Connect with us
Reklama

aktivity

Rastlinná alternatíva slepačích vajec

Published

on

Neggst Foods GmbH pracuje na alternatíve vajec na báze sladkých zemiakov a hrášku. Start-up má na palube BayWa ako investora a chce integrovať farmárov do svojich dodávateľských reťazcov.

Vyzerá ako slepačie vajce, ale je čisto na rastlinnej báze: Neggst Foods GmbH vyvinula alternatívu vajec na báze sladkých zemiakov a hrášku, ktorá vyzerá a je určená na použitie ako slepačie vajce.

BayWa je okrem iného strategickým investorom. To chce spoločnosť využiť na vybudovanie regionálnych dodávateľských reťazcov. Rozprávali sme sa s Verónicou García Arteaga, generálnou riaditeľkou a zakladateľkou spoločnosti.

Kto stojí za „Neggstom“?

Garcia-Arteaga: Za našou spoločnosťou, ktorá bola založená v roku 2021, stoja tváre potravinárskych technológií. Dnes nás podporujú rôzni investori vrátane Zentis a Ehrmann, ako aj Fraunhofer Institute a BayWa Venture.

Na čom pracujete?

Garcia-Arteaga: Chceme vytvoriť alternatívu k vajciam, aby si ľudia, ktorí chcú jesť čisto rastlinné alebo nemôžu zo zdravotných dôvodov vajcia jesť, mohli pochutnať aj na typických vaječných jedlách. Vývojom sa zaoberáme už niekoľko rokov. Teraz existuje použiteľný prototyp. Rastlinná vaječná alternatíva pozostáva okrem iného z hrášku a možno ju použiť ako zvieracie vajcia na pečenie a varenie alebo na miešané a vyprážané vajíčka.

Vytvorenie rastlinného ekvivalentu, ktorý je podobný slepačím vajciam, pokiaľ ide o nutričné ​​hodnoty a rozmanitosť použitia, bolo určite výzvou. Textúra vajec je tiež zložitá. V súčasnosti spracovávame len malé množstvá, no priemyselnú výrobu a vstup na trh plánujeme v priebehu tohto roka.

Z čoho presne je vyrobený váš produkt?

Garcia-Arteaga: Čo sa týka vzhľadu a spracovania, náš produkt by sa mal čo najviac približovať konvenčným slepačím vajciam. Asi 85 % nášho produktu tvorí voda, čo znamená, že na 1 kg neggstu potrebujeme asi 150 g surovín. Základom Neggst sú sladké zemiaky, strukoviny a rastlinný olej. Sladký zemiak dodáva žltú farbu. Vajíčko obohatíme aj o vitamín B12, vitamín D, mrkvový koncentrát a dva zdroje vlákniny.

Keďže slepačie vajcia sú veľmi komplexnou potravinou, strávili sme viac ako dva roky výrobou rastlinného ekvivalentu, ktorý sa z hľadiska nutričnej hodnoty a rozmanitosti použitia približuje slepačím vajciam.

A škrupina?

Garcia-Arteaga: Škrupina je založená na vápniku a bioplaste. Rozbije sa ako škrupina kuracieho vajca. Na vývoji ideálnej škrupiny sme intenzívne spolupracovali s Fraunhoferovým inštitútom. Vývoj materiálu je už z veľkej časti ukončený, vaječné škrupiny sa už vyrábajú v pilotnom programe.

Odkiaľ získavate suroviny, ako sú sladké zemiaky alebo olej?

Garcia-Arteaga: Z Nemecka alebo Európy.

Je reálne, že suroviny pre vaše produkty budú v budúcnosti pestovať miestni farmári?

Garcia Arteaga: Absolútne. Momentálne diskutujeme s našimi partnermi z agrobiznisu o tom, ako by sme mohli nastaviť proces, z ktorého môžu profitovať aj naši farmári. Okrem nákupu surovín by sme si dokonca vedeli predstaviť diskusiu o distribúcii prostredníctvom farmárov na regionálnej úrovni. To by bolo v tejto oblasti niečo úplne nové, z čoho by mohli profitovať obe strany.

S farmármi sme už viedli zaujímavé diskusie o možnej spolupráci a sme otvorení diskusii. Pri tom však musíme robiť jeden krok za druhým a venovať pozornosť tomu, čo má pri škálovaní výroby zmysel.

Podporuje nás aj jeden z našich akcionárov, BayWa AG, preto sa tento rok zúčastňujeme exaktných testov BayWa na exotických strukovinách, ako sú fazuľa mungo, nový hrach, fazuľa poľná a cícer, ako možný zákazník a pripravujeme sa tak veľmi prakticky na užšiu spoluprácu s domácim poľnohospodárstvom.

Niektorí farmári sú však k vášmu podnikateľskému nápadu pravdepodobne skeptickejší alebo ho vnímajú ako konkurenciu. Aký máte z toho pocit?

Garcia-Arteaga: Predovšetkým neveríme, že vajcia zmiznú z našej stravy, ale sme presvedčení, že výber možností bude pestrejší. Pozorujeme, že viac ľudí prijíma flexitariánsku stravu a vidí potenciál rastu na trhu s vajcami a náhradami vajec. Rovnako ako organické vajcia sú súčasťou trhu s vajcami, predpokladáme, že alternatívy vajec sú a aj budú v budúcnosti súčasťou trhu s vajcami.

S rastlinnými bielkovinami si ušetríte cestu rastlinných bielkovín cez telo zvieraťa. Takto ušetrené zdroje môžu byť následne vložené do výroby potravín. Nakoniec však všetko, čo skončí na našich tanieroch, pochádza od našich farmárov – či už slepačie vajcia alebo rastlinné alternatívy vajec, a preto môže udržateľná a efektívna výživa pre ľudstvo fungovať len vtedy, ak priemysel a poľnohospodárstvo ťahajú za jeden povraz. Dobrá spolupráca je preto pre nás od začiatku veľmi dôležitá.

Aké sú ďalšie kroky z hľadiska výroby a distribúcie?

Garcia-Arteaga: Naša alternatíva vajec sa v súčasnosti vyrába v malých množstvách v závode Zentis v Aachene. Výrobné náklady na jednu tonu našich vajec sú v súčasnosti okolo 2 200 €. Vďaka tomu je výroba o niečo drahšia ako slepačie vajce.

Konečný produkt, ktorý by spotrebitelia mali dostať v priebehu roka v supermarketoch, bude v budúcnosti cenovo porovnateľný s bio kuracími vajcami. Aktuálne zásobujeme prvé reštaurácie, no chceme to rozširovať a zásobovať aj B2B zákazníkov. Viac o tejto téme sa dozviete na www.neggst.co.

Z topagrar a neggst.co preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra (agrobiznis.sk)

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

aktivity

Noční můra u největšího producenta vajec v Evropské unii

Published

on

Hromady mrtvých slepic, zakrvácená vejce, zkroucené nohy, vytrhané peří – takové snímky zdokumentovali zaměstnanci pracující v kurnících patřících Drobiu Woźniak – největšímu producentovi vajec v Evropské unii. Sdružení Otwarte Klatki vyzývá společnost, aby ukončila klecový chov nosnic.

Oksana, aktivistka spojená s ukrajinskou pobočkou Otwarte Klatki, letos v létě se svým partnerem – Sašou – získala práci na farmě nosnic ve Wioska v okrese Grodzisk Wielkopolski. Kurník patří největšímu producentovi vajec v Evropské unii – Ferm Drobiu Woźniak.  Chová zde téměř milion nosnic v klecích a několik desítek tisíc na podestýlce ve stodole. Každá pátá nosnice v Polsku žije na jedné z Woźniakových farem.

Oksana a Saša dokumentovali svou každodenní práci několik týdnů. Jednou ze základních povinností bylo odstraňovat uhynulých slepic z klecí – zvířata uhynula, protože nevydržela podmínky chovu, byla zabita jinými slepicemi v klecích nebo v důsledku uvíznutí např. pod hřadem. Zaměstnanci každý den shromáždili několik desítek až několik stovek mrtvých zvířat – některá ležela v klecích několik týdnů a byla již ve stavu rozkladu. V dělnickém žargonu se mrtvé slepice nazývaly „zdechliny“.

„Někdy byly modré a vytékaly z nich nějaké tekutiny. Bylo to hrozné a nepříjemné.“ říká Saša v materiálu Otwarte Klatka.

Slepice žijí v obrovských hejnech, což podporuje vznik konfliktů – běžná byla agresivita (včetně vzájemného uklování k smrti) a kanibalismus. Mnoho zvířat bylo ve velmi špatném fyzickém stavu – chybělo jim peří, zdeformované nohy, rány na těle a některá zemřela vyčerpáním. Videa ukazují i ​​případy, kdy slepice uhynuly při snášení vajec.

Nosnice v průmyslovém chovu snesou přes 300 vajec ročně. Tak intenzivní produkce a vysoká míra vykořisťování způsobuje, že některá zvířata umírají vyčerpáním. Zbytek je poražen asi po 18 měsících, protože jejich těla nejsou schopna udržet vysokou produkci. Ve správných podmínkách mohou žít až 10 let – komentuje veterinářka Bogna Wiltowska, ředitelka vyšetřování a intervencí ve sdružení Otwarte Klatki.

Otwarte Klatki podal státnímu zastupitelství oznámení o možnosti spáchání trestného činu týrání zvířat.

„Případ klecových chovů nosnic je oproti těm, kterým jsme se doposud věnovali, ojedinělý, protože nemáme jediného viníka, který by týral zvířata. Na vině je zde vadný systém, který ubližuje zvířatům kvůli podmínkám, ve kterých žijí a nemají veterinární pomoc v případě zranění a onemocnění. Tento systém však vytvořil člověk, který zapomněl, že slepice jsou živé bytosti, schopné pociťovat utrpení, kterému lidé dluží úctu a péči. Bez ohledu na podmínky na konkrétních farmách je klecový chov synonymem utrpení. Je pravda, že předpisy upřesňují podmínky držení zvířat, ale tyto předpisy slouží spíše lidem. Toto je legalizace utrpení – materiály shromážděné Oksanou a Sašou to jasně dokazují.“ říká Angelika Kimbort, právní poradce zastupující Otwarte Klatki.

Sdružení napsalo petici adresovanou drůbežárnám Woźniak za stažení klecového chovu nosnic. V Polsku žije přes 70 % nosnic stále v klecích, i když v celé EU je to méně než 40 %. Zákaz chovu zvířat v klecích má obrovskou podporu veřejnosti – ve studii Biostat z června 2023 zákaz klecového chovu podpořilo celých 75,1 % dotázaných.

Zákaz klecového chovu je v současné době zvažován na úrovni EU jako součást revize všech pravidel EU pro dobré životní podmínky zvířat. Evropskou občanskou iniciativu „End the Cage Age“ organizovanou společností Compassion In World Farming podepsalo až 1,4 milionu lidí. Očekává se, že Evropská komise v této věci předloží legislativní návrh letos na podzim.

„Víme, že průmysl živočišné výroby bude důrazně oponovat nařízením, která mají zlepšit životní podmínky zvířat na farmách. Nemůžeme však déle čekat.“ Každý rok v Evropské unii trpí 300 milionů zvířat v klecích, a to i na farmách patřících Drobiu Woźniakovi. Doufáme, že naše šetření rozptýlí veškeré pochybnosti, zda mají slepice v klecích důstojné podmínky a společnost přistoupí ke společensky odpovědnému kroku a klece zcela stáhne ze své výroby, shrnuje Wiltowska.

Příběh prezentovaný Sašou a Oksanou je základem pro reportáž „Zdycha“, kterou vytvořili Dominik Szczepański a Patryk Strzałkowski z Gazeta.pl. Padesátiminutový materiál nastoluje nejen problematiku utrpení zvířat, ale také otázky související s porušováním základních práv pracovníků.

Materiál z vyšetřování je k dispozici na odkazu: https://www.youtube.com/watch?v=hWFUS-LpeOg

Autor: Otwarte Klatki

Continue Reading

aktivity

NITRA: Na námestie aktivisti umiestnili infostánok s replikou klietky z klietkového chovu

Published

on

Ochranári a ochranárky z Humánneho pokroku prišli s replikou klietky pre sliepky do Nitry. Ide o súčasť kampane za zákaz klietkového chovu sliepok, o ktorom by mal parlament rozhodovať v máji.

Organizácia Humánny pokrok putuje s infostánkom a replikou klietky pre sliepky po Slovensku. Na konci marca umiestnila repliku klietky pred budovu Národnej rady (NR) SR, kde mala poslancom a poslankyniam pripomínať zlé podmienky pre 2,3 milióna sliepok v slovenských klietkových chovoch. Spred parlamentu putoval infostánok do Trnavy a už dnes ho verejnosť uvidí v Nitre na Svätoplukovom námestí.

Infostánok je súčasťou kampane na podporu návrhu zákona na zákaz klietkového chovu sliepok, ktorý do parlamentu predložil nezaradený poslanec NR SR Tomáš Šudík. Návrh požaduje zákaz klietkových chovov sliepok od roku 2024 s prechodným obdobím do konca roku 2028, kedy bude zároveň končiť ich plánovaná životnosť. Na príprave návrhu spolupracoval poslanec Šudík so zvieracoprávnou organizáciou Humánny pokrok. Organizácia neskôr zverejnila investigatívne zábery z troch slovenských klietkových chovov, pričom jeden z nich patril spoločnosti Hybrav pri Nitre. Zábery ukazujú zlé životné podmienky pre sliepky v klietkach.

Návštevníci a návštevníčky si v infostánku môžu prezrieť repliku klietky z klietkového chovu v životnej veľkosti, ale aj dozvedieť sa, v akých podmienkach žijú sliepky v klietkových chovoch aj u nás na Slovensku. Každá sliepka má v klietke priestor približne veľkosti hárku papiera A4. Medzi jej prirodzené potreby patrí hrabanie v zemi, čím trávi väčšinu svojho bdelého času, ako aj kúpanie sa v prachu, vďaka čomu sa zbavuje parazitov. Najdôležitejšou potrebou sliepok je stavanie hniezda.

Organizácia upozorňuje na to, že sliepky tieto možnosti v klietkach nemajú. Pre nedostatok možností prejavovať svoje prirodzené potreby sa v klietkach zbláznia, často sa navzájom napádajú a dochádza aj ku kanibalizmu. „Na Slovensku strávia celý život v malých špinavých klietkach milióny sliepok. Životný priestor im nestačí ani na to, aby roztiahli svoje krídla. Na telách majú početné neošetrené poranenia a chýba im väčšina peria. V klietkach nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité,” hovorí Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok. Rokovať o návrhu na zákaz klietkového chovu by sa malo v máji. Ochranári a ochranárky z Humánneho pokroku preto plánujú počas apríla vyraziť s infostánkom a klietkou do viacerých slovenských miest. Organizácia vedie už dva roky kampaň Zákaz klietok, v rámci ktorej je stále aktívna petícia za zákaz klietkového chovu sliepok, ktorú už podporilo viac ako 62 000 ľudí.

Humánny pokrok

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok, medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu a Eurogroup for Animals, ktorá zastupuje 70 organizácií na obhajobu zvierat v 25 členských štátoch EÚ, Veľkej Británii, Švajčiarsku, Srbsku, Nórsku, Austrálii a USA. V roku 2019 presadilo združenie zákaz kožušinového chovu na Slovensku.

(nitranoviny.sk)

Continue Reading

aktivity

Klecové chovy pro slepice musí skončit, potvrdil vědecký orgán EU

Published

on

Nosnice by měly být ustájeny v bezklecových systémech, kuřata na maso ve velkochovech potřebují více prostoru a musí pocházet pouze z pomalu rostoucích plemen, vyplývá z nových studií Evropského úřadu pro bezpečnost potravin (EFSA), vědeckého orgánu EU.

Ve zprávě EFSA zabývající se welfare nosnic vědci potvrzují, že v klecích není možné zajistit zvířatům dostatečný prostor. Upozorňují také na to, že vzájemné klování slepic by se mělo řešit zlepšením podmínek chovu, nikoli zkracováním zobáků, protože to je spojeno s poškozením měkkých tkání, což je bolestivé a narušuje celoživotně jejich welfare.

Pokud jde o kuřata na maso, vědci ve své zprávě doporučují zvětšit minimální prostor v halových velkochovech na trojnásobek, aby nedocházelo k tak zásadnímu omezování pohybu jako v současné praxi. Dále uvádějí, že by se v chovech měla používat pouze pomalu rostoucí plemena kuřat, aby se předešlo zdravotním problémům a narušení jejich welfare.

Olga Kikou, vedoucí organizace Compassion in World Farming (CIWF) EU, řekla: „Lobbisté agrárního průmyslu po mnoho let tvrdí, že klecový velkochov je prospěšný pro welfare hospodářských zvířat, ale nová stanoviska vědeckého orgánu EU dokazují, že se mýlí. Jsme rádi, že úřad EFSA potvrdil, že zavírání hospodářských zvířat do klecí je pro jejich životní pohodu škodlivé a že je třeba předcházet mrzačení zvířat, snížit intenzitu chovu kuřat na maso a používat pomalu rostoucí plemena. EU musí přijmout nové vědecky podložené právní předpisy pro všechna hospodářská zvířata a napravit tak zastaralá a nedostatečná ustanovení v současně platné legislativě. Dnešní vědecká stanoviska přinášejí nezvratné důkazy, které diskreditují snahy živočišného průmyslu a ministrů oddálit nebo zabránit dlouho očekávané komplexní revizi zákonů EU o welfare zvířat.“

V takzvaných „obohacených“ klecích je nyní v celé EU chováno přibližně 180 milionů slepic. Ty byly navrženy tak, že sice částečně zohledňují některé základní potřeby slepic, jako je snášení vajec do hnízda, ale uzavření v klecích stále výrazně omezuje přirozené chování a slepice v klecích nežijí hodnotný život. Klecové chovy pro nosnice jsou nebo brzy budou postupně zrušeny v Rakousku, Německu, Lucembursku a Česku. V belgickém Valonsku a ve Francii byly zakázány nové nebo nově rekonstruované obohacené klece. Evropská komise se zavázala ukončit používání klecí v chovech zvířat v reakci na Evropskou občanskou iniciativu Konec doby klecové, kterou podpořilo 1,4 milionu lidí z celé EU a kterou koordinovala mezinárodní organizace Compassion in World Farming.

Kuřata chovaná na maso, tzv. kuřecí brojleři, byli vyšlechtěni tak, aby rostli rychleji a do větší hmotnosti než kuřata nosnic. V přirozených podmínkách se slepice mohou dožít šesti i více let. Brojleři, kteří se používají v intenzivních velkochovech, jsou však běžně poráženi dříve, než dosáhnou věku šesti týdnů. Navíc je jejich welfare v těchto chovech vážně narušen vysokou koncentrací zvířat a naprosto holým prostředím.

„Ačkoli máme v České republice uzákoněný zákaz chovu nosnic v klecích od roku 2027, zastánci klecových velkochovů tento zákaz stále zpochybňují jako špatné a z hlediska welfare zbytečné rozhodnutí. Obě nové zprávy EFSA proto velmi vítáme a věříme, že napomohou v odborných diskusích, které by měly vyústit v prosazování zákazu klecových chovů a patřičné revize welfarové legislativy na úrovni EU našimi vládními představiteli,“ dodala Romana Šonková, vedoucí CIWF Česko.

(ekolist.cz)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality