Aktuality
Polští producenti vajec se vzdali obalů z Ruska. To vedlo k novým problémům

Ještě před pandemií mimo jiné nakupovali maloobchodní obaly z Ruska a průměrná čekací doba na dodávky byla 7 až 10 dní. Protože nechtěli obchodovat s ruskými subjekty, samozřejmě se tohoto zdroje vzdali. Stejně se rozhodli i další polští podnikatelé. V důsledku toho se dnes dodací lhůta prodloužila ze 4 na 8 týdnů – říká zástupce velkého polského výrobce.
Producenti vajec a situace na Ukrajině
Přerušení dodávek potravinářských výrobků a surovin do Evropy a na Blízký východ bude mít důsledky pro ekonomiku, a tedy i pro spotřebitele, včetně velmi dynamického růstu cen potravin. Kromě toho jsou nezbytná nová řešení, která umožní dodávky vajec z Evropy na Západ – vypuknutí ptačí chřipky ve Spojených státech a Francii mají významný dopad na globální trh s vejci.
O situaci polských výrobců potravin se diskutuje už měsíce. Inflace, náklady na plyn a energie, stejně jako vysoké ceny a nízká dostupnost obilovin – všechny faktory ovlivňující zvýšení výrobních nákladů, určují růst cen vajec. Navíc válka na Ukrajině a její již jasně patrné důsledky, stejně jako ve světě panující ptačí chřipka, staví polské producenty vajec a drůbeže do velmi těžké pozice.
Farmy Woźniak s rostoucími náklady
– Válka na Ukrajině rozbila dlouho budované dodavatelské řetězce, což má významné důsledky pro výrobce potravin. Jsme dlouhodobě ve složité situaci způsobené mj. zvýšením výrobních nákladů a dnes se potýkáme s obrovským nedostatkem surovin – stojí za to zdůraznit, že Rusko je prvním a Ukrajina pátým vývozcem obilí na světě, jehož aktuálně drasticky snížená dostupnost a zvýšené náklady zvyšují ceny velmi velké části produktů v celosvětovém měřítku – komentuje Barbara Woźniak, zástupkyně představenstva Ferma Drobiu Woźniak a prezidentka společnosti Ovotek.
Woźniak dodává, že globální potravinovou bezpečnost může ohrozit blokování dopravy v černomořských přístavech, a co je horší, drancování obilí, které Rusové provádějí na ukrajinských územích.
– Statisíce tun této důležité suroviny již byly ukradeny, což má opravdu velký dopad na situaci ve světě. Tento problém se dnes stává globální hrozbou. Polsko je velmi silný výrobce potravin, takže jsme v tomto ohledu poněkud v bezpečí, protože vyrábíme s přebytkem, který se pak vyváží na zahraniční trhy. Domácí výrobci by dnes měli hledat (a již hledají) nové dodavatelské řetězce a exportní destinace i mimo evropský kontinent a hledat příležitosti v Asii nebo Americe, dodala Barbara Woźniak.
Ceny vajec rostou po celém světě
Růst cen vajec je patrný po celém světě – producenti jsou celosvětově nuceni zvyšovat ceny na domácích trzích kvůli krizi na trhu krmných surovin a vysokému nárůstu cen – to je problém, který je mimo Polsko viditelný od Thajska až po Spojené státy.
Průmysl dnes zažívá velmi velký nárůst cen téměř ve všech oborech. Rusko, Ukrajina a Bělorusko jsou majoritními dodavateli z hlediska světového exportu obilí a vzhledem k současné situaci se náklady na tuto surovinu zvýšily v průměru o 40 procent.
Vlivem otřesů na trhu s pohonnými hmotami také výrazně rostou náklady na dopravu – vnitrostátní i mezinárodní. Kromě toho velké zvýšení nákladů na elektřinu nebo plyn a nákladů na spotřební materiál velmi dynamicky zvyšuje ceny potravin, což se týká všech účastníků trhu.
Ceny papírových obalů se mohou zvýšit a některé druhy mohou stát až 100 % více než dříve. Snížila se také dostupnost – a to je jedna ze složek, které jsou z pohledu producentů vajec nesmírně důležité.
Výrobci vajec se v Rusku odřízli od obalů
– Ještě před pandemií jsme mimo jiné nakupovali maloobchodní obaly z Ruska a průměrná čekací doba na dodávky byla 7 až 10 dní. Protože jsme nechtěli obchodovat s ruskými subjekty, samozřejmě jsme se tohoto zdroje vzdali. Stejné rozhodnutí učinili i další podnikatelé a ve svém důsledku to ovlivnilo skutečnost, že dnes dodací lhůta trvá od 4 do 8 týdnů a efekty v podobě prodlouženého čekání jsou u nás velmi citelné. Navíc dochází k rapidnímu nárůstu nákladů na tuto surovinu, a to je jen jeden příklad, který lze analogicky převést na mnoho dalších složek, dodává Barbara Woźniak.
Začátkem března agentura Reuters uvedla, že Státní dráhy na Ukrajině vydaly prohlášení o připravenosti urychleně organizovat vývoz zemědělských produktů po železnici, uvádí Národní komora výrobců drůbeže a krmiv a minulý měsíc obchodníci vyvezli první šarže několika tisíc tun ukrajinské kukuřice po železnici přes západní hranici do Evropy.
Státní dopravní úřady odhadují až 600 tisíc tuny obilí měsíčně mohly být přepravovány po železnici na Západ. Za připomenutí také stojí, že počátkem března Ukrajina zavedla vývozní licence (usnesení vlády) pro důležité zemědělské produkty, jako je pšenice, kukuřice, slunečnicový olej, drůbež a vejce.
EK ruší cla na produkty z Ukrajiny
Nyní se navíc Evropská komise v reakci na nepokoje způsobené válkou na Ukrajině na tamním exportním trhu rozhodla k bezprecedentnímu kroku a navrhla zrušení cel na ukrajinské produkty vyvážené do EU. Období podpory ukrajinské ekonomiky pozastavením těchto plateb by mělo trvat jeden rok.
– Je velmi důležité podporovat ukrajinskou ekonomiku mnoha způsoby tváří v tvář extrémně složité situaci, ve které se tento národ nachází. Zrušení cel na výrobky vyvážené z Ukrajiny do Evropské unie bude krokem ke zlepšení situace jak ukrajinských, tak polských a evropských výrobců, kteří do jisté míry dokážou zvládnout nedostatek surovin, který je v současnosti složitý – dodává Barbara Woźniak.
Představitel Ferma Woźniaka se ale domnívá, že to problém našeho souseda plně nevyřeší.
– Mimo jiné kvůli tomu, že Rusko připravilo Ukrajinu o přístup k černomořským přístavům, nefunguje ani letecká doprava a některé plodiny a činnosti se prostě v posledních měsících v zemi, která je ve válečném stavu, nedaly provozovat. Účinky dnešních rozhodnutí budeme pozorovat v následujících týdnech. Standardizace je také otázkou, kterou musí posuzovat evropští tvůrci rozhodnutí, která je v současnosti u našeho východního souseda utvářena jinak než v členských státech EU, a proto jsou náklady na výrobu surovin na Ukrajině často mnohem nižší než na Západě. Zde se nabízí otázka – co čeká země EU a Polsko – jako jednoho z největších výrobců potravin v takovém ekonomickém systému? To se dozvíme v následujících týdnech – dodává Barbara Woźniak.
Ptačí chřipka zhoršuje nedostatek vajec na Západě
Válka je však pouze jedním z problémů, kterým čelí světoví producenti vajec. Dalším je propuknutí ptačí chřipky ve Spojených státech a Francii, které omezuje celosvětové dodávky a zvyšuje ceny základních potravin. Při současném přerušení dodávek z Evropy a Blízkého východu se situace dostává do patové situace.
Ptačí chřipka letos vyhubila ve Spojených státech více než 19 milionů nosnic a zlikvidovala asi 6 % domácího stáda, což je podle údajů agentury Reuters aktuální ohnisko smrtelného ptačího viru od roku 2015. Pro Francii je současná situace nosnic vůbec nejhorší – epidemie zatím vyhubila 8 % populace.
– Ptačí chřipka a válka jsou velkou výzvou pro exportéry, kteří se také potýkají s nedostatkem pracovních sil, vysokými náklady na energii a obilí používané ke krmení zvířat, což se promítá do vyšší ceny vajec. Zvýšené náklady na produkty zase ovlivňují zisky potravinářských společností, které se potýkají se zvýšenými náklady na zboží. Světové ceny potravin v březnu vyskočily téměř o 13 %. V tuto chvíli se zdá, že se tato situace nemění. Navíc Spojené státy tváří v tvář epidemii zvyšují dovoz vajec ze zemí jako Francie, Itálie a Španělsko – dodává Barbara Woźniak.
V pozitivních a opatrných prognózách lze předpokládat, že v dlouhodobém horizontu se všechny poruchy a nepříznivý trend obrátí a zlepší. Výrobci vajec, kteří se také poučili ze zkušeností s pandemií, budou schopni přestavět nebo vytvořit nové dodavatelské řetězce. V současné nestabilní situaci je však třeba vzít v úvahu, že zlepšení nebude patrné brzy a polští výrobci by měli hledat nové dodavatelské řetězce a exportní destinace i mimo kontinent.
(portalspozywczy.pl)
Aktuality
Riaditeľ NOVOGALu o CHOVE sliepok: Podstielkový chov na západe dávno zavrhli, ochranári rozprávajú hlúposti

Nedávno zverejnil zábery odhaľujúce životné podmienky sliepok v klietkových chovoch na Slovensku. Niektoré z nich boli natočené v priestoroch levickej firmy NOVOGAL. O tom, ako v skutočnosti chov sliepok v tejto firme vyzerá, nám porozprával jej riaditeľ Ing. Ladislav BIRČÁK. A rozhodne si servítku pred ústa nedával.
Prečo sa sliepky chovajú vlastne v klietkach?
Kedysi sa sliepky chovali na podstielke, asi pred 40 rokmi, a dnes sa vlastne vraciame do minulosti. Klietkový chov bol vlastne pokrok a jednoznačne aj je. Z tohto vlaku (zmeny chovu) sa však už nedá vystúpiť a tak sa prispôsobujeme novým pravidlám aj my. Ale nedá sa to urobiť za päť rokov, ako je to uvedené v návrhu zákona, to je číri nezmysel. Hlavne, keď vám štát do dnešného dňa nedal ani jedno euro podpory. Stále sa porovnáme s nejakým Nemeckom, Rakúskom… Tam však boli predsa rodinné farmy, ktoré majú históriu aj 200 rokov, tam nebola kolektivizácia, neboli družstvá, veľké podniky živočíšnej výroby. Viete, to sa nedá za päť rokov zmeniť, lebo v Rakúsku to dobré budovali desiatky rokov. Vidno to aj na Nemecku. Východné Nemecko má doteraz veľké výmery pozemkov na hospodárenie, Západné Nemecko malé. V súčasnosti je trend v EU – že len to čo je malé, je dobré. A my sme tomuto trendu strašne podľahli. A nielen v tomto, ale aj v ostatných názoroch a návrhoch.
Čo si vlastne o tomto návrhu zákona myslíte?
Je to naozaj pekné, že sliepka nebude v klietkach, bude chovaná voľne, je to humánne, je to pekné, ale zabudli sme na logiku a podstatu. Tá sliepka je zviera, je tu pre človeka, a nie človek je tu pre pohodlie toho zvieraťa. Klietka je najhygienickejší spôsob chovu nosníc, to mi potvrdia aj veterinári. Pre predstavu, v podstielkovom chove ktorý máme tiež, máme štyrikrát vyššiu spotrebu liekov na zdravotnú očistu sliepok, ako v klietke a o 300% vyšší úhyn.
Prečo je to tak?
Lebo keď sa tie sliepky môžu stretávať, tak je tam väčšie riziko ochorenia. To je ako v dave ľudí, tam kde je vyššia koncentrácia, ľahšie sa od seba infikujú. Veď dnes máme choroby, o ktorých sme pred 15, 20 rokmi nemali ani potuchy! Tie choroby vznikajú aj u tých nosníc, vakcinuje sa skoro všetko, to všetko zapríčiňuje navýšenie koncentrácie zvierat. Sliepka si pamätá najviac 20 jedincov, vo veľkých koncentráciách sa nepoznajú, bojujú o krmivo, vodu a sú neustále v strese. Ten stres potom prispieva ku kanibalizmu a niekoľkonásobne vyššiemu úhynu.
Ako sa dostane vajíčko k zákazníkovi?
Keď ho znesie sliepka v klietke, prvýkrát v živote sa tohto vajíčka dotkne človek, ktorý si ho kúpi. Totiž z tej klietky putuje to vajíčko, predstavte si to ako dopravný pás, zariadením priamo do škatuľky na desať kusov v triediarni a baliarni vajec. Vo voliérovom a podstielkovom systéme pracovníčky vyzbierajú vajíčka zo zeme. Tá zem, to nie je podstielka-slama, aby ste mali predstavu, tá slama je slamou iba prvé dva týždne. Dostane sa na ňu trus, a po troch týždňoch sa slama zmení doslova na hnoj. A to sa nevymieňa každý mesiac. Tá slama na tam naskladní a je tam celý rok. Pokiaľ tá sliepka žije a nejde na porážku.
To sa nevymieňa?
To sa meniť nedá, keď sú tam zvierajú, fyzicky sa to meniť nedá a nemôže. Jedine, ak by ste odtiaľ dali preč všetky sliepky – ale kam ich po tú dobu dáte, potom by sa to dalo vymeniť. Ale musí sa to aj vyumývať a vydezinfikovať. Takže je nemysliteľné, aby sa to počas chovu menilo. A teraz si to predstavte, že tie pracovníčky vyzbierajú dve vedrá vajíčok. Dve vedrá po sto kusov, potom čo, zoberie si handričku a každé poutiera?
Vy si myslíte, že na každé znečistené vajíčko si zoberie zvlášť handričku? To sme fakt naivní? Keď sa len na jedinom vajíčku nachádza nejaká nákaza salmonely, trus, to sa vyčistiť nedá. A hlavne, nie je to hygienické a nákaza sa rozmaže handričkou na všetky ostatné vajcia… Vy si doma to vajce neumývate, rozbijete ho a na okrajoch tej škrupinky môže byť niečo špinavé, prenesiete si to rukami. Aj pre toto všetko bol klietkový chov vyhlásený za najhygienickejší. A toto dodnes tvrdia veterinári a platí to.
Mali ste aj možnosť diskutovať s aktivistami, politikmi na túto tému?
Táto možnosť nikdy nebola a podľa mňa aj nikdy nebude. Poslanec p. Šudík toto celé videl asi iba z vlaku… Je to iba hlásna trúba ochranárov. Je smutné, ak zákony navrhujú neodborníci a tieto zákony škodia aj ľuďom aj zvieratám.
Je klietkový chov vlastne na niečo užitočný?
Na výrobu bezpečných zdravotne nezávadných vajec v potrebnom množstve. Hybridy nosníc sa posledných 40 rokov šľachtili na menej pohybu a vyššiu znášku. A teraz chceme, aby z nosníc boli športovkyne s nižšou znáškou. A odkiaľ zoberieme chýbajúce vajcia pre obyvateľstvo?
Z vajíčok, predovšetkým z klietkového chovu, sa vyrába aj napr. vajíčková sušina. Tá sa môže vyrábať aj z podstielkových vajíčok, ale sú drahšie a preto sa používajú na výrobu hlavne klietkové vajíčka. Túto sušinu používajú pekári, už dávno nepoužívajú čerstvé vajcia, v potravinárstve sa všade používa zásadne sušená vaječné zmes a to z klietkových vajec a prakticky ju aj na Slovensku konzumujeme na dennej báze. Keďže sa dováža najmä z Poľska, a Poľsko má ešte menej prerobených klietok, ako Slovensko a nechystá sa prijať nijaký podobný zákon o zákaze klietok, bude klietkové vajcia konzumovať v skrytej forme denne každý Slovák aj naďalej.
Tak ako dopadne tá zmena na podstielkový chov?
Je to už na hrane, že my rozprávame o niečom, čo už momentálne nie je v západných krajinách pravdou, tak sa kompletne zmenili podmienky. Podstielkový chov západné krajiny už niekoľkými rokmi zavrhli. Tak isto aj voľný výbeh. Tento upadá, a už ani v Nemecku nedostanete povolenie na vytvorenie nového chovu z voľného výbehu. Tam sa sliepky chovajú v halách. Na 2500 kusov sliepok potrebujete hektár pôdy, ak ich chceme vypustiť. To ukladá norma. Vyzerá to tak, že na hale sú dvierka po boku haly a sliepky chodia von. To je voľný výbeh. Sliepky majú znáškové hniezda v halách v technológii, sliepka sa naučí znášať do týchto hniezd. Samozrejme, že občas znesie vajíčko aj mimo. Ale neviem si predstaviť, ako by zamestnanci behali po desiatich hektároch pozemku a zbierali denne vajíčka, ak niekto chová 25 tisíc sliepok. Ochranári rozprávajú hlúposti, že sliepka si potrebuje sama prirodzene stavať hniezdo, to je nezmysel, lebo ak vypustíte 25 tisíc sliepok von na tých 10 hektárov, a začnú si na tejto ploche stavať hniezda, tak koľko ľudí potrebujete zamestnať na ich zber? Sliepka sa proste naučí znášať vajíčka do technologického hniezda v hale.
A aj preto sa od tohto chovu ustupuje, lebo hydinová trus je pri voľnom výbehu všade na tých 10 hektároch, dostáva sa dažďom do spodných vôd a zvyšujú sa hodnoty dusičnanov a dusitanov vo vodách a práve v západných krajinách proti tomuto zbroja ochranári. Skrátka nechcú voľné výbehy. A potom je tu ešte samozrejme obrovské riziko vtáčej chrípky.
Ako sa teda chovajú sliepky v Nemecku?
Momentálne je obrovským trendom chovu nosníc tzv. voliéra. V Nemecku, Holandsku a v Rakúsku už ani podstielky nie sú! A nás s tým chcú začať, nútia nás na podstielky a voľné výbehy, aby sme o to o desať rokov zavrhli ako oni. Je to číry nezmysel!
My už tiež preskakujeme toto obdobie a postupne prechádzame na voliéry, v Leviciach máme 220 000 nosníc. Ale viete aké sú náklady na zmenu chovu? Na prerábky na voliéry potrebujem 5,1 milióna EUR. A tie jednoducho nemáme. Takže si ich asi budem musieť požičať z banky. Priemerný zisk na stredisko ročne je maximálne 150 tisíc EUR. Takže si to vydeľte o koľko vám vyjde ročná návratnosť? 25 rokov! Poznáte nejakého podnikateľa, ktorý by investoval peniaze, aby sa mu vrátili o 25 rokov? Takže je to celé nezmysel. Návratnosť sa dá skrátiť jedine s nenávratnou podporou zo strany štátu vo forme dotácii. Znova sa vrátim k politike, sľubovali nám, že dostaneme výraznú sumu na podporu zmenu chovu, hovorilo sa o 70 percentách (ako na západe) potom to znížili na 50 a doteraz sme nedostali nič. Takže, dá sa robiť v takýchto podmienkach a niečo prerábať? Banky kvôli schváleniu úverov žiadajú potvrdenie o schválení projektu na dotácie, toto potvrdenie vám nik nedá – je to skrátka začarovaný kruh.
Ochranári hovoria o tom, že klietkový chov už nie je v EÚ trendom a mnohé štáty ho zakazujú. Čo teda na Slovensku?
Hydinári na Slovensku vedia, že tá prerábka ich neminie. Ale my sme si prešli chovateľov v Nemecku a Rakúsku, nebudeme robiť podstielky a voľné výbehy, keď to už nerobia ani Nemci ani Rakúšania. Budeme robiť voliéry – ide tiež o alternatívny spôsob chovu. Aby ste mali predstavu, ide tiež o klietkové železné technológie, len tam nie sú dvierka, teda sliepka môže zísť z tej konštrukcie na podlahu v danej hale. V tom je jediný rozdiel. My, hydinári na Slovensku to chceme postupne prerábať, ale nie bez dotácií a pomoci štátu, a nie za 5 rokov. Táto doba je extrémne krátka. Treba si počkať na zákon v EÚ parlamente a nie individuálne dopredu na Slovensku niečo rušiť a zakazovať s nereálnou dobou. Slovensko zas chce byť Európskejšie ako Európa.
Ak by u nás tento zákon prešiel, budú sa naďalej môcť u nás klietkové vajcia predávať, no nie vyrábať. Takže k nám začne dovoz klietkových vajec z Poľska. Tí jediní dokážu pokrývať trh a výpadok na Slovensku.
Ako vnímate tento problém a aktivity okolo klietkového chovu sliepok vy, ako producent a podnikateľ?
Čo sa týka aktivistov, humanistov, čo podpisovali petíciu za zákaz klietkového chovu, a bolo ich už cez 40 tisíc, chcem sa ich opýtať, v čom je problém? Veď si dnes môžu kúpiť vajcia aj z alternatívnych zdrojov na Slovensku, teda aké chcú. Tak nech sa páči, nech si kupujú podstielkové vajcia. Ale prečo chcú brať zákonom možnosť výberu napr. dôchodcom kúpiť si klietkové vajíčka za lacnejšiu cenu?! To ja nechápem, prečo takýto zákon chceme, keď si dnes v obchode môže každý vybrať vajíčka aké chce, aj klietkové, aj podstielkové, aj z voľného výbehu dokonca aj biovajcia. Ale to právo voľby a výberu nezničme nejakým zákonom, či príkazom.
Mimochodom, predaj biovajec na Slovensku sa pohybuje menej ako jedno percento z množstva predaných vajec. My vajcia aj predávame, aj nakupujeme, a dokonca aj biovajcia od iných dodávateľov. A poviem vám jednu zaujímavosť. Mali sme dávnejšie dodávateľa z Maďarska, od neho sme biovajcia nakúpili a zrazu mi pracovníčky z baliarne volajú, že majú tam nejakú paletu divných vajíčok z Maďarska. A naozaj, na vajciach boli 2 pečiatky. Bola tam pečiatka 0 HU, ide o označenie bio z Maďarska. No na druhej strane toho istého vajíčka bolo ešte druhá pečiatka 3 PL. To znamená klietkový chov z Poľska. Takže, podnikavý Maďar nakupoval neznačené vajcia z Poľska, klietkové, ktoré si následne doma značil ako biovajcia, a tie predával dôverčivým Slovákom ako bioprodukt za podstatne vyššiu cenu.
Prevoz neznačených vajec je zakázaný a prevozcovia to praktizujú tak, že naplnia kamión neoznačenými vajíčkami z Poľska, môžu to byť aj vajcia z Ukrajiny, ale pridajú tam aj posledný rad paliet označených opečiatkovaných na konci kamiónu pri dverách, kvôli možnej kontrole. Ten, ktorý si ich kúpil v Maďarsku za účelom označenia ako bio a následného predaja na Slovensko si nevšimol, že na linku poslal aj pár paliet týchto koncových označených. Čiže takto sa obchoduje s vajíčkami po Európe a naozaj nik vám nezaručí, že kupujete falošný produkt.
Pýtala sa Hena Ďurovová, celý text na nitranoviny.sk
Aktuality
Hydinári:Legislatíva EÚ chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje

V rámci štruktúry chovov nosníc na Slovensku sa chová 75 % nosníc v klietkových chovoch, 22,5 % nosníc v podstielkových chovoch a 2,5 % v biochovoch a voľných výbehoch.
V súčasnosti platná legislatíva EÚ chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje. Uviedol to v utorok na tlačovej besede Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) jej riaditeľ Daniel Molnár k poslaneckému návrhu zakázať klietkový chov nosníc v SR.
Ak bude v rámci EÚ ako celku prijatý právny predpis zakazujúci klietkový chov, slovenskí chovatelia nosníc ho podľa neho budú rovnako ako chovatelia v ostatných členských krajinách rešpektovať. „Ak však príde v Národnej rad SR k prijatiu predpisu so zákazom chovu nosníc v klietkovom chove, pôjde o tzv. goldplating,“ zdôraznil Molnár.
Navrhovaný právny predpis bude podľa Molnára nad rámec predpisov platných v EÚ a zavedie tak prísnejšie opatrenia, ako sú minimálne požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ a uplatňované v ostatných členských krajinách EÚ.
„Legislatíva prijatá nad rámec predpisov EU bude znamenať zvýšené náklady pre chovateľov hydiny v SR oproti iným členským krajinám. Prinesie výrazne vyššie ceny vajec pre spotrebiteľov na trhu v SR, zníženie konkurencieschopnosti slovenských producentov vajec, znemožnenie ich presadenia sa na spoločnom trhu a v konečnom dôsledku vážne ohrozenie až likvidáciu produkcie vajec v SR. Tie budú na trhu nepredajné z dôvodu vyšších výrobných nákladov a našich odbytových cien, a to až do zavedenia zákazu klietkových chovov v celej EÚ,“ upozornil.
„Aj keď zatiaľ nie je schválený žiadny európsky právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových systémoch, na Slovensku zaznamenávame už niekoľko rokov veľký tlak zahraničných obchodných reťazcov a ochranárskych združení na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov a ukončenie predaja vajec z klietkových chovov od roku 2025,“ pripomenul.
ÚHS podľa Molnárových slov dlhodobo upozorňuje, že tento tlak nemá žiadne opodstatnenie z pohľadu podmienok v chove nosníc ani z pohľadu kvality vajec a chovateľom prináša značné investičné náklady a spotrebiteľom drahšie vajcia. Poznamenal, že v rámci štruktúry chovov nosníc na Slovensku sa chová 75 % nosníc v klietkových chovoch, 22,5 % nosníc v podstielkových chovoch a 2,5 % v biochovoch a voľných výbehoch. Doplnil, že aj v SR sa podobne ako v okolitých krajinách postupne realizuje rekonštrukcia klietkových chovov na podstielkové a voliérové chovy. „Na prerobenie všetkých klietkových chovov bude nevyhnutné vynaložiť investície vo výške viac ako 75 miliónov eur, ktoré však chovatelia nosníc nemajú k dispozícii,“ podčiarkol.
„V nedávnej minulosti sme sa stretli so zákazom chovu nosníc v neobohatených klietkach. Tento zákaz vyplýval zo smernice EÚ, ktorá stanovila prechodné obdobie v dĺžke viac ako 12 rokov, aby mohli chovatelia upraviť svoje chovné systémy. Slovenskí chovatelia hydiny tento záväzok na rozdiel od mnohých iných krajín splnili na 100 %, ale iba vďaka dostatočne dlhému prechodnému obdobiu a vyčleneniu finančných prostriedkov z EÚ na tieto prerábky. Preto aj v prípade zákazu chovu nosníc v klietkových chovov bude nevyhnutné dostatočne dlhé prechodné obdobie na rekonštrukciu chovných priestorov a poskytnutie finančnej podpory na jej realizáciu,“ dodal Molnár.
(TASR)
Aktuality
Ceny vajec u sousedů

Holandský a německý trh je provázaný a vejce M z podestýlky tam stoupají před Velikonocemi týdně o dvacet centů. V 7. týdnu se nakupovalo za 15,65 Euro za 100 ks. V Rakousku, Maďarsku a Polsku cena překonala hranici 16 E/100 ks a také postupně stoupá. České úřady ceny nezveřejňují, tedy ano, ale naposledy to bylo za loňský 40. týden. Podle povinných hlášení do Bruselu máme se Slovenskem v 6. týdnu cenu kolem 15 Euro/100 ks.
Výrobní cena vajec M zaparkovala ve Francii na nevídané hodnotě 3 Euro/kg a cenu tam určuje cena klecových vajec. Podle německých, slovenských a polských povinných statistik je cena klecových vajec M od 14,33 do 14,7 Euro/100 ks. V Maďarsku to producenti zvedli na 17,7 Euro/100 ks, ale mají v maloobchodu cenový strop, který jde k tíži obchodníkům a nikdo neví, co se po jeho skončení bude dít, tedy, jak budou tamní obchodníci dohánět své ztráty.
Ceny pro zpracovatelský průmysl v Polsku překročily hranici 2 000 Euro/t a poptávka je stále velká. V Německu varují, že před Velikonocemi nebudou obarvovat vejce ve velkém a ať si je každý kdo chce obarví sám. Levné dovozy z USA nehrozí a Ukrajina má potíže s výrobou kvůli výpadkům elektřiny, které způsobuje ruské bombardování.
Ceny budou proto celý březen stoupat, na jakou úroveň a zda vůbec klesnou v dubnu těžko odhadovat. Ptačí chřipka stále řádí a inflace i přes pomalejší postup je u nás vysoko přes deset procent. Trend cen vajec bude dominantně určovat holandský a německý trh.