Connect with us
Reklama

Aktuality

Únie hydinárov Slovenska v podaní odborníkov

Published

on

Kurčatá s rôznou intenzitou rastu a možnosti ich využitia, príčiny a možnosti detekcie  nedostatkov hydinového mäsa, prečo potrebujú sliepky dostatok svetla, novinky vo výžive hydiny či salmonelové kontroly  v roku 2023 a ich výsledky. To sú niektoré z tém, ktoré odzneli na 31. medzinárodnom seminári  Únie hydinárov Slovenska v podaní odborníkov zo Slovenska, Česka, Maďarska a Holandska.

Jednotiacou ideou všetkých vystúpení bola snaha ukázať na nové trendy v chove a spracovaní hydiny pri dosahovaní ekonomickej rentability a súčasne zabezpečovaní  prirodzených požiadaviek zvierat vrátane ich zdravotného stavu. Vyhodnotenie salmonelových kontrolných programov v rokoch 2022/23 podľa MVDr. Barbory Pavlíkovej zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR ukázalo, že pokiaľ ide o prevalenciu cieľových sérotypov salmonelózy, stanovené ciele sa v súčasnosti na Slovensku napĺňajú. Veterinári najmä v tomto období pozorne sledujú situáciu z pohľadu možného zavlečenia vtáčej chrípky, ktorá by pre chovateľov mohla  znamenať obrovské ekonomické straty, veľké výdavky pre štátny rozpočet a takisto aj riziko možnej adaptácie tohto vírusu na cicavce. Za pozitívum treba považovať skutočnosť, že v slovenských veľkochovoch, na rozdiel od zahraničia, sme v uplynulých rokoch vtáčiu chrípku nezaznamenali. Preto je na mieste apel na drobnochovateľov, aby chránili v týchto zimných mesiacoch svoju hydinu pred migrujúcim vtáctvom a možným zavlečením vtáčej chrípky, čo môže viesť k    následnému ohrozeniu aj  priemyselných chovov.

Vo veľkochovoch hydiny  sa čoraz viac  okrem tradičných rýchlo rastúcich brojlerov presadzujú  tie s pridanou hodnotou,  stredne a pomaly rastúce genotypy. Je to reakcia na zmenu správania sa spotrebiteľov, ktorí čoraz viac vyhľadávajú takéto mäso, ktoré vzhľadom na zvýšené chovateľské náklady je drahšie. Ich porovnanie z pohľadu  úžitkovosti a nákladovosti poskytla Prof. Ing. Eva Tůmová CSc. z Českej zemědělskej univerzity v Prahe. Dlhodobý výskum preukázal, že rýchlorastúce genotypy majú priemerný denný prírastok 65 g a dĺžku výkrmu cca 38 dní, pri stredne a rýchlo rastúcich brojleroch je to 34 g a dĺžka výkrmu až 74 dní. To má dopad na vyššiu  spotrebu krmiva, vody,  na potrebu väčšieho počtu hál, viac pôdy a ďalšie ukazovatele. Trend pomaly rastúcich kurčiat je celoeurópsky a naši chovatelia sa mu musia prispôsobiť, čo už aj robia cez Kura kráľovské, Zlaté kurča a niektoré iné prémiové produkty.

Doc. Ing.  Darina Chodová poukázala na niektoré možné vady hydinového mäsa. Ich príčinami môže byť tepelný stres alebo stres pri preprave. Prejavujú sa najmä svetlejšou farbou prsnej svaloviny. V prípade bielych žiliek na prsnom svalstve ide iba o vizuálny efekt na povrchu mäsa a nemá to vplyv na jeho kvalitu.

V súvislosti so zvyšovaním úžitkovosti zástupca šľachtiteľskej spoločnosti Ing. Pavel Kolník sústredil svoju pozornosť na  potrebu svetla ako jedného z dôležitých faktorov. Svetelné žiarenie je dôležité pre centrálnu sústavu zvierat, pričom sliepky reagujú na   dĺžku denného svetla rôzne. Predlžovanie svetelného dňa urýchľuje pohlavnú dospelosť kuričiek, pri skracovaní je efekt opačný. Čím skôr kurička dospeje, tým skôr začne byť produktívna.

Na nové iniciatívy týkajúce  sa welfare brojlerových kurčiat upozornil hydinárov Ing. Lubor Skalka z COBB Germany. V jednotlivých krajinách sa rôzni aktivisti pasujú do úlohy určovateľov toho, čo a ako má  hydinársky priemysel produkovať. Je tak pri zákaze chovu nosníc v klietkach a postupne prichádzajú s ďalšími požiadavkami týkajúcimi sa napríklad hustoty brojlerov na danú plochu ustajnenia.  Preto je  nevyhnutné, aby hlavným motorom vo welfare brojlerov boli samotní hydinári a nie aktivisti, zdôraznil Ing. Skalka. Podľa jeho slov ochranári síce priznávajú, že legislatívu hydinári neporušujú, ale súčasný stav považujú za nemorálny.

Účastníci odborného seminára ÚHS sa oboznámili aj s novinkami vo výžive hydiny, ekonomickými súvislosťami chovu hydiny v stredoeurópskom priestore, s novinkami  pre producentov vajec v podobe kartónových obalov či novými technológiami vo výrobe kŕmnych aditív.

Ako povedal predseda ÚHS Timotej Husár, vysokokvalifikované vystúpenia jednotlivých prednášajúcich poskytli nielen aktuálne pohľady na hydinárske odvetvie v širokom kontexte jeho fungovania, ale aj nové výzvy, ktoré pred jeho pracovníkmi stoja. Zároveň  ponúkli hydinárom množstvo podnetov pre ich každodennú prácu, aby na trh ponúkali kvalitné a zdravotne bezpečné potraviny.

Únia hydinárov Slovenska tradične ocenila aj dlhoročných pracovníkov v odvetví. Tentokrát to boli Ivan Kaniansky zo spoločnosti NAVI, spol. s r.o., Peter Janek zo spoločnosti JANEK s.r.o., MVDr. Ivan Kostúr zo spoločnosti MACH HYDINA BUDMERICE, s.r.o. a Eduard Ruisl zo spoločnosti BIOGAL a.s.

(uniahydinarov.sk)

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

Greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl

Published

on

Drůbežářský a masný průmysl vždy hledá způsoby, jak být ekologicky udržitelnější, ale společnosti si musí dávat pozor na greenwashing, tvrdí Frank Mitloehner, Ph.D., UC Davis, Department of Animal Science, který prezentoval na International Production and Processing Expo (IPPE) 2024.

Co je tedy greenwashing?

Organizace spojených národů definuje greenwashing jako „klamání veřejnosti, aby uvěřila, že společnost nebo jiný subjekt dělá pro ochranu životního prostředí více, než to ve skutečnosti je“ (forma dezinformace, která je šířena za účelem zvýšení povědomí o pozitivním environmentálně dopadu produktu, služby, řešení nebo přístupu. Mezi příklady greenwashingu patří používání zavádějících environmentálních označení nebo prosazování cílů udržitelnosti bez skutečného plánu na jejich dosažení. „Musíme být velmi opatrní, abychom nebyli obviněni z greenwashingu, protože to naši kritici v živočišné výrobě říkají. Teď slibují čistou nulu tam nebo uhlíkovou neutralitu nebo klimatickou neutralitu, takže každá organizace má své vlastní cíle, ale stejně jich není schopna dosáhnout,“ řekl Mitloehner. „Podle mého názoru musíme opravdu dbát na to, abychom si vytýčili cíle, které jsou srozumitelné lidem, kteří se o ně zajímají.“

Jak greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl?

Když si firmy a organizace stanoví klimatické cíle, kterých nakonec nedosáhnou, ztratí důvěru spotřebitelů. Riziko představuje podle Mitloehnera také zmatení spotřebitelů kvůli „nedostatečné standardizaci a harmonizaci“; vzhledem k tomu, že různé organizace stanovují různé klimatické cíle, spotřebitelé nebudou vědět, které z nich jsou skutečně legitimní nebo které lakují nazeleno.

Tento zmatek poškodí image celého odvětví

Mitloehner také varoval před tím, že jedna generace si bude klást environmentální cíle, kterých příští generace nebude schopna dosáhnout. „Mnoho z těchto lidí, kteří činí tato odvážná tvrzení (environmentální cíle), bude do roku 2030 v důchodu, ale společnosti budou tato tvrzení dodržovat,“ řekl Mitloehner. „A to je významný závazek.“ Jinými slovy, „uvádění těchto odvážných tvrzení“ může krátkodobě fungovat pro image společnosti, ale připravuje společnost na neúspěch v budoucnu. „Pokud si nejste jisti, zda můžete něčeho dosáhnout do roku 2030, 2040, 2050, neslibujte to, protože není absolutně nic horšího,“ dodal Mitloehner.

(WATTPoultry.com, naschov.com)

Continue Reading

Aktuality

Je len otázkou času, kedy vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka

Published

on

V Slovenských veľkochovoch sa prvýkrát objavila agresívna forma vtáčej chrípky a za obeť jej padli desaťtisíce sliepok. Ako táto agresívna forma vznikla, akou hrozbou je pre ľudí, a čo s tým majú priemyselné veľkochovy?

Vtáčia chrípka začala pôvodne ako mierne ochorenie vodného vtáctva. Priemyselné veľkochovy však vytvorili ideálnu živnú pôdu pre zmutovanie vtáčej chrípky do agresívnej formy, ako ju zažívame dnes. Kvôli extrémnej genetickej podobnosti sliepok vo veľkochovoch a stresujúcim otrasným podmienkam, ktoré oslabujú sliepkam imunitný systém, je zapríčinené bleskové šírenie vírusu, pričom každý ďalší prenos je pre neho príležitosťou mutovať.

Stačí, ak sa vo veľkochove nakazí jedna sliepka. Vtáčia chrípka sa prenáša kontaktom, a tak netrvá dlho, kým sliepky natlačené v klietkach jedna na druhej nakazí vírus a postupne zamorí celý chov. Už pri nakazení pár jedincov usmrtia desaťtisíce sliepok v celom chove. Klietky, v ktorých prežijú sliepky celý život v hororových podmienkach nie sú riešením, naopak zvyšovanie stresu sliepkam tento problém len zhoršuje.

Priemyselné veľkochovy, kde sú sliepky natlačené hlava na hlave, sú zároveň časovanou bombou pre vypuknutie epidémie, ktorá môže vyústiť v pandémiu. Je len otázkou času, kedy v nich vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka a priniesť podobnú skazu ako nedávny COVID-19 či španielska chrípka pred sto rokmi. Môžu za to naozaj divožijúce vtáky?

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) najčastejšou príčinou zavlečenia ochorenia do veľkochovu nie je divožijúce vtáctvo, ale zanedbávanie hygienických opatrení pracovníkov a pracovníčok. Štúdie EFSA naviac ukázali, že neexistujú významné rozdiely v šírení ochorenia v rôznych typoch chovu.*

Nebezpečné mutácie vtáčej chrípky majú na svedomí priemyselné veľkochovy. Jediným riešením, ktoré dlhodobo ochráni zvieratá aj ľudí pred ďalšou pandémiou nie je zatváranie zvierat do čoraz menších klietok, ale odklon od priemyselných veľkochovov k prirodzeným podmienkam pre zvieratá.

(Humánný pokrok)

Continue Reading

Aktuality

Potvrdili nové dve ohniská vtáčej chrípky v dvoch krajoch

Published

on

Zlá správa z agrosektora. Po Zlatnej na Ostrove, kde museli usmrtiť 40-tisíc kusov hydiny, potvrdili vtáčiu chrípku už aj na farmách pri Senci v Bratislavskom kraji a pri Trnave.

Smutnú správu zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. „Vtáčia chrípka je potvrdená aj na farmách pri Senci a pri Trnave. Ide zrejme o sekundárne ohniská nákazy,“ informovalo ministerstvo.

„Po tom, ako bola minulý týždeň ukončená depopulácia 40-tisíc kusov hydiny na farme Nový Pavol v Zlatnej na Ostrove, boli na príslušné pracoviská Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec a Trnava nahlásené ďalšie zvýšené úhyny hydiny v dvoch rozmnožovacích a úžitkových chovoch na farmách Veľká Častá a Špačince,“ upresnilo ministerstvo. Vo Veľkej Častej uhynulo 28-tisíc kusov hydiny a v Špačinciach 24-tisíc kusov.

Podľa ministerstva ide na základe predbežných záverov zrejme o sekundárne ohniská, ktoré sú prepojené s primárnym ohniskom na farme Nový Pavol. „Epizootologické šetrenie naďalej prebieha. Regionálne veterinárne a potravinové správy Trnava a Senec nariadili opatrenia v zmysle platných predpisov,“ uzavrelo ministerstvo.

(pluska.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality