Connect with us
Reklama

Aktuality

Ako putujú slovenské vajíčka z farmy Babičkin dvor do raňajkového menu Mekáča

Published

on

Vzájomná spolupráca, striktné požiadavky, prepracované procesy, ale i lokálna podpora – aj o tom je príbeh slovenských vajíčok, z ktorých sa denne pripravujú chutné raňajky v reštauráciách McDonald’s. Ako to prebieha a odkiaľ vajíčka pochádzajú?

Vajíčka, ktoré sú „reálnymi“ vajíčkami musia do Mekáča odniekiaľ doputovať. Slovenský Mekáč má vajíčka slovenské. Sú od nosníc z podstielkového chovu z fariem Babičkin dvor vo Veľkom Krtíši. S chodom spoločnosti, krátkym exkurzom do histórie, spoluprácou s Mekáčom, nás oboznamuje jej predseda predstavenstva Jaroslav Novák.

Mekáč bol prvý zákazník, ktorý vyžadoval vajíčka z podstielkového chovu
Babičkin dvor začal dodávať vajíčka zo svojej produkcie pre slovenský McDonald´s v roku 2016, kedy Mekáč obohatil svoju ponuku o raňajkové menu. Požiadavkou boli vajíčka z podstielkového chovu. Jaroslav Novák sa usmieva a vysvetľuje, že na tú dobu to bola priam „futuristická“ požiadavka. O podstielkové vajíčka v tom čase na Slovensku záujem v podstate nebol. Babičkin dvor ich produkoval ako jedna z mála veľkých firiem. McDonald´s bol ich prvý zákazník, ktorý mal záujem výhradne o tieto vajíčka. Dôvodom sú zásady Animal Welfare, ktoré Mekáč vyžaduje od každého dodávateľa produktov živočíšneho pôvodu. Filozofia je jasná, životné podmienky zvierat, kvalita stravy a mnoho ďalších parametrov sa úmerne odrážajú v kvalite produktov. Známe o McDonald’s je, že má stratégiu zákazníkom ponúkať iba ten najvyšší kvalitatívny štandard.

Babičkin dvor má opačný prístup

Jaroslav Novák nám vysvetľuje, že oni sú tak trochu iní… Kým v Európe, a aj na Slovensku, sú v prevahe centrálne chovy s väčšími halami a väčším počtom nosníc, Babičkin dvor ide opačne. Spoločnosť má viac malých chovov a viac menších hál. Je to na jednej strane menej efektívne, ale z hľadiska Animal Welfare jednoznačne lepšie. Nehovoriac o tom, že týmto spôsobom chovu sa eliminujú veterinárne a zootechnické riziká. Celkovo má Babičkin dvor v regióne Veľkého Krtíša 38 hál, z toho v 20-tich je podstielkový chov, 2 haly sú voliérové a vo zvyšku je klietkový chov. Aj ten však bude postupne minulosťou, keďže Chartou farmára sa zaviazali tento chov postupne zrušiť. Toto začali robiť ako prví na Slovensku.

Bio strava pre nosnice

Ďalšie prvenstvo Babičkinho dvora je v strave, teda aby sme boli presní – v krmive. Boli prvými, ktorí začali používať geneticky nemodifikované krmivo, tzv. GMO free. Ba čo viac. Oni si ho začali sami vyrábať. To, čo pre nosnice nakupujú, nie je hotové krmivo, ale sú to len komodity, z ktorých si miešajú krmivo vlastné. Majú na to svoju „tajnú“ receptúru a Jaroslav Novák priznáva, že je to celkom veda. Ročne si pre seba vyrobia 20 000 ton krmiva. Sú v ňom tri zložky – pšenica, kukurica a sója. Ak niekomu zasvieti výstražná kontrolka pri slove sója, vedzte, že ide o rýdzo slovenskú plodinu vo verzii „bio“. Postupne však chcú aj sóju nahradiť slnečnicovými semiačkami. Táto zmes je pre nosnice zdrojom základných proteínov a uhľohydrátov. Do krmiva sa ešte doplnia vitamíny, aminokyseliny a vápnik, aby nosnice dostali všetko, čo pre zdravý život potrebujú.

Stať sa dodávateľom Mekáču je náročné, ale vyplatí sa

Mať požadovaný produkt v požadovanej kvalite stále nestačí. Každý, kto sa chce stať dodávateľom McDonald’s musí byť schopný zabezpečiť aj relevantný objem produktov, frekvenciu dodávok a samozrejme zmienenú špičkovú kvalitu. Musí zabezpečiť logistiku v zmysle požiadaviek udržateľnosti McDonald’s. Dodávateľ musí byť „ok“ aj formálne. Aby napríklad Babičkin dvor mohol dodávať svoje vajíčka na dlhodobej báze, pravidelne prechádza rôznymi auditmi – personálnymi, sociálnymi, finančnými, technologickými… Jaroslav Novák konštatuje, že je to náročný a prísny proces, ale oplatí sa to, lebo im to zároveň zlepšuje vlastné procesy a pomáha im to tiež nastavovať ešte vyššie kritériá a požiadavky na podnikanie.

Mekáč vyhľadáva lokálnu spoluprácu. Tá zabezpečuje čerstvosť produktov v reštauráciách
To, že Babičkin dvor je dodávateľom vajec pre Mekáč má viacero dôvodov. Jedným z nich, ktorý je zároveň aj jedným z kľúčových je lokálnosť, s čím súvisí zabezpečenie čo najdlhšej čerstvosti vajíčok. Vzhľadom na 28 – dňovú dobu spotreby vajíčok si musí byť McDonald’s istý, že k zákazníkovi pôjdu tou najkratšou cestou, v najkratšom čase. A hlavne, že budú čerstvé… Lokálny, teda slovenský dodávateľ má v Mekáči vždy prednosť (za podmienky, že splní kritériá týkajúce sa produktu), pretože spoločnosť strategicky radšej podporuje miestnu ekonomiku a víta, ak môže sprostredkovane poskytovať aj týmto spôsobom prácu miestnym ľuďom.

Snáď už len dve čísla na záver

Z Babičkinho dvora putuje do reštaurácií McDonald´s na Slovensku ročne približne 1,8 miliónov kusov poctivých slovenských vajec. Ďalšia štatistika potvrdzuje významnosť tohto producenta – približne každé druhé vajíčko, ktoré na Slovensku kdekoľvek a v akejkoľvek forme zjete, je z Babičkinho dvora.

No, ak sa vám začali zbiehať slinky na raňajky v Mekáči, teší nás to. Dokonca, tie budú časom v Mekáči ešte „viac slovenské“ vďaka ďalším lokálnym produktom, ktoré Mekáč neskôr predstaví.

(celý text na sme.sk)

 

 

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

ZMIZNÚ SLOVENSKÉ VAJCIA z obchodov?

Published

on

By

Slovenské obchodné siete zoskupené vo Zväze obchodu Slovenska plánujú naďalej podporovať slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane slovenských producentov vajec.

Na tomto základe bolo v roku 2020 uzatvorené Memorandum o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec na Slovensku medzi ministerstvom pôdohospodárstva, Zväzom obchodu SR a Úniou hydinárov Slovenska, obsahom ktorého sú vzájomné záväzky zamerané na podporu domácej produkcie vajec vrátane deklarácie, že slovenskí hydinári najneskôr do roku 2030 uskutočnia rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, volierové a voľnovýbehové chovy.

Slovenské obchodné siete sa nepridali k iniciatíve zahraničných reťazcov ukončiť predaj vajec pochádzajúcich z obohateného klietkového chovu už v roku 2025, čím prejavili voči domácim producentom vajec vyššiu mieru ústretovosti vzhľadom na ich reálne investičné možnosti postupne modernizovať chovy nosníc.

„Členovia Zväzu obchodu plne podporujú trend zlepšovania humánnosti chovov a životných podmienok zvierat, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú aj udržateľnosť domácej produkcie vajec a zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a zdravotnej bezpečnosti potravín,“ uviedol prezident Zväzu obchodu SR, Filip Kasana. Ako ďalej hovorí, nemožno opomenúť zvýšenú uhlíkovú stopu pri realizovaní náročnejšej logistiky v rámci dovozu tovaru zo zahraničia, čo má významný vplyv na kritériá udržateľnosti v rámci dopadov na životné prostredie.

„V súčasnosti platná legislatíva únie ani Slovenska chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje, a preto slovenské obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR (COOP Jednota, CBA a Labaš) naďalej uprednostňujú slovenskú produkcia vajec v zmysle podpísaného Memoranda o spolupráci s Úniou hydinárov Slovenska, takže na ich pultoch budú pre spotrebiteľov dostupné domáce vajcia aj po 1. januári 2025,“ dodáva Filip Kasana.

V súčasnosti slovenskí chovatelia zabezpečujú slovenskú sebestačnosť vajec cca 85 %, pričom väčšina slovenskej produkcie je realizovaná prostredníctvom obohatených klietok, čo sa odráža aj na čistote vajec, ktorú spotrebiteľ preferuje.

Krmivo pre nosnice v klietkovom a podstielkovom chove má rovnakú kvalitu a zloženie. V záujme zlepšovania životných podmienok zvierat slovenskí chovatelia nosníc postupne rekonštruujú svoje prevádzky na podstielkový chov, no na väčšiu dynamiku tohto procesu im chýbajú finančné zdroje. Chov nosníc prostredníctvom podstielkového chovu je ekonomicky náročnejší, čo má svoj odraz vo vyššej pultovej cene vajec.

(TASR)

Continue Reading

Aktuality

Vyplatí se kupovat „domácí“ vajíčka?

Published

on

By

Vejce „domácí“, „z venkova“ nebo „od šťastných slepiček“… Pojmů je mnoho, ale každý ví, o čem je řeč. Stojí za to napsat pár slov o bezpečnosti takových produktů a představit jejich ceny.

  • Prodej domácích vajec je v Polsku docela populární.
  • Takový produkt je považován za hodnotnější než vejce z farmy, i když je třeba dodat, že vědecký výzkum není v této otázce jasný.
  • Při rozhodování o koupi takových vajec stojí za to věnovat pozornost několika aspektům.

Skladování vajec

Při nákupu je vhodné vzít v úvahu, jak byla vejce skladována: pro jejich bezpečnost musí být dostatečně nízká teplota a musí být omezeno vystavení zboží přímému slunečnímu záření. Samozřejmě ne vždy máme možnost zkontrolovat, jak byla vejce uskladněna, ale pokud vidíme, že na trhu leží bez jakékoliv ochrany proti slunci, měli bychom s tímto faktem počítat.

Mytí vaječných skořápek

Další věcí je čistota skořápek. Nejlepší by samozřejmě bylo, kdyby se vajíčko neušpinilo. Zanechat špinavou skořápku je však menší zlo, než se ji pokoušet umýt – taková akce zvyšuje riziko pronikání choroboplodných zárodků do pórovité skořápky. Bohužel nemáme jak ověřit, zda bylo vajíčko, které jsme koupili, umyté či nikoliv.

Prodej vajec na trhu

Bohužel se také může stát, že nepoctiví prodejci koupí vejce ze supermarketů nebo velkoobchodů (vykoupí je za nižší cenu) a následně je prodají jako „domácí“. Není problém označení odstranit a vejce přebalit do jiného obalu. Takové praktiky samozřejmě nejsou zdraví nebezpečné, ale je to podvod – vždyť když si chceme koupit farmářská vejce.  Bohužel neexistuje žádná účinná metoda, jak odlišit vejce z trhu od těch z domácích chovů. Má to určité důvody (vejce z drůbežárny mají častěji hnědou barvu, což vyplývá z genetiky používané ve velkochovu), ale v žádném případě to není pravidlo.

Princip omezené důvěry

Jak vidíme, při nákupu vajec z neoficiálních kanálů existuje mnoho neznámých. Samozřejmě se nestavíme na žádnou stranu, ale při rozhodování o takové koupi bychom se měli řídit zásadou omezené důvěry. Je důležité, aby produkt, který kupujeme, pocházel ze známého a důvěryhodného zdroje. Je nutné dodržovat základní hygienická pravidla, to znamená pečlivě si umýt a dezinfikovat ruce při manipulaci s vejci a před použitím opařit skořápku. Taková vejce je také lepší nepoužívat k přípravě tepelně neupraveného jídla.

Jaké jsou ceny vajec?

Na závěr se sluší říci, jaké jsou dnes ceny domácích vajec. Jak ukazuje náš krátký průzkum, náklady na nákup takových vajec se velmi liší. Nabídka zahrnuje produkty s cenami od 0,80 PLN do 1,50 PLN za kus. Cena částečně souvisí s velikostí vajíčka, ale pravděpodobně je to z velké části dáno poměrem nabídky a poptávky.

(farmer.pl)

Continue Reading

Aktuality

Easter Egg Roll využívá téma EGGucation již třetím rokem

Published

on

By

Akce, kterou pořádají prezident Biden a první dáma, nabízí tisíce skořápkových vajec a aktivity pro děti i dospělé.

V Bílém domě se v pondělí 1. dubna konala akce Easter Egg Roll 2024, která obsahovala téma „EGGucation“ se vzdělávacími aktivitami pro děti všech věkových kategorií. Kromě hledání velikonočních vajíček se letošní akce soustředila na kvalitu škol, čtenářské koutky, exkurze na farmy, obrázkový den, či fyzické zóny „EGGucation“. Více než 30 000 natvrdo vařených vajec ve skořápce je následně ručně barveno a využito při hledání vajec.

Generální ředitelka American Egg Board (AEB) Emily Metzová řekla: „Američtí producenti vajec jsou hrdí na to, že mohou ve velikonočním období poskytovat vejce rodinám v nouzi a budou pokračovat v darech komunitám po celých USA a po celý rok.“ První dáma Jill Biden uvedla, že letošní akce Velikonoční vajíčko se účastní přibližně 40 000 lidí.

(wattagnet.com)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality