aktivity
Kohoutí farma pro produkci masa

Holandská společnost produkující vejce Kipster plánuje eliminovat vybíjení samců na své farmě nosnic v USA chovem kohoutů jako alternativního zdroje masa.
„Rozhodli jsme se je prostě vychovat a pokusit se jim dát dobrý život, dokud se nestanou pokrmem pro lidi,“ řekla Sandra Vijn, hlavní manažerka Kipster USA. „Naší filozofií je maximalizovat zdroje, které farma poskytuje, aby nasytila lidi. Na této planetě máme omezené zdroje a nemáme moc prostoru pro expanzi ve výrobě krmiva, takže jsme se rozhodli kohouty vychovat, dát jim dobrý život a pak je použít pro lidskou spotřebu.“
V současné době lze pohlaví mláděte identifikovat až po vylíhnutí. Samci jsou pro vaječný průmysl málo užiteční a spotřebitelé je obvykle považují za příliš drobné, než aby je mohli jíst, ačkoli některé výzkumy naznačují, že specifické diety by mohly pomoci samcům při chovu nosnic dosáhnout přijatelné porážkové hmotnosti pro produkci masa. Každý rok je utraceno přibližně 6–7 miliard samčích kuřat, což je ekonomický problém a také problémem pro dobré životní podmínky zvířat. Producenti utratí více než 70 milionů dolarů za práci a energii na inkubaci samčích vajec.
Kipster otevře svou první americkou kohoutí farmu a návštěvnické centrum v Indianě v lednu 2023. Výrobce vajec se podle svých webových stránek zaměřuje na lepší životní podmínky zvířat, řešení plýtvání potravinami a uhlíkově neutrální vejce. Společnost plánuje prodávat své masné ptáky v obchodech počátkem roku 2023. Kipster již prodává kohoutí maso v Evropě. Tento krok získal podporu od dvou organizací za práva zvířat: ASPCA a Compassion in World Farming.
Nancy Roulston, vrchní ředitelka Animal Science, ASPCA, řekla: „Konvenční průmysl vajec označuje vše od imobilizace slepic v klecích, až po zabíjení milionů nově narozených kuřat jako náklady na podnikání. Přístup Kipsteru k produkci vajec ukazuje, že utrpení není nevyhnutelné, když podniky spojí soucit s inovacemi. ASPCA doufá, že potravinářské společnosti rozpoznají neuvěřitelnou příležitost, kterou Kipster nabízí ke zlepšení životních podmínek zvířat v jejich dodavatelských řetězcích.“
Dr. Hillary Dalton, vedoucí výzkumná manažerka Compassion in World Farming, dodala: „V současné době jsou téměř všechna samčí mláďata nosnic ve Spojených státech rozemleta a usmrcena. Jejich bolestivá smrt představuje zbytečné utrpení a plýtvání zdroji na inkubaci milionů vajíček nechtěných samčích kuřat. Compassion in World Farming USA věří, že kohouti i nosnice si zaslouží příležitost mít plnohodnotný a obohacený život. Jsme nadšeni, že vidíme expanzi Kipsteru do Spojených států a jejich průkopnické úsilí o odstranění největších problémů a plýtvání v americkém drůbežím průmyslu.“
Autorka Elizabeth Doughman je hlavní redaktorkou časopisu Poultry Future
(wattagnet.com)
aktivity
Klecové chovy pro slepice musí skončit, potvrdil vědecký orgán EU

Nosnice by měly být ustájeny v bezklecových systémech, kuřata na maso ve velkochovech potřebují více prostoru a musí pocházet pouze z pomalu rostoucích plemen, vyplývá z nových studií Evropského úřadu pro bezpečnost potravin (EFSA), vědeckého orgánu EU.
Ve zprávě EFSA zabývající se welfare nosnic vědci potvrzují, že v klecích není možné zajistit zvířatům dostatečný prostor. Upozorňují také na to, že vzájemné klování slepic by se mělo řešit zlepšením podmínek chovu, nikoli zkracováním zobáků, protože to je spojeno s poškozením měkkých tkání, což je bolestivé a narušuje celoživotně jejich welfare.
Pokud jde o kuřata na maso, vědci ve své zprávě doporučují zvětšit minimální prostor v halových velkochovech na trojnásobek, aby nedocházelo k tak zásadnímu omezování pohybu jako v současné praxi. Dále uvádějí, že by se v chovech měla používat pouze pomalu rostoucí plemena kuřat, aby se předešlo zdravotním problémům a narušení jejich welfare.
Olga Kikou, vedoucí organizace Compassion in World Farming (CIWF) EU, řekla: „Lobbisté agrárního průmyslu po mnoho let tvrdí, že klecový velkochov je prospěšný pro welfare hospodářských zvířat, ale nová stanoviska vědeckého orgánu EU dokazují, že se mýlí. Jsme rádi, že úřad EFSA potvrdil, že zavírání hospodářských zvířat do klecí je pro jejich životní pohodu škodlivé a že je třeba předcházet mrzačení zvířat, snížit intenzitu chovu kuřat na maso a používat pomalu rostoucí plemena. EU musí přijmout nové vědecky podložené právní předpisy pro všechna hospodářská zvířata a napravit tak zastaralá a nedostatečná ustanovení v současně platné legislativě. Dnešní vědecká stanoviska přinášejí nezvratné důkazy, které diskreditují snahy živočišného průmyslu a ministrů oddálit nebo zabránit dlouho očekávané komplexní revizi zákonů EU o welfare zvířat.“
V takzvaných „obohacených“ klecích je nyní v celé EU chováno přibližně 180 milionů slepic. Ty byly navrženy tak, že sice částečně zohledňují některé základní potřeby slepic, jako je snášení vajec do hnízda, ale uzavření v klecích stále výrazně omezuje přirozené chování a slepice v klecích nežijí hodnotný život. Klecové chovy pro nosnice jsou nebo brzy budou postupně zrušeny v Rakousku, Německu, Lucembursku a Česku. V belgickém Valonsku a ve Francii byly zakázány nové nebo nově rekonstruované obohacené klece. Evropská komise se zavázala ukončit používání klecí v chovech zvířat v reakci na Evropskou občanskou iniciativu Konec doby klecové, kterou podpořilo 1,4 milionu lidí z celé EU a kterou koordinovala mezinárodní organizace Compassion in World Farming.
Kuřata chovaná na maso, tzv. kuřecí brojleři, byli vyšlechtěni tak, aby rostli rychleji a do větší hmotnosti než kuřata nosnic. V přirozených podmínkách se slepice mohou dožít šesti i více let. Brojleři, kteří se používají v intenzivních velkochovech, jsou však běžně poráženi dříve, než dosáhnou věku šesti týdnů. Navíc je jejich welfare v těchto chovech vážně narušen vysokou koncentrací zvířat a naprosto holým prostředím.
„Ačkoli máme v České republice uzákoněný zákaz chovu nosnic v klecích od roku 2027, zastánci klecových velkochovů tento zákaz stále zpochybňují jako špatné a z hlediska welfare zbytečné rozhodnutí. Obě nové zprávy EFSA proto velmi vítáme a věříme, že napomohou v odborných diskusích, které by měly vyústit v prosazování zákazu klecových chovů a patřičné revize welfarové legislativy na úrovni EU našimi vládními představiteli,“ dodala Romana Šonková, vedoucí CIWF Česko.
(ekolist.cz)
aktivity
Ochranári zverejnili zábery z klietkového chovu sliepok. Pochádzajú aj zo známych firiem v Nitrianskom kraji

Organizácia Humánny pokrok bojujúca za práva zvierat na Slovensku dnes zverejnila prvé investigatívne zábery odhaľujúce životné podmienky sliepok v klietkových chovoch na Slovensku. Zábery pochádzajú z troch rôznych fariem na Slovensku a ukazujú sliepky s vytrhaným a polámaným perím, parazity, mŕtve sliepky v klietkach či pochovanie živej sliepky pod telami mŕtvych sliepok v kontajneri. Humánny pokrok preto opakovane volá po zákaze klietkového chovu sliepok.
Investigatívne zábery zverejnené organizáciou Humánny pokrok sú prvé v histórii, ktoré prenikli na verejnosť a ukázali podmienky klietkových chovov na Slovensku. Pochádzajú z farmy spoločnosti Janek pri Trenčíne, z farmy spoločnosti Hybrav pri Nitre a z farmy Novogalu pri Leviciach. Časť záberov včera večer zverejnila TV Markíza.
Zábery ukazujú hneď niekoľko problematických častí. Je na nich opakovane vidieť sliepky s holými a ošklbanými krkmi, ktorým na tele chýba väčšina peria, a jeho zbytky sú polámané či inak poškodené. Viaceré majú viditeľné zranenia, ktoré ostávajú neošetrené. Na záberoch je tiež vidieť veľké množstvá uhynutých a rozkladajúcich sa sliepok priamo v klietkach, kde sú v priamom kontakte s vajcami. Zábery zachytávajú aj množstvo parazitov priamo na vajciach, takzvaných čmelíkov, ktorých sa sliepky prirodzene zbavujú kúpaním sa v prachu, čo v klietkach na drôtenej podlahe robiť nemôžu. Vrcholom je záber ukazujúci stále živú sliepku, ako je pochovávaná pod telami mŕtvych sliepok v kafilérnom kontajneri.
„To, čo na záberoch vidíme, je extrémna krutosť ku sliepkam, ktorá je pevnou a neoddeliteľnou súčasťou klietkových chovov sliepok všade na svete. V takýchto systémoch je sliepka pre hydinárov iba strojom na vajcia, a všetko je uspôsobené zisku a pohodliu hydinárov. V momente, keď sliepka prestane byť ekonomicky zaujímavá, stáva sa pre nich odpadom. Výsledkom je chov, ktorý vyzerá ako z hororového filmu, v ktorom je ťažko rozoznať živé sliepky od mŕtvych, a ktorý je každodennou nočnou morou pre takmer dva a pol milióna sliepok na Slovensku. Preto je čas, aby sme dobehli základné štandardy ochrany sliepok v Európe, a kruté klietky raz a navždy postavili mimo zákon tak, ako to už dávno urobili susedné krajiny,” dodáva Martin Smrek.
Podľa ochranárov a ochranárok zvierat je klietkový chov pre sliepky tou najhoršou legálnou alternatívou. V takýchto systémoch strávia sliepky celý svoj život natlačené hlava na hlave v malých špinavých klietkach, v ktorých nemôžu robiť nič, čo je pre nich prirodzené a dôležité. Nemôžu sa hrabať v zemi, čím trávia v prírode väčšinu svojho bdelého času, nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, a nemôžu vykonávať ani svoju najdôležitejšiu potrebu – stavať si hniezdo. Každá sliepka tu má životný priestor sotva veľkosti hárku papiera A4 pričom len na to, aby si mohla roztiahnuť svoje krídla, potrebuje aspoň dvojnásobok priestoru. Takéto podmienky vedú k frustrácii a konfliktom medzi sliepkami, ktoré nezriedka vyústia do kanibalizmu a úmrtiam priamo v klietke.
Tisíce firiem po celom svete, vrátane takmer všetkých maloobchodných reťazcov na Slovensku, už prijali záväzok ukončiť používanie vajec z klietkového chovu. V praxi to znamená, že od roku 2025 nebude na slovenskom trhu záujem o vajcia z klietkového chovu. Neschopnosť slovenských hydinárov včasne reagovať na zmeny na slovenskom a európskom trhu tak ohrozuje potravinovú sebestačnosť Slovenska, a hrozí zvyšovanie cien vajec, ktoré by bolo potrebné dovážať. Preto ochranári dlhodobo upozorňujú, že je nevyhnutné, aby do tejto témy aktívne vstúpil štát a naplnil svoj záväzok zabezpečiť financovanie na plynulú a rýchlu transformáciu na bezklietkové chovy na Slovensku.
Autor textu: (ts), celý text na nitranoviny.sk
aktivity
Rastlinná alternatíva slepačích vajec

Neggst Foods GmbH pracuje na alternatíve vajec na báze sladkých zemiakov a hrášku. Start-up má na palube BayWa ako investora a chce integrovať farmárov do svojich dodávateľských reťazcov.
Vyzerá ako slepačie vajce, ale je čisto na rastlinnej báze: Neggst Foods GmbH vyvinula alternatívu vajec na báze sladkých zemiakov a hrášku, ktorá vyzerá a je určená na použitie ako slepačie vajce.
BayWa je okrem iného strategickým investorom. To chce spoločnosť využiť na vybudovanie regionálnych dodávateľských reťazcov. Rozprávali sme sa s Verónicou García Arteaga, generálnou riaditeľkou a zakladateľkou spoločnosti.
Kto stojí za „Neggstom“?
Garcia-Arteaga: Za našou spoločnosťou, ktorá bola založená v roku 2021, stoja tváre potravinárskych technológií. Dnes nás podporujú rôzni investori vrátane Zentis a Ehrmann, ako aj Fraunhofer Institute a BayWa Venture.
Na čom pracujete?
Garcia-Arteaga: Chceme vytvoriť alternatívu k vajciam, aby si ľudia, ktorí chcú jesť čisto rastlinné alebo nemôžu zo zdravotných dôvodov vajcia jesť, mohli pochutnať aj na typických vaječných jedlách. Vývojom sa zaoberáme už niekoľko rokov. Teraz existuje použiteľný prototyp. Rastlinná vaječná alternatíva pozostáva okrem iného z hrášku a možno ju použiť ako zvieracie vajcia na pečenie a varenie alebo na miešané a vyprážané vajíčka.
Vytvorenie rastlinného ekvivalentu, ktorý je podobný slepačím vajciam, pokiaľ ide o nutričné hodnoty a rozmanitosť použitia, bolo určite výzvou. Textúra vajec je tiež zložitá. V súčasnosti spracovávame len malé množstvá, no priemyselnú výrobu a vstup na trh plánujeme v priebehu tohto roka.
Z čoho presne je vyrobený váš produkt?
Garcia-Arteaga: Čo sa týka vzhľadu a spracovania, náš produkt by sa mal čo najviac približovať konvenčným slepačím vajciam. Asi 85 % nášho produktu tvorí voda, čo znamená, že na 1 kg neggstu potrebujeme asi 150 g surovín. Základom Neggst sú sladké zemiaky, strukoviny a rastlinný olej. Sladký zemiak dodáva žltú farbu. Vajíčko obohatíme aj o vitamín B12, vitamín D, mrkvový koncentrát a dva zdroje vlákniny.
Keďže slepačie vajcia sú veľmi komplexnou potravinou, strávili sme viac ako dva roky výrobou rastlinného ekvivalentu, ktorý sa z hľadiska nutričnej hodnoty a rozmanitosti použitia približuje slepačím vajciam.
A škrupina?
Garcia-Arteaga: Škrupina je založená na vápniku a bioplaste. Rozbije sa ako škrupina kuracieho vajca. Na vývoji ideálnej škrupiny sme intenzívne spolupracovali s Fraunhoferovým inštitútom. Vývoj materiálu je už z veľkej časti ukončený, vaječné škrupiny sa už vyrábajú v pilotnom programe.
Odkiaľ získavate suroviny, ako sú sladké zemiaky alebo olej?
Garcia-Arteaga: Z Nemecka alebo Európy.
Je reálne, že suroviny pre vaše produkty budú v budúcnosti pestovať miestni farmári?
Garcia Arteaga: Absolútne. Momentálne diskutujeme s našimi partnermi z agrobiznisu o tom, ako by sme mohli nastaviť proces, z ktorého môžu profitovať aj naši farmári. Okrem nákupu surovín by sme si dokonca vedeli predstaviť diskusiu o distribúcii prostredníctvom farmárov na regionálnej úrovni. To by bolo v tejto oblasti niečo úplne nové, z čoho by mohli profitovať obe strany.
S farmármi sme už viedli zaujímavé diskusie o možnej spolupráci a sme otvorení diskusii. Pri tom však musíme robiť jeden krok za druhým a venovať pozornosť tomu, čo má pri škálovaní výroby zmysel.
Podporuje nás aj jeden z našich akcionárov, BayWa AG, preto sa tento rok zúčastňujeme exaktných testov BayWa na exotických strukovinách, ako sú fazuľa mungo, nový hrach, fazuľa poľná a cícer, ako možný zákazník a pripravujeme sa tak veľmi prakticky na užšiu spoluprácu s domácim poľnohospodárstvom.
Niektorí farmári sú však k vášmu podnikateľskému nápadu pravdepodobne skeptickejší alebo ho vnímajú ako konkurenciu. Aký máte z toho pocit?
Garcia-Arteaga: Predovšetkým neveríme, že vajcia zmiznú z našej stravy, ale sme presvedčení, že výber možností bude pestrejší. Pozorujeme, že viac ľudí prijíma flexitariánsku stravu a vidí potenciál rastu na trhu s vajcami a náhradami vajec. Rovnako ako organické vajcia sú súčasťou trhu s vajcami, predpokladáme, že alternatívy vajec sú a aj budú v budúcnosti súčasťou trhu s vajcami.
S rastlinnými bielkovinami si ušetríte cestu rastlinných bielkovín cez telo zvieraťa. Takto ušetrené zdroje môžu byť následne vložené do výroby potravín. Nakoniec však všetko, čo skončí na našich tanieroch, pochádza od našich farmárov – či už slepačie vajcia alebo rastlinné alternatívy vajec, a preto môže udržateľná a efektívna výživa pre ľudstvo fungovať len vtedy, ak priemysel a poľnohospodárstvo ťahajú za jeden povraz. Dobrá spolupráca je preto pre nás od začiatku veľmi dôležitá.
Aké sú ďalšie kroky z hľadiska výroby a distribúcie?
Garcia-Arteaga: Naša alternatíva vajec sa v súčasnosti vyrába v malých množstvách v závode Zentis v Aachene. Výrobné náklady na jednu tonu našich vajec sú v súčasnosti okolo 2 200 €. Vďaka tomu je výroba o niečo drahšia ako slepačie vajce.
Konečný produkt, ktorý by spotrebitelia mali dostať v priebehu roka v supermarketoch, bude v budúcnosti cenovo porovnateľný s bio kuracími vajcami. Aktuálne zásobujeme prvé reštaurácie, no chceme to rozširovať a zásobovať aj B2B zákazníkov. Viac o tejto téme sa dozviete na www.neggst.co.
Z topagrar a neggst.co preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra (agrobiznis.sk)