a cenu tam určuje cena klecových vajec. Podle německých, slovenských a polských povinných statistik je cena klecových vajec M od 14,33 do 14,7 Euro/100 ks. V Maďarsku to producenti zvedli na 17,7 Euro/100 ks, ale mají v maloobchodu cenový strop, který jde k tíži obchodníkům a nikdo neví, co se po jeho skončení bude dít, tedy, jak budou tamní obchodníci dohánět své ztráty.

Ceny pro zpracovatelský průmysl v Polsku překročily hranici 2 000 Euro/t a poptávka je stále velká. V Německu varují, že před Velikonocemi nebudou obarvovat vejce ve velkém a ať si je každý kdo chce obarví sám. Levné dovozy z USA nehrozí a Ukrajina má potíže s výrobou kvůli výpadkům elektřiny, které způsobuje ruské bombardování.

Ceny budou proto celý březen stoupat, na jakou úroveň a zda vůbec klesnou v dubnu těžko odhadovat. Ptačí chřipka stále řádí a inflace i přes pomalejší postup je u nás vysoko přes deset procent. Trend cen vajec bude dominantně určovat holandský a německý trh.

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality