Connect with us
Reklama

Aktuality

Ako putujú slovenské vajíčka z farmy Babičkin dvor do raňajkového menu Mekáča

Published

on

Vzájomná spolupráca, striktné požiadavky, prepracované procesy, ale i lokálna podpora – aj o tom je príbeh slovenských vajíčok, z ktorých sa denne pripravujú chutné raňajky v reštauráciách McDonald’s. Ako to prebieha a odkiaľ vajíčka pochádzajú?

Vajíčka, ktoré sú „reálnymi“ vajíčkami musia do Mekáča odniekiaľ doputovať. Slovenský Mekáč má vajíčka slovenské. Sú od nosníc z podstielkového chovu z fariem Babičkin dvor vo Veľkom Krtíši. S chodom spoločnosti, krátkym exkurzom do histórie, spoluprácou s Mekáčom, nás oboznamuje jej predseda predstavenstva Jaroslav Novák.

Mekáč bol prvý zákazník, ktorý vyžadoval vajíčka z podstielkového chovu
Babičkin dvor začal dodávať vajíčka zo svojej produkcie pre slovenský McDonald´s v roku 2016, kedy Mekáč obohatil svoju ponuku o raňajkové menu. Požiadavkou boli vajíčka z podstielkového chovu. Jaroslav Novák sa usmieva a vysvetľuje, že na tú dobu to bola priam „futuristická“ požiadavka. O podstielkové vajíčka v tom čase na Slovensku záujem v podstate nebol. Babičkin dvor ich produkoval ako jedna z mála veľkých firiem. McDonald´s bol ich prvý zákazník, ktorý mal záujem výhradne o tieto vajíčka. Dôvodom sú zásady Animal Welfare, ktoré Mekáč vyžaduje od každého dodávateľa produktov živočíšneho pôvodu. Filozofia je jasná, životné podmienky zvierat, kvalita stravy a mnoho ďalších parametrov sa úmerne odrážajú v kvalite produktov. Známe o McDonald’s je, že má stratégiu zákazníkom ponúkať iba ten najvyšší kvalitatívny štandard.

Babičkin dvor má opačný prístup

Jaroslav Novák nám vysvetľuje, že oni sú tak trochu iní… Kým v Európe, a aj na Slovensku, sú v prevahe centrálne chovy s väčšími halami a väčším počtom nosníc, Babičkin dvor ide opačne. Spoločnosť má viac malých chovov a viac menších hál. Je to na jednej strane menej efektívne, ale z hľadiska Animal Welfare jednoznačne lepšie. Nehovoriac o tom, že týmto spôsobom chovu sa eliminujú veterinárne a zootechnické riziká. Celkovo má Babičkin dvor v regióne Veľkého Krtíša 38 hál, z toho v 20-tich je podstielkový chov, 2 haly sú voliérové a vo zvyšku je klietkový chov. Aj ten však bude postupne minulosťou, keďže Chartou farmára sa zaviazali tento chov postupne zrušiť. Toto začali robiť ako prví na Slovensku.

Bio strava pre nosnice

Ďalšie prvenstvo Babičkinho dvora je v strave, teda aby sme boli presní – v krmive. Boli prvými, ktorí začali používať geneticky nemodifikované krmivo, tzv. GMO free. Ba čo viac. Oni si ho začali sami vyrábať. To, čo pre nosnice nakupujú, nie je hotové krmivo, ale sú to len komodity, z ktorých si miešajú krmivo vlastné. Majú na to svoju „tajnú“ receptúru a Jaroslav Novák priznáva, že je to celkom veda. Ročne si pre seba vyrobia 20 000 ton krmiva. Sú v ňom tri zložky – pšenica, kukurica a sója. Ak niekomu zasvieti výstražná kontrolka pri slove sója, vedzte, že ide o rýdzo slovenskú plodinu vo verzii „bio“. Postupne však chcú aj sóju nahradiť slnečnicovými semiačkami. Táto zmes je pre nosnice zdrojom základných proteínov a uhľohydrátov. Do krmiva sa ešte doplnia vitamíny, aminokyseliny a vápnik, aby nosnice dostali všetko, čo pre zdravý život potrebujú.

Stať sa dodávateľom Mekáču je náročné, ale vyplatí sa

Mať požadovaný produkt v požadovanej kvalite stále nestačí. Každý, kto sa chce stať dodávateľom McDonald’s musí byť schopný zabezpečiť aj relevantný objem produktov, frekvenciu dodávok a samozrejme zmienenú špičkovú kvalitu. Musí zabezpečiť logistiku v zmysle požiadaviek udržateľnosti McDonald’s. Dodávateľ musí byť „ok“ aj formálne. Aby napríklad Babičkin dvor mohol dodávať svoje vajíčka na dlhodobej báze, pravidelne prechádza rôznymi auditmi – personálnymi, sociálnymi, finančnými, technologickými… Jaroslav Novák konštatuje, že je to náročný a prísny proces, ale oplatí sa to, lebo im to zároveň zlepšuje vlastné procesy a pomáha im to tiež nastavovať ešte vyššie kritériá a požiadavky na podnikanie.

Mekáč vyhľadáva lokálnu spoluprácu. Tá zabezpečuje čerstvosť produktov v reštauráciách
To, že Babičkin dvor je dodávateľom vajec pre Mekáč má viacero dôvodov. Jedným z nich, ktorý je zároveň aj jedným z kľúčových je lokálnosť, s čím súvisí zabezpečenie čo najdlhšej čerstvosti vajíčok. Vzhľadom na 28 – dňovú dobu spotreby vajíčok si musí byť McDonald’s istý, že k zákazníkovi pôjdu tou najkratšou cestou, v najkratšom čase. A hlavne, že budú čerstvé… Lokálny, teda slovenský dodávateľ má v Mekáči vždy prednosť (za podmienky, že splní kritériá týkajúce sa produktu), pretože spoločnosť strategicky radšej podporuje miestnu ekonomiku a víta, ak môže sprostredkovane poskytovať aj týmto spôsobom prácu miestnym ľuďom.

Snáď už len dve čísla na záver

Z Babičkinho dvora putuje do reštaurácií McDonald´s na Slovensku ročne približne 1,8 miliónov kusov poctivých slovenských vajec. Ďalšia štatistika potvrdzuje významnosť tohto producenta – približne každé druhé vajíčko, ktoré na Slovensku kdekoľvek a v akejkoľvek forme zjete, je z Babičkinho dvora.

No, ak sa vám začali zbiehať slinky na raňajky v Mekáči, teší nás to. Dokonca, tie budú časom v Mekáči ešte „viac slovenské“ vďaka ďalším lokálnym produktom, ktoré Mekáč neskôr predstaví.

(celý text na sme.sk)

 

 

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

Greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl

Published

on

Drůbežářský a masný průmysl vždy hledá způsoby, jak být ekologicky udržitelnější, ale společnosti si musí dávat pozor na greenwashing, tvrdí Frank Mitloehner, Ph.D., UC Davis, Department of Animal Science, který prezentoval na International Production and Processing Expo (IPPE) 2024.

Co je tedy greenwashing?

Organizace spojených národů definuje greenwashing jako „klamání veřejnosti, aby uvěřila, že společnost nebo jiný subjekt dělá pro ochranu životního prostředí více, než to ve skutečnosti je“ (forma dezinformace, která je šířena za účelem zvýšení povědomí o pozitivním environmentálně dopadu produktu, služby, řešení nebo přístupu. Mezi příklady greenwashingu patří používání zavádějících environmentálních označení nebo prosazování cílů udržitelnosti bez skutečného plánu na jejich dosažení. „Musíme být velmi opatrní, abychom nebyli obviněni z greenwashingu, protože to naši kritici v živočišné výrobě říkají. Teď slibují čistou nulu tam nebo uhlíkovou neutralitu nebo klimatickou neutralitu, takže každá organizace má své vlastní cíle, ale stejně jich není schopna dosáhnout,“ řekl Mitloehner. „Podle mého názoru musíme opravdu dbát na to, abychom si vytýčili cíle, které jsou srozumitelné lidem, kteří se o ně zajímají.“

Jak greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl?

Když si firmy a organizace stanoví klimatické cíle, kterých nakonec nedosáhnou, ztratí důvěru spotřebitelů. Riziko představuje podle Mitloehnera také zmatení spotřebitelů kvůli „nedostatečné standardizaci a harmonizaci“; vzhledem k tomu, že různé organizace stanovují různé klimatické cíle, spotřebitelé nebudou vědět, které z nich jsou skutečně legitimní nebo které lakují nazeleno.

Tento zmatek poškodí image celého odvětví

Mitloehner také varoval před tím, že jedna generace si bude klást environmentální cíle, kterých příští generace nebude schopna dosáhnout. „Mnoho z těchto lidí, kteří činí tato odvážná tvrzení (environmentální cíle), bude do roku 2030 v důchodu, ale společnosti budou tato tvrzení dodržovat,“ řekl Mitloehner. „A to je významný závazek.“ Jinými slovy, „uvádění těchto odvážných tvrzení“ může krátkodobě fungovat pro image společnosti, ale připravuje společnost na neúspěch v budoucnu. „Pokud si nejste jisti, zda můžete něčeho dosáhnout do roku 2030, 2040, 2050, neslibujte to, protože není absolutně nic horšího,“ dodal Mitloehner.

(WATTPoultry.com, naschov.com)

Continue Reading

Aktuality

Je len otázkou času, kedy vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka

Published

on

V Slovenských veľkochovoch sa prvýkrát objavila agresívna forma vtáčej chrípky a za obeť jej padli desaťtisíce sliepok. Ako táto agresívna forma vznikla, akou hrozbou je pre ľudí, a čo s tým majú priemyselné veľkochovy?

Vtáčia chrípka začala pôvodne ako mierne ochorenie vodného vtáctva. Priemyselné veľkochovy však vytvorili ideálnu živnú pôdu pre zmutovanie vtáčej chrípky do agresívnej formy, ako ju zažívame dnes. Kvôli extrémnej genetickej podobnosti sliepok vo veľkochovoch a stresujúcim otrasným podmienkam, ktoré oslabujú sliepkam imunitný systém, je zapríčinené bleskové šírenie vírusu, pričom každý ďalší prenos je pre neho príležitosťou mutovať.

Stačí, ak sa vo veľkochove nakazí jedna sliepka. Vtáčia chrípka sa prenáša kontaktom, a tak netrvá dlho, kým sliepky natlačené v klietkach jedna na druhej nakazí vírus a postupne zamorí celý chov. Už pri nakazení pár jedincov usmrtia desaťtisíce sliepok v celom chove. Klietky, v ktorých prežijú sliepky celý život v hororových podmienkach nie sú riešením, naopak zvyšovanie stresu sliepkam tento problém len zhoršuje.

Priemyselné veľkochovy, kde sú sliepky natlačené hlava na hlave, sú zároveň časovanou bombou pre vypuknutie epidémie, ktorá môže vyústiť v pandémiu. Je len otázkou času, kedy v nich vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka a priniesť podobnú skazu ako nedávny COVID-19 či španielska chrípka pred sto rokmi. Môžu za to naozaj divožijúce vtáky?

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) najčastejšou príčinou zavlečenia ochorenia do veľkochovu nie je divožijúce vtáctvo, ale zanedbávanie hygienických opatrení pracovníkov a pracovníčok. Štúdie EFSA naviac ukázali, že neexistujú významné rozdiely v šírení ochorenia v rôznych typoch chovu.*

Nebezpečné mutácie vtáčej chrípky majú na svedomí priemyselné veľkochovy. Jediným riešením, ktoré dlhodobo ochráni zvieratá aj ľudí pred ďalšou pandémiou nie je zatváranie zvierat do čoraz menších klietok, ale odklon od priemyselných veľkochovov k prirodzeným podmienkam pre zvieratá.

(Humánný pokrok)

Continue Reading

Aktuality

Potvrdili nové dve ohniská vtáčej chrípky v dvoch krajoch

Published

on

Zlá správa z agrosektora. Po Zlatnej na Ostrove, kde museli usmrtiť 40-tisíc kusov hydiny, potvrdili vtáčiu chrípku už aj na farmách pri Senci v Bratislavskom kraji a pri Trnave.

Smutnú správu zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. „Vtáčia chrípka je potvrdená aj na farmách pri Senci a pri Trnave. Ide zrejme o sekundárne ohniská nákazy,“ informovalo ministerstvo.

„Po tom, ako bola minulý týždeň ukončená depopulácia 40-tisíc kusov hydiny na farme Nový Pavol v Zlatnej na Ostrove, boli na príslušné pracoviská Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec a Trnava nahlásené ďalšie zvýšené úhyny hydiny v dvoch rozmnožovacích a úžitkových chovoch na farmách Veľká Častá a Špačince,“ upresnilo ministerstvo. Vo Veľkej Častej uhynulo 28-tisíc kusov hydiny a v Špačinciach 24-tisíc kusov.

Podľa ministerstva ide na základe predbežných záverov zrejme o sekundárne ohniská, ktoré sú prepojené s primárnym ohniskom na farme Nový Pavol. „Epizootologické šetrenie naďalej prebieha. Regionálne veterinárne a potravinové správy Trnava a Senec nariadili opatrenia v zmysle platných predpisov,“ uzavrelo ministerstvo.

(pluska.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality