Aktuality
Začína klesať produkcia slovenských vajec
„Ak vychádzame zo spotreby hydinového mäsa v Slovenskej republike na úrovni 26 kilogramov na jedného obyvateľa ročne, sebestačnosť Slovenska v jeho produkcii je na úrovni 50,4 percenta. Tento údaj výrazne zaostáva za priemerom ostatných krajín Európskej únie ako aj plánovanou sebestačnosťou na úrovni 80 percent,“ upozorňuje D. Molnár. Zároveň dodáva, že v roku 2019 sa sebestačnosť v produkcii vajec dostala na úroveň 88 percent, keď pred pár rokmi bola ešte takmer stopercentná. Počet sliepok ku koncu roka 2019 medziročne poklesol o 605-tisíc na hodnotu 5,5 milióna.
Slovenskí producenti konzumných vajec zaznamenávajú v ostatných dvoch rokoch tlak od zahraničných reťazcov na znižovanie ponuky vajec z klietkových chovov. Po roku 2025 nechcú mať vo svojej ponuke žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. „V prípade, ak nebude vyčlenených zo štátneho rozpočtu dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, príde k výraznému poklesu sebestačnosti v produkcii konzumných vajec na Slovensku,“ odhaduje D. Molnár.
Pokles sebestačnosti tak spôsobí aj nižší podiel slovenských výrobcov na domácom trhu, ktorý zo 70 percent klesne hlboko pod 50 percent. Prirodzene sa to premietne aj do zníženia produkcie slovenských vajec.
Slovenská hydina aj vajcia sú nenahraditeľné
V prípade slovenskej hydiny a vajec konzumujeme čerstvú potravinu, ktorá je dodaná do obchodnej siete ihneď po jej výrobe. Dovozom sa to nikdy nedá nahradiť. Taktiež sa môžeme spoľahnúť, že systém kontroly je v porovnaní so zahraničím vysoko precízny. „So slovenským hydinovým mäsom a vajcami nebola v ostatných 15 rokoch spojená žiadna potravinová aféra, čo už nemožno povedať o dovážaných produktoch. V ich prípade bolo zaznamenaných niekoľko desiatok potravinových afér. Vo vajíčkach sa našiel fipronil alebo salmonela, v mäse napríklad antibiotiká,“ hovorí D. Molnár.
V prípade slovenskej produkcie je možné vybrať si popri bežných kurčatách aj prémiové kuracie mäso. Do tejto kategórie patria kurčatá chované v systéme welfare, teda v lepších životných podmienkach kurčiat. Ich podiel na produkcii predstavuje asi 15 percent.
Ako si vybrať kvalitnú slovenskú hydinu?
Ak si chcete v obchode kúpiť kvalitnú hydinu, je dôležité všímať si, či ide o hydinové mäso alebo hydinový mäsový prípravok. Niektoré mrazené rezne sa tvária ako mäso, ale obsahujú prídavné látky, vodu, konzervačné látky a soli. „Spotrebiteľ si môže myslieť, že kupuje lacné kuracie rezne, ale čo sa týka objemu mäsa, tak ho kupuje za dosť draho,“ vysvetľuje D. Molnár. Je preto dôležité čítať si etikety, na ktorých musí byť uvedená krajina chovu aj zabitia hydiny. Zväčša sa používajú označenia ako „chované v“, „zabité v“ alebo „krajina pôvodu“. „V prípade slovenského producenta je označenie SK trojčíslie a ES. Neznamená to však, že ide výlučne o slovenskú hydinu. Môže byť u nás len porciovaná a spracovaná, no pôvod môže byť iný,“ dopĺňa riaditeľ hydinárov D. Molnár.
Počet „prebaľovačov“, teda firiem, ktoré dovezú hydinu a potom ju zabalia do slovenských obalov, narástol za tri roky z 32 na 50. Preto je dôležité sledovať nielen to, či ide o slovenskú firmu, ale skutočne sa zamerať aj na pôvod mäsa. Slovenský dovozca neznamená, že ide o slovenského výrobcu.
Ochromenie chovateľov znamená menej kvality aj v budúcnosti
„Naša krajina, ktorá bola desaťročia sebestačná v kuracom mäse, môže na budúci rok spadnúť s jeho výrobou k 30 percentám,“ načrtáva scenár možného vývoja Emil Macho. Znamená to aj menší podiel kvalitného mäsa s overeným a bezpečným pôvodom. Výsledkom bude pokles množstva fariem a chovateľov, pričom stav nedokáže zvrátiť ani predaj z dvora. V roku 2019 tvoril 1,5 percenta z produkcie živej hydiny. Preto je jedným z cieľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Únie hydinárov Slovenska zvýšenie podielu domáceho hydinového mäsa a vajec v gastrosektore.
Aby bola Slovenská republika sebestačná v produkcii hydinového mäsa na 100 percent, je potrebné zvýšenie jeho produkcie o 70-tisíc ton ročne. Predstavuje to 98 percent dnešnej slovenskej produkcie hydinového mäsa, čo by znamenalo opätovný nárast počtu chovu, bitúnkov aj pracovných miest.
„Považujeme za nevyhnutné, aby boli vyčlenené finančné prostriedky na podporu rekonštrukcie existujúcich chovov hydiny z prostriedkov štátnych podpôr ako aj z prostriedkov Európskej únie,“ dodáva D. Molnár.
Tento článok vám prináša Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK)
Slovenské obchodné siete zoskupené vo Zväze obchodu Slovenska plánujú naďalej podporovať slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane slovenských producentov vajec.
Na tomto základe bolo v roku 2020 uzatvorené Memorandum o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec na Slovensku medzi ministerstvom pôdohospodárstva, Zväzom obchodu SR a Úniou hydinárov Slovenska, obsahom ktorého sú vzájomné záväzky zamerané na podporu domácej produkcie vajec vrátane deklarácie, že slovenskí hydinári najneskôr do roku 2030 uskutočnia rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, volierové a voľnovýbehové chovy.
Slovenské obchodné siete sa nepridali k iniciatíve zahraničných reťazcov ukončiť predaj vajec pochádzajúcich z obohateného klietkového chovu už v roku 2025, čím prejavili voči domácim producentom vajec vyššiu mieru ústretovosti vzhľadom na ich reálne investičné možnosti postupne modernizovať chovy nosníc.
„Členovia Zväzu obchodu plne podporujú trend zlepšovania humánnosti chovov a životných podmienok zvierat, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú aj udržateľnosť domácej produkcie vajec a zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a zdravotnej bezpečnosti potravín,“ uviedol prezident Zväzu obchodu SR, Filip Kasana. Ako ďalej hovorí, nemožno opomenúť zvýšenú uhlíkovú stopu pri realizovaní náročnejšej logistiky v rámci dovozu tovaru zo zahraničia, čo má významný vplyv na kritériá udržateľnosti v rámci dopadov na životné prostredie.
„V súčasnosti platná legislatíva únie ani Slovenska chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje, a preto slovenské obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR (COOP Jednota, CBA a Labaš) naďalej uprednostňujú slovenskú produkcia vajec v zmysle podpísaného Memoranda o spolupráci s Úniou hydinárov Slovenska, takže na ich pultoch budú pre spotrebiteľov dostupné domáce vajcia aj po 1. januári 2025,“ dodáva Filip Kasana.
V súčasnosti slovenskí chovatelia zabezpečujú slovenskú sebestačnosť vajec cca 85 %, pričom väčšina slovenskej produkcie je realizovaná prostredníctvom obohatených klietok, čo sa odráža aj na čistote vajec, ktorú spotrebiteľ preferuje.
Krmivo pre nosnice v klietkovom a podstielkovom chove má rovnakú kvalitu a zloženie. V záujme zlepšovania životných podmienok zvierat slovenskí chovatelia nosníc postupne rekonštruujú svoje prevádzky na podstielkový chov, no na väčšiu dynamiku tohto procesu im chýbajú finančné zdroje. Chov nosníc prostredníctvom podstielkového chovu je ekonomicky náročnejší, čo má svoj odraz vo vyššej pultovej cene vajec.
(TASR)
Vejce „domácí“, „z venkova“ nebo „od šťastných slepiček“… Pojmů je mnoho, ale každý ví, o čem je řeč. Stojí za to napsat pár slov o bezpečnosti takových produktů a představit jejich ceny.
- Prodej domácích vajec je v Polsku docela populární.
- Takový produkt je považován za hodnotnější než vejce z farmy, i když je třeba dodat, že vědecký výzkum není v této otázce jasný.
- Při rozhodování o koupi takových vajec stojí za to věnovat pozornost několika aspektům.
Skladování vajec
Při nákupu je vhodné vzít v úvahu, jak byla vejce skladována: pro jejich bezpečnost musí být dostatečně nízká teplota a musí být omezeno vystavení zboží přímému slunečnímu záření. Samozřejmě ne vždy máme možnost zkontrolovat, jak byla vejce uskladněna, ale pokud vidíme, že na trhu leží bez jakékoliv ochrany proti slunci, měli bychom s tímto faktem počítat.
Mytí vaječných skořápek
Další věcí je čistota skořápek. Nejlepší by samozřejmě bylo, kdyby se vajíčko neušpinilo. Zanechat špinavou skořápku je však menší zlo, než se ji pokoušet umýt – taková akce zvyšuje riziko pronikání choroboplodných zárodků do pórovité skořápky. Bohužel nemáme jak ověřit, zda bylo vajíčko, které jsme koupili, umyté či nikoliv.
Prodej vajec na trhu
Bohužel se také může stát, že nepoctiví prodejci koupí vejce ze supermarketů nebo velkoobchodů (vykoupí je za nižší cenu) a následně je prodají jako „domácí“. Není problém označení odstranit a vejce přebalit do jiného obalu. Takové praktiky samozřejmě nejsou zdraví nebezpečné, ale je to podvod – vždyť když si chceme koupit farmářská vejce. Bohužel neexistuje žádná účinná metoda, jak odlišit vejce z trhu od těch z domácích chovů. Má to určité důvody (vejce z drůbežárny mají častěji hnědou barvu, což vyplývá z genetiky používané ve velkochovu), ale v žádném případě to není pravidlo.
Princip omezené důvěry
Jak vidíme, při nákupu vajec z neoficiálních kanálů existuje mnoho neznámých. Samozřejmě se nestavíme na žádnou stranu, ale při rozhodování o takové koupi bychom se měli řídit zásadou omezené důvěry. Je důležité, aby produkt, který kupujeme, pocházel ze známého a důvěryhodného zdroje. Je nutné dodržovat základní hygienická pravidla, to znamená pečlivě si umýt a dezinfikovat ruce při manipulaci s vejci a před použitím opařit skořápku. Taková vejce je také lepší nepoužívat k přípravě tepelně neupraveného jídla.
Jaké jsou ceny vajec?
Na závěr se sluší říci, jaké jsou dnes ceny domácích vajec. Jak ukazuje náš krátký průzkum, náklady na nákup takových vajec se velmi liší. Nabídka zahrnuje produkty s cenami od 0,80 PLN do 1,50 PLN za kus. Cena částečně souvisí s velikostí vajíčka, ale pravděpodobně je to z velké části dáno poměrem nabídky a poptávky.
(farmer.pl)
Akce, kterou pořádají prezident Biden a první dáma, nabízí tisíce skořápkových vajec a aktivity pro děti i dospělé.
V Bílém domě se v pondělí 1. dubna konala akce Easter Egg Roll 2024, která obsahovala téma „EGGucation“ se vzdělávacími aktivitami pro děti všech věkových kategorií. Kromě hledání velikonočních vajíček se letošní akce soustředila na kvalitu škol, čtenářské koutky, exkurze na farmy, obrázkový den, či fyzické zóny „EGGucation“. Více než 30 000 natvrdo vařených vajec ve skořápce je následně ručně barveno a využito při hledání vajec.
Generální ředitelka American Egg Board (AEB) Emily Metzová řekla: „Američtí producenti vajec jsou hrdí na to, že mohou ve velikonočním období poskytovat vejce rodinám v nouzi a budou pokračovat v darech komunitám po celých USA a po celý rok.“ První dáma Jill Biden uvedla, že letošní akce Velikonoční vajíčko se účastní přibližně 40 000 lidí.
(wattagnet.com)
Maďarská obrana proti dovozu
ZMIZNÚ SLOVENSKÉ VAJCIA z obchodov?
Vyplatí se kupovat „domácí“ vajíčka?
Vajíčka na Slovensku zlacneli, nedá sa to porovnať so zlacňovaním v Česku či Maďarsku
