Connect with us
Reklama

Aktuality

Brutálny rast nákladov nemusí hydina prežiť!

Published

on

Chovatelia a spracovatelia hydiny na Slovensku zaznamenávajú výrazné zdražovanie všetkých vstupov do výroby už od začiatku roku 2021. Avšak počas roku 2022 sa intenzita nárastu nákladov výrazne zvyšuje. Najväčší nárast zaznamenávame pri cenách kŕmnych zmesí, elektrickej energie, plynu, pohonných hmôt a obalových materiálov.

Vo výkrme hydiny robia chovateľom hydiny veľké problémy rastúce ceny elektrickej energie, plynu, ale aj kŕmnych zmesí. Na raste cien krmív sa podieľa nielen rast cien obilnín z dôvodu konfliktu na Ukrajine a tohtoročného sucha, ale aj rast cien elektriny a plynu používanej pri výrobe krmív. Za posledné 2 roky sme zaznamenali nárast cien kŕmnych zmesí pre hydinu o 59 %. Najvýznamnejší nárast bol počas roku 2022, kedy náklady na spotrebu krmív stúpli o 35 %. To sa negatívne prejavuje na ekonomike chovu hydiny, pretože každé zvýšenie cien kŕmnych zmesí má zásadný vplyv na rast výrobných nákladov v chove hydine. Dôvodom je skutočnosť, že náklady na krmivá predstavujú 60 % všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny.

Výrazný rast nákladov zaznamenali chovatelia hydiny aj pri elektrickej energii a plyne. Medziročne vzrástli chovateľom priemerne ceny elektrickej energie takmer 4-násobne a ceny plynu takmer 3-násobne. Niektorým chovateľom vzrástli počas tohto roku ceny elektrickej energie a plynu ešte výraznejšie a ak nepríde k regulácii alebo zastropovaniu cien elektrickej energie a plynu, postihne tento vysoký nárast všetkých chovateľov a bude nevyhnutné výrazné zvýšenie odbytových cien živej hydiny ako aj hydinového mäsa. Pokiaľ v roku 2020 sme za elektrickú energiu platili 50 EUR/MWh, niektorí chovatelia hydiny majú dnes už ceny aj na úrovni 500 EUR/MWh, čo je desaťkrát viac. Podobná situácia je aj pri plyne, kde za 2 roky ceny niektorým chovateľom stúpli z 20 EUR/MWh na 210 EUR/MWh. Tieto ceny vážne ohrozujú chov hydiny v SR. Takéto zvýšenie cien sa prejaví na nákladoch chovateľov hydiny v SR vo výške 26 miliónov EUR na zvýšených nákladoch na plyn a vo výške 5 miliónov EUR na zvýšených nákladoch na elektrickú energiu.

Celkové priemerné výrobné náklady za posledné 2 roky vzrástli pre chovateľov hydiny o 45 %. Vo finančnom vyjadrení celkové náklady na chov živej jatočnej hydiny vzrástli priemerne o 46 centov na kg – z 0,82 EUR/kg na 1,28 EUR/kg.

V chove nosníc a v produkcii vajec je situácia tiež vážna. Nárast cien kŕmnych zmesí má nepriaznivý dopad na výrobné náklady z dôvodu, že náklady na krmivá predstavujú 50 % všetkých nákladov spojených s chovom nosníc. Celkové priemerné výrobné náklady za posledné 2 roky vzrástli pre chovateľov hydiny o 35 %. Vo finančnom vyjadrení celkové náklady na chov nosníc vzrástli priemerne o 2,27 EUR na 100 kusov vajec. Veľkým problémom pre producentov vajec je, že SR má druhú najnižšiu odbytovú cenu vajec v rámci celej EÚ.

Rovnako nepriaznivo sa situácia vyvíja aj pre spracovateľov hydiny, ktorým výrazným spôsobom vzrástli náklady na nákup živej jatočnej hydiny, elektrickej energie plynu, pohonných hmôt a obalových materiálov. Celkové priemerné výrobné náklady za posledné 2 roky vzrástli pre spracovateľov hydiny o 54 %. Vo finančnom vyjadrení celkové náklady na chladené kura vzrástli priemerne o 88 centov na kg – z 1,66 EUR/kg na 2,54 EUR/kg. Veľkým ohrozením pre slovenskú produkciu je aj neustále rastúci príklon spotrebiteľov k nákupu potravín za najnižšie ceny.

Pozitívne vnímame zaradenie chovu hospodárskych zvierat a potravinárskeho priemyslu medzi chránených odberateľov energií. Ak však EÚ a najmä naša vláda nezasiahnu a neprikročia k stropovaniu cien elektrickej energie a plynu pre poľnohospodárov a potravinársky priemysel, ceny hydinového mäsa a vajec v krátkej dobe extrémne porastú. To môže mať fatálny dosah nielen na nízkopríjmové skupiny nášho obyvateľstva, ale na už aj tak zdecimovaný agropotravinársky sektor.
Preto je nevyhnutné zvýšenie odbytových cien živej jatočnej hydiny, hydinového mäsa a konzumných slepačích vajec tak, aby pokrývali výrobné náklady chovateľov a spracovateľov hydiny. Rovnako je nevyhnutné prijať účinné a dlhodobé opatrenia zo strany štátu pre zachovanie odvetvia:

  • vyčlenenie finančných prostriedkov na podporu sektora chovu a spracovania hydiny v rovnakej výške ako v okolitých krajinách a bez limitovania veľkých podnikov,
  • zastropovanie cien elektrickej energie a plynu pre potravinárskych priemysel a chovy hospodárskych zvierat a vyčlenenie finančnej podpory na zvýšené výdavky na elektrinu a plyn.

(slovenskahydina.sk)

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

Greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl

Published

on

Drůbežářský a masný průmysl vždy hledá způsoby, jak být ekologicky udržitelnější, ale společnosti si musí dávat pozor na greenwashing, tvrdí Frank Mitloehner, Ph.D., UC Davis, Department of Animal Science, který prezentoval na International Production and Processing Expo (IPPE) 2024.

Co je tedy greenwashing?

Organizace spojených národů definuje greenwashing jako „klamání veřejnosti, aby uvěřila, že společnost nebo jiný subjekt dělá pro ochranu životního prostředí více, než to ve skutečnosti je“ (forma dezinformace, která je šířena za účelem zvýšení povědomí o pozitivním environmentálně dopadu produktu, služby, řešení nebo přístupu. Mezi příklady greenwashingu patří používání zavádějících environmentálních označení nebo prosazování cílů udržitelnosti bez skutečného plánu na jejich dosažení. „Musíme být velmi opatrní, abychom nebyli obviněni z greenwashingu, protože to naši kritici v živočišné výrobě říkají. Teď slibují čistou nulu tam nebo uhlíkovou neutralitu nebo klimatickou neutralitu, takže každá organizace má své vlastní cíle, ale stejně jich není schopna dosáhnout,“ řekl Mitloehner. „Podle mého názoru musíme opravdu dbát na to, abychom si vytýčili cíle, které jsou srozumitelné lidem, kteří se o ně zajímají.“

Jak greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl?

Když si firmy a organizace stanoví klimatické cíle, kterých nakonec nedosáhnou, ztratí důvěru spotřebitelů. Riziko představuje podle Mitloehnera také zmatení spotřebitelů kvůli „nedostatečné standardizaci a harmonizaci“; vzhledem k tomu, že různé organizace stanovují různé klimatické cíle, spotřebitelé nebudou vědět, které z nich jsou skutečně legitimní nebo které lakují nazeleno.

Tento zmatek poškodí image celého odvětví

Mitloehner také varoval před tím, že jedna generace si bude klást environmentální cíle, kterých příští generace nebude schopna dosáhnout. „Mnoho z těchto lidí, kteří činí tato odvážná tvrzení (environmentální cíle), bude do roku 2030 v důchodu, ale společnosti budou tato tvrzení dodržovat,“ řekl Mitloehner. „A to je významný závazek.“ Jinými slovy, „uvádění těchto odvážných tvrzení“ může krátkodobě fungovat pro image společnosti, ale připravuje společnost na neúspěch v budoucnu. „Pokud si nejste jisti, zda můžete něčeho dosáhnout do roku 2030, 2040, 2050, neslibujte to, protože není absolutně nic horšího,“ dodal Mitloehner.

(WATTPoultry.com, naschov.com)

Continue Reading

Aktuality

Je len otázkou času, kedy vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka

Published

on

V Slovenských veľkochovoch sa prvýkrát objavila agresívna forma vtáčej chrípky a za obeť jej padli desaťtisíce sliepok. Ako táto agresívna forma vznikla, akou hrozbou je pre ľudí, a čo s tým majú priemyselné veľkochovy?

Vtáčia chrípka začala pôvodne ako mierne ochorenie vodného vtáctva. Priemyselné veľkochovy však vytvorili ideálnu živnú pôdu pre zmutovanie vtáčej chrípky do agresívnej formy, ako ju zažívame dnes. Kvôli extrémnej genetickej podobnosti sliepok vo veľkochovoch a stresujúcim otrasným podmienkam, ktoré oslabujú sliepkam imunitný systém, je zapríčinené bleskové šírenie vírusu, pričom každý ďalší prenos je pre neho príležitosťou mutovať.

Stačí, ak sa vo veľkochove nakazí jedna sliepka. Vtáčia chrípka sa prenáša kontaktom, a tak netrvá dlho, kým sliepky natlačené v klietkach jedna na druhej nakazí vírus a postupne zamorí celý chov. Už pri nakazení pár jedincov usmrtia desaťtisíce sliepok v celom chove. Klietky, v ktorých prežijú sliepky celý život v hororových podmienkach nie sú riešením, naopak zvyšovanie stresu sliepkam tento problém len zhoršuje.

Priemyselné veľkochovy, kde sú sliepky natlačené hlava na hlave, sú zároveň časovanou bombou pre vypuknutie epidémie, ktorá môže vyústiť v pandémiu. Je len otázkou času, kedy v nich vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka a priniesť podobnú skazu ako nedávny COVID-19 či španielska chrípka pred sto rokmi. Môžu za to naozaj divožijúce vtáky?

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) najčastejšou príčinou zavlečenia ochorenia do veľkochovu nie je divožijúce vtáctvo, ale zanedbávanie hygienických opatrení pracovníkov a pracovníčok. Štúdie EFSA naviac ukázali, že neexistujú významné rozdiely v šírení ochorenia v rôznych typoch chovu.*

Nebezpečné mutácie vtáčej chrípky majú na svedomí priemyselné veľkochovy. Jediným riešením, ktoré dlhodobo ochráni zvieratá aj ľudí pred ďalšou pandémiou nie je zatváranie zvierat do čoraz menších klietok, ale odklon od priemyselných veľkochovov k prirodzeným podmienkam pre zvieratá.

(Humánný pokrok)

Continue Reading

Aktuality

Potvrdili nové dve ohniská vtáčej chrípky v dvoch krajoch

Published

on

Zlá správa z agrosektora. Po Zlatnej na Ostrove, kde museli usmrtiť 40-tisíc kusov hydiny, potvrdili vtáčiu chrípku už aj na farmách pri Senci v Bratislavskom kraji a pri Trnave.

Smutnú správu zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. „Vtáčia chrípka je potvrdená aj na farmách pri Senci a pri Trnave. Ide zrejme o sekundárne ohniská nákazy,“ informovalo ministerstvo.

„Po tom, ako bola minulý týždeň ukončená depopulácia 40-tisíc kusov hydiny na farme Nový Pavol v Zlatnej na Ostrove, boli na príslušné pracoviská Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec a Trnava nahlásené ďalšie zvýšené úhyny hydiny v dvoch rozmnožovacích a úžitkových chovoch na farmách Veľká Častá a Špačince,“ upresnilo ministerstvo. Vo Veľkej Častej uhynulo 28-tisíc kusov hydiny a v Špačinciach 24-tisíc kusov.

Podľa ministerstva ide na základe predbežných záverov zrejme o sekundárne ohniská, ktoré sú prepojené s primárnym ohniskom na farme Nový Pavol. „Epizootologické šetrenie naďalej prebieha. Regionálne veterinárne a potravinové správy Trnava a Senec nariadili opatrenia v zmysle platných predpisov,“ uzavrelo ministerstvo.

(pluska.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality