Ceny
Ohrozenie sebestačnosti vo výrobe vajec
Konzumné vajcia sú poslednou komoditou živočíšnej výroby, v ktorej je Slovenská republika takmer sebestačná. V roku 2018 sebestačnosť v produkcii konzumných vajec dosiahla úroveň 92 %. V minulom roku sme v SR vyprodukovali 205 ks vajec na 1 obyvateľa. Spotreba vajec na 1 obyvateľa dosiahla úroveň 224 ks. Napriek tomu, že v produkcii vajec sme takmer sebestační, sa v roku 2018 na územie SR doviezlo viac ako 173 miliónov ks vajec, čo predstavuje až 23 % objemu domácej produkcie. .
Napriek sebestačnosti v produkcii vajec na úrovni 92 %, na pultoch obchodných reťazcov je ich podiel výrazne nižší. Prieskumom SPPK v roku 2018 sa zistilo, že na pultoch reťazcov na Slovensku je iba 74 % slovenských vajec, ostatné vajcia pochádzajú zo zahraničia.
V posledných dvoch rokoch už Únia hydinárov Slovenska informovala, že naši producenti vajec zaznamenávajú veľký tlak zahraničných obchodných reťazcov a ochranárskych združení na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. Viaceré zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku 2025 nebudú vo svojich prevádzkach predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. A to aj napriek tomu, že tieto ich požiadavky nemajú žiadnu oporu v národnej ani európskej legislatíve. Legislatíva EÚ iba pred niekoľkými rokmi prijala opatrenia na zmenu chovu nosníc. V rámci EÚ bolo nariadené, aby boli všetky konvenčné klietkové chovy po 1. januári 2012 nahradené chovom nosníc v obohatených klietkach. Tým EÚ zabezpečila pre nosnice výrazne lepšie životné podmienky. Na rozdiel od mnohých aj západoeurópskych krajín všetci slovenskí chovatelia nosníc tieto podmienky splnili. Táto požiadavka bola jasne definovaná v postačujúcom predstihu 10 rokov. Rovnako dlhá doba bola potrebná na výmenu technológií konvenčných klietok na obohatené aj napriek výraznej finančnej pomoci z prostriedkov EÚ. Tieto nové klietkové systémy majú minimálnu životnosť na úrovni 20 rokov. Do zmeny chovu nosníc v klietkach investovali slovenskí hydinári milióny eur. Preto je pre všetkých chovateľov nosníc neefektívne meniť spôsob chovu pred uplynutím doby životnosti týchto technológií, pretože to výrazne predražuje produkciu vajec v SR.
ÚHS ako aj producenti vajec v SR považujú tento tlak zahraničných obchodných reťazcov za neopodstatnený a ohrozujúci sebestačnosť vo výrobe vajec. Na Slovensku ako aj v celej EÚ stále prevládajú klietkové chovy nosníc nad ostatnými spôsobmi chovu. V SR máme podiel klietkových chovov na úrovni 79 %, a to aj napriek tomu, že chovatelia začali už pred 2 rokmi s rekonštrukciou klietkových chovov na voliérové a nie podstielkové, pretože v niektorých krajinách EÚ aj tento spôsob produkcie vajec postupne odmietajú. Bez finančnej pomoci z prostriedkov EÚ, alebo štátnej pomoci na výmenu technológií dokážu slovenskí producenti vajec zrealizovať zmenu spôsobu chovu iba v 5 % chovných priestorov ročne. Zmena systému chovu obohatených klietok na voliérové chovy si vyžaduje investície vo výške 47,3 miliónov EUR, ktoré v súčasnej dobe a pri súčasnom vývoji cien za obdobie posledných 8 rokov nemá hydinársky sektor k dispozícii.
Tento tlak zahraničných obchodných reťazcov nemá ani žiadne kvalitatívne opodstatnenie. Dôvodom je fakt, že kvalita a zloženie vajec vôbec nezávisí od spôsobu chovu nosníc. Nie je dôležité, či nosnica bola chovaná v obohatenej klietke, na podstielke, vo voliére alebo vo voľnom výbehu. Pretože kvalitu a zloženie vajec ovplyvňuje iba krmivo, ktoré nosnica konzumuje a jeho zloženie. O kvalite života nosnice vypovedajú 2 základné údaje – počet znesených vajec a počet uhynutých nosníc. Tieto ukazovatele sú v klietkovom ako aj v alternatívnych spôsoboch chovu porovnateľné.
Aj spotrebiteľ musí počítať s tým, že klietkové vajcia sú na pulte najlacnejšie. Ak porovnáme balenie 10 ks vajec z jednotlivých spôsobov chovu, zistíme že balenie podstielkových vajec je na pulte reťazcov o 50 centov drahšie ako klietkové vajcia, balenie vajec z voľného výbehu minimálne o 1 EUR drahšie a balenie vajec z ekochovu minimálne o 1,50 EUR drahšie. Pre štvorčlennú rodinu to predstavuje zvýšené náklady minimálne o 45 EUR, 90 EUR a 135 EUR ročne bez akéhokoľvek kvalitatívneho rozdielu medzi vajcami z jednotlivých druhov chovu.
Aj napriek týmto argumentom, slovenskí chovatelia nosníc postupne realizujú rekonštrukcie chovu na voliérový systém chovu, ktorý je oproti klasickému podstielkovému chovu oveľa bezpečnejší z pohľadu kvality vajec ako aj životných podmienok zvierat. Názor ÚHS je, že zahraničné obchodné reťazce by mali ponechať spotrebiteľovi možnosť slobodnej voľby rovnako ako to praktizujú slovenské obchodné reťazce. Teda aby spotrebiteľ našiel na pulte všetky druhy vajec a aby si mohol kúpiť vajcia, ktoré si chce sám kúpiť a nie tie, ktoré mu chce niekto nanútiť.
06/12/2019 | Únia hydinárov Slovenska
Ceny
Vajíčka na Slovensku zlacneli, nedá sa to porovnať so zlacňovaním v Česku či Maďarsku
Štatistici prichádzajú z mesiaca na mesiac s priaznivými správami o klesajúcej inflácii. Veľkým dielom k tomu prispieva pomalšia potravinová inflácia. Z potravín zlacneli oleje, maslo či vajíčka. V tunajších obchodoch boli vajíčka vo februári o 11 percent lacnejšie ako pred rokom. V českých však zlacneli až o 30, v maďarských o 20 percent medziročne.
Drahšie vajcia sú len v Bulharsku
Od začiatku roka sú vajíčka na slovenskom spotrebiteľskom trhu stále o 70 percent drahšie ako v počiatkoch zdražovania, teda koncom roka 2021. To je takmer najviac z celej Európskej únie. Výraznejšie zdražovanie za toto dlhšie obdobie zaznamenalo iba Bulharsko. V ostatných krajinách Únie ceny vajec buď nevyleteli tak vysoko, alebo z nadmerného rastu, ako napríklad v Maďarsku, výraznejšie klesli.
Svoju pôvodnú cenu spred dvoch rokov v Maďarsku dnes prekračujú o polovicu, v Rakúsku či Poľsku o 20 až 30 percent. Slovensko so 70 percentným a Bulharsko s takmer 80 percentným navýšením značne vyčnievajú z radu európskych krajín.
Aký drahý je olej
Vo februári zlacnelo maslo a olej takmer vo všetkých európskych krajinách. Dvojročné úpravy slovenských cenoviek masla a olejov skončili začiatkom tohto roka pod priemerom Únie. Prekračujú svoje východiskové ceny, ale v menšej miere, ako vo väčšine štátov EÚ. Najmä cena olivového oleja poskočila až o polovicu, keď ju porovnávame s počiatkami zdražovania. V Česku olivový olej zostal až o 86 percent, v Maďarsku o 80 percent drahší.
Spotrebiteľské ceny potravín reagujú na pokles cien agrokomodít a výrobcov potravín. Ukľudnenie potravinovej inflácie je pravdepodobne dočasné. Ohrozením sú nielen geopolitické a klimatické riziká, ale aj konsolidačné opatrenia na zmiernenie deficitu verejných rozpočtov.
(trend.sk)
Aktuality
Polský drůbežářský průmysl varuje: Obchodní řetězce prodávají vejce pod nákupní ceny
Cenová válka mezi dvěma předními polskými obchodními řetězci způsobuje producentům vajec problémy. Vejce se v těchto diskontních prodejnách prodávají za poloviční cenu než vejce zakoupená od výrobců – říká Katarzyna Gawrońska, ředitelka Národní komory výrobců drůbeže a krmiv.
– Monitoring maloobchodních cen prováděný Národní komorou výrobců drůbeže a krmiv (KIPDiP) dokazuje, že v určitých obdobích dva klíčoví maloobchodníci pro náš trh prodávají slepičí vejce za ceny téměř o 50 procent nižší, než jsou ceny, za které nakupují vejce od producentů – řekla Gawrońska. Dodala, že taková cenová politika řetězce je výhodná pro spotřebitele, ale vytváří mnoho problémů pro průmysl. Podle Integrovaného systému informací o zemědělském trhu Ministerstva zemědělství a rozvoje venkova v polovině února letošního roku prodejní ceny vajec třídy M v balírnách (t.j. velkoobchodní ceny) byly: v případě klecových vajec – 54,80 PLN/100 ks; náklady na podestýlku – 64,27 PLN/100 ks; volný výběh – 79,43 PLN/100 ks; a ekologické 91,20 PLN/100 ks.
V obchodech, na trzích a na velkoobchodním trhu v Bronisze se ceny vajec liší v závislosti na způsobu výroby – od 0,8-1,4 PLN za kus. Nejlevnější vejce lze zakoupit v diskontních řetězcích, kde se akční ceny pohybují do 30-50 procent níže než tržní ceny a takové akce probíhají téměř každý den, například jeden řetězec nedávno nabízel 10 ks vajec (M) za méně než 3 PLN.
Jak upozornila ředitelka KIPDiP, klíčovým problémem producentů vajec, který je přímým důsledkem této „cenové války“, je každodenní vyrovnávání se s požadavky ostatních zákazníků (mimo tyto řetězce) na snížení cen vajec. Ostatní zákazníci nevěří, že lze cenu v obchodě tak snížit – řekla ředitelka. Řetězce vysvětlují, že „prodej vajec pod nákupní cenu je jejich suverénní rozhodnutí,“ upozornila Gawrońska.
Polští producenti vajec čelí podezření spotřebitelů, kteří se domnívají, že tak velké snížení cen musí souviset se snížením kvality produktu nebo s krmením slepic krmivem „podezřelého původu nebo horší kvality“. Mnoho kupujících vajec se také obává, že nízké ceny jsou způsobeny tím, že na našem trhu se prodávají vejce, která byla do Polska dovezena ze zemí s nižšími hygienickými a welfare standardy, vysvětlila Gawrońska.
Jsme zvyklí, že velké obchodní řetězce pravidelně prodávají vejce spotřebitelům pod velkoobchodní cenu. Obvykle však sleva pro spotřebitele dosahovala několika až dvaceti procent. V současné době, kdy se vejce prodávají spotřebitelům výrazně pod cenou jejich produkce, je celé odvětví více než znepokojeno – informuje šéfka komory.
Ředitelka KIPDiP však zdůrazňuje, že průmysl výroby a distribuce vajec nechce zasahovat do suverénních rozhodnutí svých obchodních partnerů. „Všechno, co žádáme, je, abyste používali zdravý rozum,“ shrnula Gawrońska.
(farmer.pl)
Ceny
Tri potraviny na Slovensku zdraželi nezvyčajne prudko: Vláda posiela kontroly
Na pultoch obchodov sú potraviny, ktoré majú nezvyčajne vysokú cenu. Predajcov týchto potravín čaká kontrola
Ceny potravín na Slovensku sa ustálili. Stále sú tu ale potraviny ako maslo, vajcia a syr Eidam, ktoré sú nezvyčajne drahé. Prišla na to analýza Ministerstva financií, ktorú prerokovala vláda. Ako informuje portál oPeniazoch.sk, vláda sa rozhodla skontrolovať predajcov týchto potravín. Ak ceny nebudú klesať správnym smerom, vláda zvažuje možnosť zavedenia cenovej regulácie.
Analýza s neznámou pripomienkou
Podľa analýzy, ktorú schválila vláda, tempo rastu cien potravín na Slovensku sa v tomto roku ustálilo. Hlavne kvôli poklesu cien energií a poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch. Od apríla sú tak priemerné spotrebiteľské ceny potravín na Slovensku stabilné.
„Medzinárodné porovnanie cien vo vertikále však naznačuje na Slovensku nezvyčajne vysokú cenu masla, vajec a syru Eidam,“ upozorňuje rezort financií.
Kabinet schválil analýzu cenového vývoja s pripomienkou, ktorej obsah zatiaľ nie je známy. Svetový šok v cenách agrokomodít a energií zvýšil nielen náklady, ale aj ziskovosť firiem, a to najmä v poľnohospodárstve. Ziskovosť vo výrobe potravín a v maloobchode je takisto vyššia ako v rokoch 2018 a 2019. Vzhľadom na tieto zistenia Ministerstvo financií odporučilo vykonať cenové kontroly u predávajúcich a výrobcov vybraných druhov potravín.
Cenová kontrola u potravinárov
Na základe vládneho rozhodnutia bude Slovenská obchodná inšpekcia povinná do konca budúceho roka zabezpečiť kontrolu cien u maloobchodníkov, ktorí predávajú vybrané druhy potravín.
„Cenová kontrola u predávajúcich v maloobchode bude zameraná na vybrané druhy potravín, najmä na maslo, vajcia a syr Eidam, u ktorých boli v analýze preukázané najvyššie ceny,“ upresňuje ministerstvo financií.
Ak ceny aj naďalej budú rásť nežiaducim spôsobom, vláda zváži ďalšie opatrenia, vrátane možnej cenovej regulácie. Ministerstvo financií predpokladá, že väčšia pozornosť venovaná predajcom obmedzí ich schopnosť ovplyvňovať rast cien.
Aká je cena potravín v susedných krajinách?
Potraviny v Rakúsku a Nemecku boli v roku 2022 o 7 % drahšie ako na Slovensku. Uviedol to v analýze Martin Vlachynský, analytik INESS, odvolávajúc sa na dáta Eurostatu.
„Ak priemerný Európan za košík potravín zaplatí 100 eur, tak Slovák za ten istý košík zaplatí 100 eur a 60 centov. Ak sa porovnáme so ,starou‘ EÚ, tak jej obyvatelia za tie isté potraviny zaplatia vyše 105 eur, samotní Rakúšania a Nemci až vyše 107 eur,“ spresnil.
Pečivo je podľa neho v Nemecku drahšie o 6 %, v Rakúsku o 12 %.
„Mäso je na Slovensku lacnejšie než priemer EÚ, v Nemecku aj Rakúsku je oproti nám drahšie asi až o 40 %. No Slováci si priplatili za mliečne výrobky a vajcia, kde ceny boli 9 % nad európskym priemerom a vyššie ako v Nemecku aj v Rakúsku. Ovocie a zelenina boli mierne (103,4 eura vs. 101,8 eura) drahšie na Slovensku ako v Rakúsku, ale v Nemecku boli výrazne drahšie (111 eur),“ priblížil.
Zaujímavosťou sú podľa neho nealko nápoje. Tie boli na Slovensku o 16 % drahšie, ako bol priemer EÚ. Zaujímavosťou je to preto, lebo práve na tieto produkty dopadne chystaná daň z cukru, ktorá ich na Slovensku ešte viac predraží. Napríklad Francúzsko, Maďarsko aj Belgicko už túto daň majú, ale nápoje sú tam lacnejšie. Všetky krajiny susediace so Slovenskom majú nižšie ceny týchto nápojov.
Potravinová inflácia zamieša kartami
Vlachynský doplnil, že spomedzi nových členov EÚ má najdrahšie potraviny Estónsko. Slovensko sa pohybuje v spoločnosti Lotyšska, Slovinska a Česka. Maďarsko bolo lacnejšie o 10 % a Poľsko až o 28 % a má spolu s Rumunskom najlacnejšie potraviny v EÚ.
„Poradie o rok určite zamieša potravinová inflácia z roku 2023. Väčšina východnej EÚ sa posunie bližšie k západným cenám, keďže inflácia tu až na výnimky bola vyššia. Za skokana tipujeme najmä Maďarsko s takmer 50-percentným medziročným rastom cien potravín. No rast cien potravín cez 15 % bol napríklad aj v Rakúsku, takže poradie sa zase až tak dramaticky nezmení,“ avizoval.
Zdôraznil, že ceny potravín na Slovensku nie sú extrémne „uletené“ pri porovnaní s inými štátmi. Dali sa nakúpiť aj lacnejšie, najmä pri porovnaní so susedným Poľskom.
„Môžeme špekulovať, prečo tomu tak je – veľmi nízka produktivita v poľnohospodárstve (na hektár jedna z najnižších v EÚ), nižšia výkonnosť časti potravinárskeho priemyslu, malá koncentrácia spotrebiteľov, daňové a dotačné podmienky (DPH na potraviny) či prísne regulácie brzdiace konkurenciu (hygienické pravidlá pre výrobu a predaj lokálnych potravín). Odpoveďou bude mix týchto dôvodov. Často spomínané marže reťazcov za to určite nemôžu,“ dodal Vlachynský.
(Startitup.sk)