Connect with us
Reklama

Aktuality

Začína klesať produkcia slovenských vajec

Published

on

„Ak vychádzame zo spotreby hydinového mäsa v Slovenskej republike na úrovni 26 kilogramov na jedného obyvateľa ročne, sebestačnosť Slovenska v jeho produkcii je na úrovni 50,4 percenta. Tento údaj výrazne zaostáva za priemerom ostatných krajín Európskej únie ako aj plánovanou sebestačnosťou na úrovni 80 percent,“ upozorňuje D. Molnár. Zároveň dodáva, že v roku 2019 sa sebestačnosť v produkcii vajec dostala na úroveň 88 percent, keď pred pár rokmi bola ešte takmer stopercentná. Počet sliepok ku koncu roka 2019 medziročne poklesol o 605-tisíc na hodnotu 5,5 milióna.

Slovenskí producenti konzumných vajec zaznamenávajú v ostatných dvoch rokoch tlak od zahraničných reťazcov na znižovanie ponuky vajec z klietkových chovov. Po roku 2025 nechcú mať vo svojej ponuke žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. „V prípade, ak nebude vyčlenených zo štátneho rozpočtu dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, príde k výraznému poklesu sebestačnosti v produkcii konzumných vajec na Slovensku,“ odhaduje D. Molnár.

Pokles sebestačnosti tak spôsobí aj nižší podiel slovenských výrobcov na domácom trhu, ktorý zo 70 percent klesne hlboko pod 50 percent. Prirodzene sa to premietne aj do zníženia produkcie slovenských vajec.

Slovenská hydina aj vajcia sú nenahraditeľné

V prípade slovenskej hydiny a vajec konzumujeme čerstvú potravinu, ktorá je dodaná do obchodnej siete ihneď po jej výrobe. Dovozom sa to nikdy nedá nahradiť. Taktiež sa môžeme spoľahnúť, že systém kontroly je v porovnaní so zahraničím vysoko precízny. „So slovenským hydinovým mäsom a vajcami nebola v ostatných 15 rokoch spojená žiadna potravinová aféra, čo už nemožno povedať o dovážaných produktoch. V ich prípade bolo zaznamenaných niekoľko desiatok potravinových afér. Vo vajíčkach sa našiel fipronil alebo salmonela, v mäse napríklad antibiotiká,“ hovorí D. Molnár.

V prípade slovenskej produkcie je možné vybrať si popri bežných kurčatách aj prémiové kuracie mäso. Do tejto kategórie patria kurčatá chované v systéme welfare, teda v lepších životných podmienkach kurčiat. Ich podiel na produkcii predstavuje asi 15 percent.

Ako si vybrať kvalitnú slovenskú hydinu?

Ak si chcete v obchode kúpiť kvalitnú hydinu, je dôležité všímať si, či ide o hydinové mäso alebo hydinový mäsový prípravok. Niektoré mrazené rezne sa tvária ako mäso, ale obsahujú prídavné látky, vodu, konzervačné látky a soli. „Spotrebiteľ si môže myslieť, že kupuje lacné kuracie rezne, ale čo sa týka objemu mäsa, tak ho kupuje za dosť draho,“ vysvetľuje D. Molnár. Je preto dôležité čítať si etikety, na ktorých musí byť uvedená krajina chovu aj zabitia hydiny. Zväčša sa používajú označenia ako „chované v“, „zabité v“ alebo „krajina pôvodu“. „V prípade slovenského producenta je označenie SK trojčíslie a ES. Neznamená to však, že ide výlučne o slovenskú hydinu. Môže byť u nás len porciovaná a spracovaná, no pôvod môže byť iný,“ dopĺňa riaditeľ hydinárov D. Molnár.

Počet „prebaľovačov“, teda firiem, ktoré dovezú hydinu a potom ju zabalia do slovenských obalov, narástol za tri roky z 32 na 50. Preto je dôležité sledovať nielen to, či ide o slovenskú firmu, ale skutočne sa zamerať aj na pôvod mäsa. Slovenský dovozca neznamená, že ide o slovenského výrobcu.

Ochromenie chovateľov znamená menej kvality aj v budúcnosti

„Naša krajina, ktorá bola desaťročia sebestačná v kuracom mäse, môže na budúci rok spadnúť s jeho výrobou k 30 percentám,“ načrtáva scenár možného vývoja Emil Macho. Znamená to aj menší podiel kvalitného mäsa s overeným a bezpečným pôvodom. Výsledkom bude pokles množstva fariem a chovateľov, pričom stav nedokáže zvrátiť ani predaj z dvora. V roku 2019 tvoril 1,5 percenta z produkcie živej hydiny. Preto je jedným z cieľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Únie hydinárov Slovenska zvýšenie podielu domáceho hydinového mäsa a vajec v gastrosektore.

Aby bola Slovenská republika sebestačná v produkcii hydinového mäsa na 100 percent, je potrebné zvýšenie jeho produkcie o 70-tisíc ton ročne. Predstavuje to 98 percent dnešnej slovenskej produkcie hydinového mäsa, čo by znamenalo opätovný nárast počtu chovu, bitúnkov aj pracovných miest.

„Považujeme za nevyhnutné, aby boli vyčlenené finančné prostriedky na podporu rekonštrukcie existujúcich chovov hydiny z prostriedkov štátnych podpôr ako aj z prostriedkov Európskej únie,“ dodáva D. Molnár.

 

Tento článok vám prináša Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK)

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

Greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl

Published

on

Drůbežářský a masný průmysl vždy hledá způsoby, jak být ekologicky udržitelnější, ale společnosti si musí dávat pozor na greenwashing, tvrdí Frank Mitloehner, Ph.D., UC Davis, Department of Animal Science, který prezentoval na International Production and Processing Expo (IPPE) 2024.

Co je tedy greenwashing?

Organizace spojených národů definuje greenwashing jako „klamání veřejnosti, aby uvěřila, že společnost nebo jiný subjekt dělá pro ochranu životního prostředí více, než to ve skutečnosti je“ (forma dezinformace, která je šířena za účelem zvýšení povědomí o pozitivním environmentálně dopadu produktu, služby, řešení nebo přístupu. Mezi příklady greenwashingu patří používání zavádějících environmentálních označení nebo prosazování cílů udržitelnosti bez skutečného plánu na jejich dosažení. „Musíme být velmi opatrní, abychom nebyli obviněni z greenwashingu, protože to naši kritici v živočišné výrobě říkají. Teď slibují čistou nulu tam nebo uhlíkovou neutralitu nebo klimatickou neutralitu, takže každá organizace má své vlastní cíle, ale stejně jich není schopna dosáhnout,“ řekl Mitloehner. „Podle mého názoru musíme opravdu dbát na to, abychom si vytýčili cíle, které jsou srozumitelné lidem, kteří se o ně zajímají.“

Jak greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl?

Když si firmy a organizace stanoví klimatické cíle, kterých nakonec nedosáhnou, ztratí důvěru spotřebitelů. Riziko představuje podle Mitloehnera také zmatení spotřebitelů kvůli „nedostatečné standardizaci a harmonizaci“; vzhledem k tomu, že různé organizace stanovují různé klimatické cíle, spotřebitelé nebudou vědět, které z nich jsou skutečně legitimní nebo které lakují nazeleno.

Tento zmatek poškodí image celého odvětví

Mitloehner také varoval před tím, že jedna generace si bude klást environmentální cíle, kterých příští generace nebude schopna dosáhnout. „Mnoho z těchto lidí, kteří činí tato odvážná tvrzení (environmentální cíle), bude do roku 2030 v důchodu, ale společnosti budou tato tvrzení dodržovat,“ řekl Mitloehner. „A to je významný závazek.“ Jinými slovy, „uvádění těchto odvážných tvrzení“ může krátkodobě fungovat pro image společnosti, ale připravuje společnost na neúspěch v budoucnu. „Pokud si nejste jisti, zda můžete něčeho dosáhnout do roku 2030, 2040, 2050, neslibujte to, protože není absolutně nic horšího,“ dodal Mitloehner.

(WATTPoultry.com, naschov.com)

Continue Reading

Aktuality

Je len otázkou času, kedy vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka

Published

on

V Slovenských veľkochovoch sa prvýkrát objavila agresívna forma vtáčej chrípky a za obeť jej padli desaťtisíce sliepok. Ako táto agresívna forma vznikla, akou hrozbou je pre ľudí, a čo s tým majú priemyselné veľkochovy?

Vtáčia chrípka začala pôvodne ako mierne ochorenie vodného vtáctva. Priemyselné veľkochovy však vytvorili ideálnu živnú pôdu pre zmutovanie vtáčej chrípky do agresívnej formy, ako ju zažívame dnes. Kvôli extrémnej genetickej podobnosti sliepok vo veľkochovoch a stresujúcim otrasným podmienkam, ktoré oslabujú sliepkam imunitný systém, je zapríčinené bleskové šírenie vírusu, pričom každý ďalší prenos je pre neho príležitosťou mutovať.

Stačí, ak sa vo veľkochove nakazí jedna sliepka. Vtáčia chrípka sa prenáša kontaktom, a tak netrvá dlho, kým sliepky natlačené v klietkach jedna na druhej nakazí vírus a postupne zamorí celý chov. Už pri nakazení pár jedincov usmrtia desaťtisíce sliepok v celom chove. Klietky, v ktorých prežijú sliepky celý život v hororových podmienkach nie sú riešením, naopak zvyšovanie stresu sliepkam tento problém len zhoršuje.

Priemyselné veľkochovy, kde sú sliepky natlačené hlava na hlave, sú zároveň časovanou bombou pre vypuknutie epidémie, ktorá môže vyústiť v pandémiu. Je len otázkou času, kedy v nich vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka a priniesť podobnú skazu ako nedávny COVID-19 či španielska chrípka pred sto rokmi. Môžu za to naozaj divožijúce vtáky?

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) najčastejšou príčinou zavlečenia ochorenia do veľkochovu nie je divožijúce vtáctvo, ale zanedbávanie hygienických opatrení pracovníkov a pracovníčok. Štúdie EFSA naviac ukázali, že neexistujú významné rozdiely v šírení ochorenia v rôznych typoch chovu.*

Nebezpečné mutácie vtáčej chrípky majú na svedomí priemyselné veľkochovy. Jediným riešením, ktoré dlhodobo ochráni zvieratá aj ľudí pred ďalšou pandémiou nie je zatváranie zvierat do čoraz menších klietok, ale odklon od priemyselných veľkochovov k prirodzeným podmienkam pre zvieratá.

(Humánný pokrok)

Continue Reading

Aktuality

Potvrdili nové dve ohniská vtáčej chrípky v dvoch krajoch

Published

on

Zlá správa z agrosektora. Po Zlatnej na Ostrove, kde museli usmrtiť 40-tisíc kusov hydiny, potvrdili vtáčiu chrípku už aj na farmách pri Senci v Bratislavskom kraji a pri Trnave.

Smutnú správu zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. „Vtáčia chrípka je potvrdená aj na farmách pri Senci a pri Trnave. Ide zrejme o sekundárne ohniská nákazy,“ informovalo ministerstvo.

„Po tom, ako bola minulý týždeň ukončená depopulácia 40-tisíc kusov hydiny na farme Nový Pavol v Zlatnej na Ostrove, boli na príslušné pracoviská Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec a Trnava nahlásené ďalšie zvýšené úhyny hydiny v dvoch rozmnožovacích a úžitkových chovoch na farmách Veľká Častá a Špačince,“ upresnilo ministerstvo. Vo Veľkej Častej uhynulo 28-tisíc kusov hydiny a v Špačinciach 24-tisíc kusov.

Podľa ministerstva ide na základe predbežných záverov zrejme o sekundárne ohniská, ktoré sú prepojené s primárnym ohniskom na farme Nový Pavol. „Epizootologické šetrenie naďalej prebieha. Regionálne veterinárne a potravinové správy Trnava a Senec nariadili opatrenia v zmysle platných predpisov,“ uzavrelo ministerstvo.

(pluska.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality