Connect with us
Reklama

Politika

Slovenské vajcia v ohrození! Dobré ráno pani ministerka Matečná

Published

on

Každá TB, kde sa rozhorčuje ministerka Matečná, je symfónia. Ak sa chcete naučiť ako s úsmevom klamať, podvádzať a zavádzať, sledujte tieto tlačovky plné propagandy.

Ministerke Matečnej asi skutočne chýba fantázia. Už tomu bude skoro rok, čo bubnovala na poplach a kritizovala zahraničné obchodné reťazce, že sa jasne rozhodli podporiť legislatívu v oblasti lepšej pohody zvierat a oznámili, namiesto ministerstva, že vajcia z klietkových chovov jednoducho nebudú nakupovať. Samozrejme, že sa jej to nepáči, ale nie len jej. Najväčší „hydinár“ pôsobiaci na území SR je náš čechoslovák a aktuálne český premiér Babiš. Tak tomu sa to nepáči určite. Prečo? Lebo investície a tie on moc nemá rád, hlavne ak to neplatí EÚ.

Skúste si niekedy kúpiť balené vajíčka a doma, v kľude, si skontrolujte pečiatky, ktoré musí mať čitateľné každé jedno vajíčko a pochopíte celú tragédiu toho, čo sa tu opäť predvádza z pozície ministerstva pôdohospodárstva. Len pripomeniem, že ministerstvo pôdohospodárstva tu je iba na riadenie rezortu a zásadne v prospech občanov SR. Nie v prospech českého premiéra, nie v prospech „vybraných“ podnikateľov, nie na šírenie klamstiev a propagandy.

V lepšom prípade doma zistíte, že vajíčka, ktoré sa tvária ako Slovenské, lebo to je uvedené na obale, majú v skutočnosti aj pečiatky HU, PL, CZ. Čo to znamená? Že pochádzajú z Maďarska (HU), Poľska (PL) a Českej republiky (CZ). V horšom prípade nemajú žiadnu pečiatku, alebo úplne nečitateľnú a to už je problém, lebo nikto netuší odkiaľ v skutočnosti pochádzajú. Toto je tá bezpečná „SLOVENSKÁ“ potravina v podaní ministerky Matečnej. Emócie bokom a poďme na fakty.

O smerovaní spoločnej legislatívy, ktorá určuje a bude určovať podmienky bezpečného chovu sliepok sa vie od roku 1999, kedy nadobudla platnosť smernica č. 1999/74/ES z 19. júla 1999. Ak sa do roku 2004 viedla vedecká diskusia o dopade na kvalitu chovu, dostala sa v roku 2004 do svojej finálnej podoby.

Je rok 2020 a na Slovensku stále žije 80 % nosníc v klietkach. Od roku 2004 sa nepohol ani lístok na ministerskom strome príčetnej stratégie. Napríklad v Nemecku je to už menej ako 10 %. Francúzsko ohlásilo úplný zákaz klietkového chovu už v roku 2022, Nemecko v 2025. Prečo? Ak je zrejmá regulácia, štandardne sa určí dlhé prechodné obdobie a vyčlenia sa na zmeny v chove aj prostriedky. Stalo sa. Všade okolo nás. Ak sa prostriedky nerozkradnú, ako napríklad v Nemecku, tak úplne v pohode a pokoji si za 10 rokov prechodného obdobia zmenia klietkový chov na chov na podstielke alebo vo výbehu a po kľudnej a plynulej zmene si vnútorný trh ochránia zákonom, kde zakážu predaj vajec z klietkového chovu. Zakáže to vláda, nie obchodníci. U nás to asi nejde.

Tragédia tohto absolútneho diletanstva spočíva najmä, ale nie len, v tom že :

sa tu niekto snaží povedať, že klietkový chov je vlastne pre sliepku to najlepšie, čím v zásade popiera výsledky dlhodobej vedeckej práce

sliepka, ktorá sa nehýbe a jej životnosť je rok, je vlastne iba žijúci stroj na výrobu vajec. Čím menej sa hýbe, tým menej žerie. Čím menej žerie, tým je úbohejšia, ale znáša. Čím dlhšie žije v takomto stave, tým horšia je jej kvalita po vynesení, kde nasleduje jej porážka a predaj , či ďalšie spracovanie.

ministerstvo, ktoré má vecne a hlavne správne informovať širokú verejnosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre spotrebiteľov zavádza, klame a snaží sa svoje neschopné riadenie rezortu prekryť vymyslenými nepriateľmi.

COOP JEDNOTA ma skutočne prekvapila. Pred jej obchodmi štrajkujú aktivisti, dokonca vyhrali súd a už nemusia skrývať názov reťazca, ktorý podporuje klietkový chov.

a presne ten istý reťazec podpísal MEMORANDUM o tom, že do roku 2030 bude uprednostňovať vajcia od „Slovenských“ dodávateľov, teda z klietkového chovu a samozrejme si neodpustili kopanec do konkurencie, lebo sa cítia hrdo, národne. Každý, kto na TB sedí vedľa ministerky Matečnej sa musí cítiť hrdo, odborne a slušne. Taký je protokol, inak by si tam nikdy nesadol.

Pre občerstvenie pamäti ministerky Matečnej si dovolím odcitovať jeden odstavec dokumentu, ktorý vypracovalo presne to isté MPaRV, kde aktuálne sedí a dokument bol pre roky 2006-2013 ako nadväzujúci dokument z rokov 2000-2005 a má krásny názov „Koncepcia rozvoja hydinárstva SR“

Citát :

„Investície do rekonštrukcií a využívanie nových technológii pre chov nosníc sú základným predpokladom plnenia podmienok welfare.Nakoľko náklady na rekonštrukciu jednej haly pre ustajnenie nosníc (20 – 25 tis. ks sliepok) sú pomerne vysoké a pohybujú sa v rozmedzí 5 – 7 mil. Sk, predpokladá sa modernizáciu rozložiť do dlhšieho časového obdobia – asi 5 rokov. Ak by nedošlo k rekonštrukciám používaných technológii, hrozí v nasledujúcich rokoch zníženie produkcie konzumných vajec a následne ich nedostatok na trhu“

Dobré ráno pani ministerka.

Toto, čo ste predviedli je krásna ukážka toho ako sa to robiť nemá. Premrhali ste čas, kedy transformáciu spôsobu chovu bolo možné zaplatiť zo zdrojov EÚ. Nebol čas, alebo ste si naivne mysleli, že V4 na čele s Babišom presadia ďalšie a ďalšie výnimky. Nepresadili.

Širokej verejnosti dnes skutočne nie je jedno, aké životné podmienky zvieratá majú a Váš prezentovaný názor je starší ako najstaršia koncepcia rozvoja, ktorá hnije niekde v šuflíku Vami riadeného ministerstva. Darmo klamete, darmo zavádzate, darmo ukazujete na fiktívneho nepriateľa. Celý problém je na Vašom ministerstve a absolútnej neschopnosti rezort riadiť, čo zas nie je žiadna novinka.

Na základe porovnania výroby a spotreby vajec je zrejmé, že vykazujete sebestačnosť na úrovni viac ako 90% Viac menej dovoz vajec na Slovensko teda nie je potrebný. Napriek tomu sa ročne doviezú na Slovensko konzumné vajcia za cca 2,6 milióna EUR. Najvyšší dovoz je dlhodobo z Českej republiky (náhoda) v objeme 1,1 milióna EUR, Poľska v objeme 869 tisíc EUR a Maďarska v objeme 544 tisíc EUR.

Kam tie vajcia teda idú?

Podľa Vašich výkazov vyrobíme viac, ako je spotreba a aj napriek tomu dovezieme ročne cca 28% objemu celoročnej spotreby. Ekonomický zázrak. Aj matematický. Bolo by možno vhodné na ďalšej tlačovke zverejniť údaje, ktoré firmy dovážajú vajíčka v tomto objeme. Ak sa v zozname „hnusných“ dovozcov nájde čo i len jeden „veľkochovateľ“ a vraj „producent“ domácich, čiže národných a toľko chránených vajec, mal by okamžite stratiť právo používať na výrobkoch slovo „SLOVENSKÉ“ a pokuta by mala byť taká, akú zvyknete dávať. Povedzme 1 mil Eur?

Ale to sa nikdy nestane. Nikdy. Prečo? Lebo to nesedí do koncepcie. Akej? To už nechám na posúdení čitateľa.

Agro rezort sa musí riadiť príčetne a zodpovedne tak, aby spĺňal požiadavky 21 storočia. Vytvorenie dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat je povinnosť a nie nutné zlo, ako to prezentuje SNS. Volám sa Martin Ondráš a som gestor pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo koalície PS/Spolu. Vo voľbách 2020 kandidujem s poradovým číslom 50 a ochranu zvierat máme ako nedeliteľnú súčasť nášho programu pre pôdohospodárstvo, lebo som presvedčený, že vytvorenie dobrých podmienok pre život hospodárskych zvierat nie len že je humánne, ale aj zásadným spôsobom zlepšuje pohodu zvierat, čo má zas pozitívny vplyv na výslednú kvalitu a bezpečnosť zvierat.

Autor: Martin Ondráš, martinondras.blog.sme.sk (rss)
gestor pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo koalície PS/Spolu

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

Starší odchádzajú, mladým sa do hydinárskych firiem nechce

Published

on

By

Zmena legislatívy o odchode do predčasného dôchodku ako aj valorizácia dôchodkov spôsobila pre chovateľov a spracovateľov hydiny veľký problém. V závere roku 2023 odišlo slovenským hydinárom do predčasného starobného dôchodku viac ako sedem desiatok svojich zamestnancov. Mnohí tak prišli až o 10 až 15 % svojich zamestnancov. Následne vznikol problém ako týchto zamestnancov nahradiť. Pri predčasnom dôchodku nie je možný súbeh poberania dôchodku a ďalšej pracovnej činnosti ako je to pri klasickom starobnom dôchodku. A do dôchodku odišlo aj viacero zamestnancov, ktorí nedovŕšili vek 60 rokov a mohli ešte niekoľko rokov pracovať. Problém nastal aj z dôvodu, že na trhu práce je dlhodobo nedostatok pracovných síl, ktoré majú záujem o prácu v poľnohospodárstve a rovnako aj obrovský nedostatok absolventov nami požadovaných učebných odborov.

Prečo to znamená veľký problém pre slovenských hydinárov?

1) Mnohí z chovateľov nedokázali odídených zamestnancov nahradiť.

2) Vysoký priemerný vek pracovníkov v živočíšnej výrobe.

3) Vysoký podiel starobných dôchodcov na počte zamestnancov v živočíšnej výrobe.

4) Poberatelia predčasného dôchodku nemôžu vykonávať prácu súbežne s poberaním dôchodku.

5) Nízky záujem mladej a strednej generácie o prácu v poľnohospodárstve.

6) Extrémne nízky počet absolventov SOŠ v odboroch chov zvierat a mäsiar, ktorí sa zamestnali v hydinárskom priemysle v posledných rokoch.

 

7) Veľmi nízky podiel zahraničných pracovníkov v sektore chovu (0,5 %) a spracovania (2,7 %) hydiny na celkovom počte zamestnancov.

Chovatelia a spracovatelia hydiny navrhujú viacero možností riešenia tohto problému:

– zmena legislatívy, aby bol umožnený už v priebehu roku 2024 súbeh práce a predčasného dôchodku,

– zmena legislatívy, aby bol odchod do predčasného dôchodku posunutý na pôvodnú hranicu,

– zmena systému vzdelávania, aby boli počty študentov v stredoškolskom systéme vzdelávania nastavené podľa potrieb trhu práce a vychovávali väčšie množstvo absolventov poľnohospodárskych a potravinárskych študijných odborov,

– predĺženie zníženia odvodov zamestnávateľom za zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, ktoré pomohlo k zníženiu výrobných nákladov pri produkcii potravín a zabezpečilo stabilizáciu cien potravín v druhom polroku 2023,

– zmena limitov na možnosť uplatnenia odvodov zamestnávateľom za zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle pre poľnohospodárske ako aj prepojené podniky, aby sa tam mohli zapojiť všetky subjekty živočíšnej výroby a potravinárske podniky.

(uniahydinarov.sk)

Continue Reading

Politika

István Nagy se o evropském zemědělství tvrdě vyjádřil

Published

on

By

To, co se nyní děje v západní Evropě, je „vystřízlivění Evropy a návrat k normálu,“ řekl maďarský ministr zemědělství István Nagy v souvislosti s protesty farmářů. Podle ministra zemědělství je v současnosti ohroženo evropské zemědělství a potravinová soběstačnost a zemědělci nedostávají tržní ochranu pro zemědělské produkty pocházející ze třetích zemí, konkrétně z Ukrajiny.

Prohlásil: Dokud nebude dovoz ukrajinského obilí omezen společným evropským řešením, bude maďarská vláda nadále uzavírat hranice před ukrajinským obilím. István Nagy zdůraznil: nemohou dovolit, aby ukrajinské obilí bylo nadále vpuštěno do Evropské unie v neomezeném množství, protože nelze ignorovat zájmy východoevropských a sousedních zemí. Označil za nedůstojné, že zatímco se očekává, že drůbež, vejce a cukr budou v důsledku francouzské a německé lobby odstraněny ze seznamu neomezeného dovozu a bezcelních produktů, východoevropské země zůstávají s problémem obilí samy.

(agrarszektor.hu)

Continue Reading

Politika

Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu

Published

on

By

O rok a pol budeme v situácii, keď si Slováci nebudú môcť v obchodoch kúpiť vajcia z klietkového chovu. V drvivej väčšine predajní ich už totiž nenájdu. Dôvodom je podpísané memorandum, v ktorom sa maloobchodné reťazce na Slovensku zaviazali, že prestanú na svoje pulty umiestňovať vajcia z tohto typu chovu. Ide o reakciu na krok Európskej únie, ktorá stanovila zákaz ich predaja v celej Európe na rok 2027.

Aj keď sa slovenskí producenti zaviazali, že do roku 2030 prebudujú klietkové chovy na podstielkové, voliérové či voľnovýbehové, predajcovia boli razantnejší. Povinnú lehotu Únie skresali ešte o dva roky na 2025. Tento fakt je známy už niekoľko rokov, no debaty o ňom sú stále rovnako vášnivé a s rozdielnymi názormi.

Je to teda správne rozhodnutie? Zákaz klietkového chovu nosníc do veľkej miery znepokojuje slovenských chovateľov. Dôležitými naratívmi, ktoré deklarujú, sú nedostatočne dlhý čas na rekonštrukcie chovov, zvýšené náklady na produkciu vajec a s tým súvisiaci negatívny vplyv na cenu, ako aj na konkurencieschopnosť samotných chovateľov.

To môže výrazne ovplyvniť produkciu vajec a sebestačnosť krajiny v tomto smere, ktorá za posledné tri roky už i tak dosť poklesla. Tomu, že chovatelia nie sú zo zákazu klietkového chovu nadšení, absolútne rozumiem. Sú to oni, ktorí znášajú náklady na investície v desiatkach až stovkách tisícok eur. Problém je však inde ako v memorande. Z neho mala pre štát vyplývať podmienka podpory smerom k chovateľom pri prestavbe na alternatívne chovy. Za tri roky sa však nič také nestalo, iba uplynul čas.

Paradoxom však je, že ak by sa s pomocou štátu začali chovy rekonštruovať už vtedy, keď sa o celej záležitosti začalo hovoriť, náklady mohli byť pre štát nižšie. Vzhľadom na prudký rast cien sa prerábky chovov predražujú. Podľa medializovaných informácií sa kumulatívne náklady chovateľov na rekonštrukcie zvýšili z 50 miliónov v roku 2020 na aktuálnych 75 miliónov eur. Vo svojej podstate tak otázka neznie, či je rozhodnutie ukončenia klietkového chovu, resp. jeho termín, správne. Otázka znie, či slovenskí producenti vajec dostanú takú veľmi potrebnú podporu.

Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu. Z vlastnej skúsenosti viem, aký je proces výstavby či rekonštrukcie chovov sliepok finančne i administratívne náročný. Preto sa ani nečudujem znechuteniu niektorých chovateľov. Na druhej strane musím povedať, že sa so zákazom klietkového chovu nosníc plne stotožňujem a som rád, že Slovensko a Európa smerujú k humánnemu chovu.

Tomáš Kohút

Od roku 2018 pôsobí na poste generálneho riaditeľa poľnohospodárskej spoločnosti Sanagro, ktorá spravuje jedenásť družstiev na západnom a strednom Slovensku. Pred nástupom do Sanagra päť rokov riadil obchodnú divíziu spoločnosti Raven. V minulosti pôsobil ako finančný riaditeľ spoločnosti Edymax a zastával riadiace posty v spoločnostiach Elcom, Nábytok Mikušincová či Hofatex.

(trend.sk)

Continue Reading

Aktuality