Aktuality
Únie hydinárov Slovenska v podaní odborníkov
Kurčatá s rôznou intenzitou rastu a možnosti ich využitia, príčiny a možnosti detekcie nedostatkov hydinového mäsa, prečo potrebujú sliepky dostatok svetla, novinky vo výžive hydiny či salmonelové kontroly v roku 2023 a ich výsledky. To sú niektoré z tém, ktoré odzneli na 31. medzinárodnom seminári Únie hydinárov Slovenska v podaní odborníkov zo Slovenska, Česka, Maďarska a Holandska.
Jednotiacou ideou všetkých vystúpení bola snaha ukázať na nové trendy v chove a spracovaní hydiny pri dosahovaní ekonomickej rentability a súčasne zabezpečovaní prirodzených požiadaviek zvierat vrátane ich zdravotného stavu. Vyhodnotenie salmonelových kontrolných programov v rokoch 2022/23 podľa MVDr. Barbory Pavlíkovej zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR ukázalo, že pokiaľ ide o prevalenciu cieľových sérotypov salmonelózy, stanovené ciele sa v súčasnosti na Slovensku napĺňajú. Veterinári najmä v tomto období pozorne sledujú situáciu z pohľadu možného zavlečenia vtáčej chrípky, ktorá by pre chovateľov mohla znamenať obrovské ekonomické straty, veľké výdavky pre štátny rozpočet a takisto aj riziko možnej adaptácie tohto vírusu na cicavce. Za pozitívum treba považovať skutočnosť, že v slovenských veľkochovoch, na rozdiel od zahraničia, sme v uplynulých rokoch vtáčiu chrípku nezaznamenali. Preto je na mieste apel na drobnochovateľov, aby chránili v týchto zimných mesiacoch svoju hydinu pred migrujúcim vtáctvom a možným zavlečením vtáčej chrípky, čo môže viesť k následnému ohrozeniu aj priemyselných chovov.
Vo veľkochovoch hydiny sa čoraz viac okrem tradičných rýchlo rastúcich brojlerov presadzujú tie s pridanou hodnotou, stredne a pomaly rastúce genotypy. Je to reakcia na zmenu správania sa spotrebiteľov, ktorí čoraz viac vyhľadávajú takéto mäso, ktoré vzhľadom na zvýšené chovateľské náklady je drahšie. Ich porovnanie z pohľadu úžitkovosti a nákladovosti poskytla Prof. Ing. Eva Tůmová CSc. z Českej zemědělskej univerzity v Prahe. Dlhodobý výskum preukázal, že rýchlorastúce genotypy majú priemerný denný prírastok 65 g a dĺžku výkrmu cca 38 dní, pri stredne a rýchlo rastúcich brojleroch je to 34 g a dĺžka výkrmu až 74 dní. To má dopad na vyššiu spotrebu krmiva, vody, na potrebu väčšieho počtu hál, viac pôdy a ďalšie ukazovatele. Trend pomaly rastúcich kurčiat je celoeurópsky a naši chovatelia sa mu musia prispôsobiť, čo už aj robia cez Kura kráľovské, Zlaté kurča a niektoré iné prémiové produkty.
Doc. Ing. Darina Chodová poukázala na niektoré možné vady hydinového mäsa. Ich príčinami môže byť tepelný stres alebo stres pri preprave. Prejavujú sa najmä svetlejšou farbou prsnej svaloviny. V prípade bielych žiliek na prsnom svalstve ide iba o vizuálny efekt na povrchu mäsa a nemá to vplyv na jeho kvalitu.
V súvislosti so zvyšovaním úžitkovosti zástupca šľachtiteľskej spoločnosti Ing. Pavel Kolník sústredil svoju pozornosť na potrebu svetla ako jedného z dôležitých faktorov. Svetelné žiarenie je dôležité pre centrálnu sústavu zvierat, pričom sliepky reagujú na dĺžku denného svetla rôzne. Predlžovanie svetelného dňa urýchľuje pohlavnú dospelosť kuričiek, pri skracovaní je efekt opačný. Čím skôr kurička dospeje, tým skôr začne byť produktívna.
Na nové iniciatívy týkajúce sa welfare brojlerových kurčiat upozornil hydinárov Ing. Lubor Skalka z COBB Germany. V jednotlivých krajinách sa rôzni aktivisti pasujú do úlohy určovateľov toho, čo a ako má hydinársky priemysel produkovať. Je tak pri zákaze chovu nosníc v klietkach a postupne prichádzajú s ďalšími požiadavkami týkajúcimi sa napríklad hustoty brojlerov na danú plochu ustajnenia. Preto je nevyhnutné, aby hlavným motorom vo welfare brojlerov boli samotní hydinári a nie aktivisti, zdôraznil Ing. Skalka. Podľa jeho slov ochranári síce priznávajú, že legislatívu hydinári neporušujú, ale súčasný stav považujú za nemorálny.
Účastníci odborného seminára ÚHS sa oboznámili aj s novinkami vo výžive hydiny, ekonomickými súvislosťami chovu hydiny v stredoeurópskom priestore, s novinkami pre producentov vajec v podobe kartónových obalov či novými technológiami vo výrobe kŕmnych aditív.
Ako povedal predseda ÚHS Timotej Husár, vysokokvalifikované vystúpenia jednotlivých prednášajúcich poskytli nielen aktuálne pohľady na hydinárske odvetvie v širokom kontexte jeho fungovania, ale aj nové výzvy, ktoré pred jeho pracovníkmi stoja. Zároveň ponúkli hydinárom množstvo podnetov pre ich každodennú prácu, aby na trh ponúkali kvalitné a zdravotne bezpečné potraviny.
Únia hydinárov Slovenska tradične ocenila aj dlhoročných pracovníkov v odvetví. Tentokrát to boli Ivan Kaniansky zo spoločnosti NAVI, spol. s r.o., Peter Janek zo spoločnosti JANEK s.r.o., MVDr. Ivan Kostúr zo spoločnosti MACH HYDINA BUDMERICE, s.r.o. a Eduard Ruisl zo spoločnosti BIOGAL a.s.
(uniahydinarov.sk)
Slovenské obchodné siete zoskupené vo Zväze obchodu Slovenska plánujú naďalej podporovať slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane slovenských producentov vajec.
Na tomto základe bolo v roku 2020 uzatvorené Memorandum o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec na Slovensku medzi ministerstvom pôdohospodárstva, Zväzom obchodu SR a Úniou hydinárov Slovenska, obsahom ktorého sú vzájomné záväzky zamerané na podporu domácej produkcie vajec vrátane deklarácie, že slovenskí hydinári najneskôr do roku 2030 uskutočnia rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, volierové a voľnovýbehové chovy.
Slovenské obchodné siete sa nepridali k iniciatíve zahraničných reťazcov ukončiť predaj vajec pochádzajúcich z obohateného klietkového chovu už v roku 2025, čím prejavili voči domácim producentom vajec vyššiu mieru ústretovosti vzhľadom na ich reálne investičné možnosti postupne modernizovať chovy nosníc.
„Členovia Zväzu obchodu plne podporujú trend zlepšovania humánnosti chovov a životných podmienok zvierat, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú aj udržateľnosť domácej produkcie vajec a zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a zdravotnej bezpečnosti potravín,“ uviedol prezident Zväzu obchodu SR, Filip Kasana. Ako ďalej hovorí, nemožno opomenúť zvýšenú uhlíkovú stopu pri realizovaní náročnejšej logistiky v rámci dovozu tovaru zo zahraničia, čo má významný vplyv na kritériá udržateľnosti v rámci dopadov na životné prostredie.
„V súčasnosti platná legislatíva únie ani Slovenska chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje, a preto slovenské obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR (COOP Jednota, CBA a Labaš) naďalej uprednostňujú slovenskú produkcia vajec v zmysle podpísaného Memoranda o spolupráci s Úniou hydinárov Slovenska, takže na ich pultoch budú pre spotrebiteľov dostupné domáce vajcia aj po 1. januári 2025,“ dodáva Filip Kasana.
V súčasnosti slovenskí chovatelia zabezpečujú slovenskú sebestačnosť vajec cca 85 %, pričom väčšina slovenskej produkcie je realizovaná prostredníctvom obohatených klietok, čo sa odráža aj na čistote vajec, ktorú spotrebiteľ preferuje.
Krmivo pre nosnice v klietkovom a podstielkovom chove má rovnakú kvalitu a zloženie. V záujme zlepšovania životných podmienok zvierat slovenskí chovatelia nosníc postupne rekonštruujú svoje prevádzky na podstielkový chov, no na väčšiu dynamiku tohto procesu im chýbajú finančné zdroje. Chov nosníc prostredníctvom podstielkového chovu je ekonomicky náročnejší, čo má svoj odraz vo vyššej pultovej cene vajec.
(TASR)
Vejce „domácí“, „z venkova“ nebo „od šťastných slepiček“… Pojmů je mnoho, ale každý ví, o čem je řeč. Stojí za to napsat pár slov o bezpečnosti takových produktů a představit jejich ceny.
- Prodej domácích vajec je v Polsku docela populární.
- Takový produkt je považován za hodnotnější než vejce z farmy, i když je třeba dodat, že vědecký výzkum není v této otázce jasný.
- Při rozhodování o koupi takových vajec stojí za to věnovat pozornost několika aspektům.
Skladování vajec
Při nákupu je vhodné vzít v úvahu, jak byla vejce skladována: pro jejich bezpečnost musí být dostatečně nízká teplota a musí být omezeno vystavení zboží přímému slunečnímu záření. Samozřejmě ne vždy máme možnost zkontrolovat, jak byla vejce uskladněna, ale pokud vidíme, že na trhu leží bez jakékoliv ochrany proti slunci, měli bychom s tímto faktem počítat.
Mytí vaječných skořápek
Další věcí je čistota skořápek. Nejlepší by samozřejmě bylo, kdyby se vajíčko neušpinilo. Zanechat špinavou skořápku je však menší zlo, než se ji pokoušet umýt – taková akce zvyšuje riziko pronikání choroboplodných zárodků do pórovité skořápky. Bohužel nemáme jak ověřit, zda bylo vajíčko, které jsme koupili, umyté či nikoliv.
Prodej vajec na trhu
Bohužel se také může stát, že nepoctiví prodejci koupí vejce ze supermarketů nebo velkoobchodů (vykoupí je za nižší cenu) a následně je prodají jako „domácí“. Není problém označení odstranit a vejce přebalit do jiného obalu. Takové praktiky samozřejmě nejsou zdraví nebezpečné, ale je to podvod – vždyť když si chceme koupit farmářská vejce. Bohužel neexistuje žádná účinná metoda, jak odlišit vejce z trhu od těch z domácích chovů. Má to určité důvody (vejce z drůbežárny mají častěji hnědou barvu, což vyplývá z genetiky používané ve velkochovu), ale v žádném případě to není pravidlo.
Princip omezené důvěry
Jak vidíme, při nákupu vajec z neoficiálních kanálů existuje mnoho neznámých. Samozřejmě se nestavíme na žádnou stranu, ale při rozhodování o takové koupi bychom se měli řídit zásadou omezené důvěry. Je důležité, aby produkt, který kupujeme, pocházel ze známého a důvěryhodného zdroje. Je nutné dodržovat základní hygienická pravidla, to znamená pečlivě si umýt a dezinfikovat ruce při manipulaci s vejci a před použitím opařit skořápku. Taková vejce je také lepší nepoužívat k přípravě tepelně neupraveného jídla.
Jaké jsou ceny vajec?
Na závěr se sluší říci, jaké jsou dnes ceny domácích vajec. Jak ukazuje náš krátký průzkum, náklady na nákup takových vajec se velmi liší. Nabídka zahrnuje produkty s cenami od 0,80 PLN do 1,50 PLN za kus. Cena částečně souvisí s velikostí vajíčka, ale pravděpodobně je to z velké části dáno poměrem nabídky a poptávky.
(farmer.pl)
Akce, kterou pořádají prezident Biden a první dáma, nabízí tisíce skořápkových vajec a aktivity pro děti i dospělé.
V Bílém domě se v pondělí 1. dubna konala akce Easter Egg Roll 2024, která obsahovala téma „EGGucation“ se vzdělávacími aktivitami pro děti všech věkových kategorií. Kromě hledání velikonočních vajíček se letošní akce soustředila na kvalitu škol, čtenářské koutky, exkurze na farmy, obrázkový den, či fyzické zóny „EGGucation“. Více než 30 000 natvrdo vařených vajec ve skořápce je následně ručně barveno a využito při hledání vajec.
Generální ředitelka American Egg Board (AEB) Emily Metzová řekla: „Američtí producenti vajec jsou hrdí na to, že mohou ve velikonočním období poskytovat vejce rodinám v nouzi a budou pokračovat v darech komunitám po celých USA a po celý rok.“ První dáma Jill Biden uvedla, že letošní akce Velikonoční vajíčko se účastní přibližně 40 000 lidí.
(wattagnet.com)
Maďarská obrana proti dovozu
ZMIZNÚ SLOVENSKÉ VAJCIA z obchodov?
Vyplatí se kupovat „domácí“ vajíčka?
Vajíčka na Slovensku zlacneli, nedá sa to porovnať so zlacňovaním v Česku či Maďarsku
