Prostredie a chov hydiny
V súčasnosti poznáme tri základné systémy chovu nosníc, ktoré sa postupne vyvíjali:
- chov v neobohatených klietkach (v rámci Európskej únie zakázaný),
- chov v obohatených klietkach,
- chov v alternatívnom systéme (sem patrí podstielkový chov, chov vo voľnom výbehu a ekologický chov, tzv. biochov).
Rovnako ako životy ľudí ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastajú, aj život hydiny ovplyvňujú prostredie a podmienky, v ktorých žije. Každý systém chovu so sebou prináša odlišný prístup k starostlivosti o hydinu, a teda aj samotné správanie je v jednotlivých chovoch odlišné.
Chov v obohatenej klietke – obmedzenie slobody alebo životná istota?
Pokiaľ patríte k tým, ktorí si pod pojmom klietkový chov predstavia množstvo nehumánne natlačenej hydiny v jednej malej klietke, tento smutný pohľad môžete z hlavy vymazať. Nehumánny chov hydiny bez dostatočného priestoru je minulosťou a dnes je v platnosti legislatíva, ktorá dbá na slušné životné podmienky hydiny. Napriek tomu, že lietanie je obmedzenejšie ako v iných systémoch chovu nosníc, chov v obohatenej klietke poskytuje hydine dostatočnú možnosť chôdze, behania aj naťahovania krídel. Prístup k vode je, samozrejme, neobmedzený a krmivo spĺňa kritériá kvality.
Slovenské chovy hydiny podliehajú prísnej veterinárnej kontrole. Veterinárny lekár dohliada na to, aby sa v chovoch nepoužívali zakázané antibiotiká a, naopak, aby sa používalo iba kvalitné krmivo, ktoré je z hľadiska výživy založené na vedeckých poznatkoch. Výsledkom je racionálna výživa s presnými receptúrami.
Tak ako v každom systéme, aj tu platí kombinácia výhod a nevýhod: hydina síce nedokáže voľne poletovať, kedykoľvek sa jej zachce, no zato je jej dopriata pravidelná veterinárna starostlivosť a v súvislosti so živinami komplexná strava. O tom, že žije vo vyhovujúcich podmienkach, svedčí jednak kvalita výsledných hydinových produktov a jednak fakt, že miera sociálnej agresie a kanibalizmu je v tomto systéme výrazne nižšia ako v ostatných. Skutočne. Ako je to možné?
Sliepky sa v stabilnom a známom prostredí cítia najbezpečnejšie. Nosnice majú potrebu fungovania v stabilnej hierarchii, v ktorej každý jedinec presne vie, čo má zabezpečiť a aj to, kde je jeho miesto. Práve kombinácia kvalitnej stravy, dobrej starostlivosti a známeho prostredia bez zbytočných stresových situácií je faktorom, ktorý do veľkej miery eliminuje formy sociálnej agresie a kanibalizmu medzi jedincami.
Podstielkový a voľnovýbehový chov – súboje v pohybe
Podstielkový chov ponúka hydine pohybové aktivity bez väčších obmedzení. Hydina má možnosť chodiť, behať a má aj väčšiu možnosť lietať než pri chove v obohatenej klietke. Takáto „rozšírená sloboda pohybu“ však so sebou okrem mnohých pozitív prináša aj negatíva. Tým, že sliepky nemajú pevne vytvorenú hierarchiu, často dochádza k bojom. Vyššia miera agresie, vyššia miera kanibalizmu a parazity majú často za následok zvýšený úhyn jedincov v skupine.
Podobne je to aj v chove vo voľnom výbehu. Napriek tomu, že hydine ponúka takmer neobmedzené možnosti pohybu, systém nie je bez rizík či nástrah. Sliepky sa síce vybehajú a vylietajú do sýtosti, no takáto miera slobody spôsobuje nemalé problémy v sociálnej oblasti, kde platí nepriama úmernosť: čím viac slobody, tým menej istôt. Práve nedostatok istôt ukotvených v hierarchii je jedným zo spúšťačov stresu, ktorý nepriaznivo pôsobí na zvyšovanie miery sociálnej agresie a kanibalizmu.
Vedeli ste, že?
Hydina si doslova vytvára tzv. gangy, ktoré proti sebe bojujú. Pri voľnom pohybe nosníc dochádza k súbojom spôsobeným bojom o dominanciu. Zatiaľ čo v klietkovom chove sú si vzhľadom na vytvorené priestory a podmienky všetky sliepky „rovné“, voľný pohyb im umožňuje vytvárať skupinové hierarchie. Pri stresových situáciách, ktoré na základe toho vznikajú, sa nosnice často zhromaždia do kŕdľa a navzájom sa pošliapu alebo udusia.
Ekologický chov – podmienky vhodné na chov?
V ekologickom chove má hydina podmienky chovu čo najviac prispôsobené jej prirodzeným potrebám. Vďaka tomu sa môže tešiť z neobmedzených pohybových možností a jej strava je starostlivo pripravovaná výlučne z biokomponentov. Napriek danému (a aj napriek prísnej legislatíve v tomto ohľade) môže byť takéto prostredie pre hydinu stresujúce. Dôvody? Predovšetkým neexistencia stabilných väzieb, nekonštantné prostredie a premenlivý terén.
Sliepky pociťujú istú mieru empatie voči vlastnému potomstvu, no nie sú schopné nadväzovať „priateľské vzťahy“ navzájom. Ich správanie v kolektíve nedokáže získať podobu správania v komunite. Pre hydinu je omnoho jednoduchšie fungovať v nastavených podmienkach a obmedzeniach, ktoré znamenajú istoty, než samostatné rozhodovanie. Práve samostatnosť totiž môže vyústiť do konfliktov o moc.
Vedeli ste, že?
Nervozitu či agresivitu medzi sliepkami môže vyvolať častý stres. Spôsobuje ho akákoľvek zmena podmienok v chove, napríklad príchod nového zvieraťa, zmena prostredia, teploty, svetelného režimu, zmena kŕmnej dávky, nedostatok vody či prítomnosť parazitov. Treba sa však na to pozrieť ešte z iného hľadiska: o tom, či má napríklad nosnica vhodné podmienky na chov, hovoria dva základné ukazovatele, a to znáška vajec a úhyn nosníc. Paradoxne a pre mnohých nepochybne prekvapivo je práve pri klietkovom chove úhyn najmenší, a to 5 – 6 %. Vzájomné ubližovanie si sliepok a stresové situácie ho pri voľnom chove zvyšujú na 20 – 25 %. Na kvalitu života hydiny a systému chovov preto nemôžeme nazerať iba jednostranne.
(slovenskahydina.sk)