Politika
Slovenské vajcia v ohrození! Dobré ráno pani ministerka Matečná
Každá TB, kde sa rozhorčuje ministerka Matečná, je symfónia. Ak sa chcete naučiť ako s úsmevom klamať, podvádzať a zavádzať, sledujte tieto tlačovky plné propagandy.
Ministerke Matečnej asi skutočne chýba fantázia. Už tomu bude skoro rok, čo bubnovala na poplach a kritizovala zahraničné obchodné reťazce, že sa jasne rozhodli podporiť legislatívu v oblasti lepšej pohody zvierat a oznámili, namiesto ministerstva, že vajcia z klietkových chovov jednoducho nebudú nakupovať. Samozrejme, že sa jej to nepáči, ale nie len jej. Najväčší „hydinár“ pôsobiaci na území SR je náš čechoslovák a aktuálne český premiér Babiš. Tak tomu sa to nepáči určite. Prečo? Lebo investície a tie on moc nemá rád, hlavne ak to neplatí EÚ.
Skúste si niekedy kúpiť balené vajíčka a doma, v kľude, si skontrolujte pečiatky, ktoré musí mať čitateľné každé jedno vajíčko a pochopíte celú tragédiu toho, čo sa tu opäť predvádza z pozície ministerstva pôdohospodárstva. Len pripomeniem, že ministerstvo pôdohospodárstva tu je iba na riadenie rezortu a zásadne v prospech občanov SR. Nie v prospech českého premiéra, nie v prospech „vybraných“ podnikateľov, nie na šírenie klamstiev a propagandy.
V lepšom prípade doma zistíte, že vajíčka, ktoré sa tvária ako Slovenské, lebo to je uvedené na obale, majú v skutočnosti aj pečiatky HU, PL, CZ. Čo to znamená? Že pochádzajú z Maďarska (HU), Poľska (PL) a Českej republiky (CZ). V horšom prípade nemajú žiadnu pečiatku, alebo úplne nečitateľnú a to už je problém, lebo nikto netuší odkiaľ v skutočnosti pochádzajú. Toto je tá bezpečná „SLOVENSKÁ“ potravina v podaní ministerky Matečnej. Emócie bokom a poďme na fakty.
O smerovaní spoločnej legislatívy, ktorá určuje a bude určovať podmienky bezpečného chovu sliepok sa vie od roku 1999, kedy nadobudla platnosť smernica č. 1999/74/ES z 19. júla 1999. Ak sa do roku 2004 viedla vedecká diskusia o dopade na kvalitu chovu, dostala sa v roku 2004 do svojej finálnej podoby.
Je rok 2020 a na Slovensku stále žije 80 % nosníc v klietkach. Od roku 2004 sa nepohol ani lístok na ministerskom strome príčetnej stratégie. Napríklad v Nemecku je to už menej ako 10 %. Francúzsko ohlásilo úplný zákaz klietkového chovu už v roku 2022, Nemecko v 2025. Prečo? Ak je zrejmá regulácia, štandardne sa určí dlhé prechodné obdobie a vyčlenia sa na zmeny v chove aj prostriedky. Stalo sa. Všade okolo nás. Ak sa prostriedky nerozkradnú, ako napríklad v Nemecku, tak úplne v pohode a pokoji si za 10 rokov prechodného obdobia zmenia klietkový chov na chov na podstielke alebo vo výbehu a po kľudnej a plynulej zmene si vnútorný trh ochránia zákonom, kde zakážu predaj vajec z klietkového chovu. Zakáže to vláda, nie obchodníci. U nás to asi nejde.
Tragédia tohto absolútneho diletanstva spočíva najmä, ale nie len, v tom že :
sa tu niekto snaží povedať, že klietkový chov je vlastne pre sliepku to najlepšie, čím v zásade popiera výsledky dlhodobej vedeckej práce
sliepka, ktorá sa nehýbe a jej životnosť je rok, je vlastne iba žijúci stroj na výrobu vajec. Čím menej sa hýbe, tým menej žerie. Čím menej žerie, tým je úbohejšia, ale znáša. Čím dlhšie žije v takomto stave, tým horšia je jej kvalita po vynesení, kde nasleduje jej porážka a predaj , či ďalšie spracovanie.
ministerstvo, ktoré má vecne a hlavne správne informovať širokú verejnosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre spotrebiteľov zavádza, klame a snaží sa svoje neschopné riadenie rezortu prekryť vymyslenými nepriateľmi.
COOP JEDNOTA ma skutočne prekvapila. Pred jej obchodmi štrajkujú aktivisti, dokonca vyhrali súd a už nemusia skrývať názov reťazca, ktorý podporuje klietkový chov.
a presne ten istý reťazec podpísal MEMORANDUM o tom, že do roku 2030 bude uprednostňovať vajcia od „Slovenských“ dodávateľov, teda z klietkového chovu a samozrejme si neodpustili kopanec do konkurencie, lebo sa cítia hrdo, národne. Každý, kto na TB sedí vedľa ministerky Matečnej sa musí cítiť hrdo, odborne a slušne. Taký je protokol, inak by si tam nikdy nesadol.
Pre občerstvenie pamäti ministerky Matečnej si dovolím odcitovať jeden odstavec dokumentu, ktorý vypracovalo presne to isté MPaRV, kde aktuálne sedí a dokument bol pre roky 2006-2013 ako nadväzujúci dokument z rokov 2000-2005 a má krásny názov „Koncepcia rozvoja hydinárstva SR“
Citát :
„Investície do rekonštrukcií a využívanie nových technológii pre chov nosníc sú základným predpokladom plnenia podmienok welfare.Nakoľko náklady na rekonštrukciu jednej haly pre ustajnenie nosníc (20 – 25 tis. ks sliepok) sú pomerne vysoké a pohybujú sa v rozmedzí 5 – 7 mil. Sk, predpokladá sa modernizáciu rozložiť do dlhšieho časového obdobia – asi 5 rokov. Ak by nedošlo k rekonštrukciám používaných technológii, hrozí v nasledujúcich rokoch zníženie produkcie konzumných vajec a následne ich nedostatok na trhu“
Dobré ráno pani ministerka.
Toto, čo ste predviedli je krásna ukážka toho ako sa to robiť nemá. Premrhali ste čas, kedy transformáciu spôsobu chovu bolo možné zaplatiť zo zdrojov EÚ. Nebol čas, alebo ste si naivne mysleli, že V4 na čele s Babišom presadia ďalšie a ďalšie výnimky. Nepresadili.
Širokej verejnosti dnes skutočne nie je jedno, aké životné podmienky zvieratá majú a Váš prezentovaný názor je starší ako najstaršia koncepcia rozvoja, ktorá hnije niekde v šuflíku Vami riadeného ministerstva. Darmo klamete, darmo zavádzate, darmo ukazujete na fiktívneho nepriateľa. Celý problém je na Vašom ministerstve a absolútnej neschopnosti rezort riadiť, čo zas nie je žiadna novinka.
Na základe porovnania výroby a spotreby vajec je zrejmé, že vykazujete sebestačnosť na úrovni viac ako 90% Viac menej dovoz vajec na Slovensko teda nie je potrebný. Napriek tomu sa ročne doviezú na Slovensko konzumné vajcia za cca 2,6 milióna EUR. Najvyšší dovoz je dlhodobo z Českej republiky (náhoda) v objeme 1,1 milióna EUR, Poľska v objeme 869 tisíc EUR a Maďarska v objeme 544 tisíc EUR.
Kam tie vajcia teda idú?
Podľa Vašich výkazov vyrobíme viac, ako je spotreba a aj napriek tomu dovezieme ročne cca 28% objemu celoročnej spotreby. Ekonomický zázrak. Aj matematický. Bolo by možno vhodné na ďalšej tlačovke zverejniť údaje, ktoré firmy dovážajú vajíčka v tomto objeme. Ak sa v zozname „hnusných“ dovozcov nájde čo i len jeden „veľkochovateľ“ a vraj „producent“ domácich, čiže národných a toľko chránených vajec, mal by okamžite stratiť právo používať na výrobkoch slovo „SLOVENSKÉ“ a pokuta by mala byť taká, akú zvyknete dávať. Povedzme 1 mil Eur?
Ale to sa nikdy nestane. Nikdy. Prečo? Lebo to nesedí do koncepcie. Akej? To už nechám na posúdení čitateľa.
Agro rezort sa musí riadiť príčetne a zodpovedne tak, aby spĺňal požiadavky 21 storočia. Vytvorenie dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat je povinnosť a nie nutné zlo, ako to prezentuje SNS. Volám sa Martin Ondráš a som gestor pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo koalície PS/Spolu. Vo voľbách 2020 kandidujem s poradovým číslom 50 a ochranu zvierat máme ako nedeliteľnú súčasť nášho programu pre pôdohospodárstvo, lebo som presvedčený, že vytvorenie dobrých podmienok pre život hospodárskych zvierat nie len že je humánne, ale aj zásadným spôsobom zlepšuje pohodu zvierat, čo má zas pozitívny vplyv na výslednú kvalitu a bezpečnosť zvierat.
Autor: Martin Ondráš, martinondras.blog.sme.sk (rss)
gestor pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo koalície PS/Spolu
Cenový strop zavedený před rokem splnil svou roli, a proto producentské a zpracovatelské organizace a maloobchodní hráči doporučují jeho odstranění. Jeho ukončení žádá také Rada pro drůbeží produkty (BTT) a Asociace maďarských producentů vajec.
Národní zemědělská komora (NAK) uvedla ve společném prohlášení s několika profesními organizacemi, že zavedení cenových stropů v narušené Evropské unii tržní prostředí pomohlo domácímu zemědělství a potravinářství zachovat jeho konkurenceschopnost a stabilizovalo potravinovou soběstačnost Maďarska.
Cenový strop není tržním, ale sociálním opatřením, uvádí se dále v prohlášení s tím, že v posledním období se v potravinářství rozběhl proces, který je v rozporu se zájmy tuzemského sektoru. Na jedné straně se v několika segmentech zvyšují dovozy na úkor domácích výrobců, na druhé straně slábne spolupráce a vztah důvěry vybudovaný v minulých letech mezi obchodníky a tuzemskými dodavateli.
Cenová regulace je pro spotřebitele krátkodobě příznivá, ale dlouhodobě generuje nedostatek produktů, deformuje trh a ohrožuje udržitelný provoz domácích produktových řad. Omezení způsobilo obchodníkům značné ztráty a ukončením cenového stropu by došlo k odstranění narušení trhu a odstranění překážek v poskytování širších akcí a slev.
(mbtt.hu)
Na Slovensku máme vlastné potraviny len vo výške 40 percent. Sebestační by sme mali byť len v oblasti pšenice a možno mlieka. V ostatných oblastiach sme nesebestační. Na problémy aj v oblasti produkcie vajec upozorňuje najnovšie aj Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny Sanagro.
Potravinová bezpečnosť
Podľa posledného indexu, ktorý hovorí o potravinovej bezpečnosti a ktorý spracúva Economist Intelligence Unit, skončilo Slovensko spomedzi krajín Európskej únie ako druhé najhoršie – obsadili sme 40. priečku z viac ako stovky krajín. Na prvých troch priečkach sa umiestnili Fínsko, Írsko a Holandsko. Horší výsledok z krajín Únie malo len Bulharsko (44.priečka), o stupeň lepšie bolo na tom Maďarsko (36. priečka). Podľa údajov dopadlo Slovensko, ako väčšina krajín v Európe, dobre v kategórii finančnej prístupnosti. Dobré celkové skóre sme mali aj v kvalite a bezpečnosti. Prepadli sme sa však v dostupnosti (dosiahli sme 51,7 bodu zo 100 bodov, a teda sme v tejto kategórii skončili na77. mieste). Za najväčšiu slabinu Slovenska bola považovaná nielen vysoká volatilita poľnohospodárskej produkcie, ale aj slabá miera politických záväzkov v oblasti potravinovej bezpečnosti a prístupu k potravinám. Čo sa s tým dá robiť? Podľa Kohúta treba dotiahnuť spoločnú poľnohospodársku politiku. Jej nové pravidlá by mali platiť už v novom roku, avšak európske krajiny o nej ešte stále diskutujú. Reforma poľnohospodárstva je totiž hlavným cieľom stratégie Z farmy na stôl, pri ktorej je dôležitým zdrojom financovania práve spoločná poľnohospodárska politika. Potravinová sebestačnosť u nás slabne. Pred pár rokmi sme dosahovali dobré výsledky aspoň v produkcii vajec, ale aj to sa zmenilo.
Produkcia vajec nebezpečne klesá
„Peniaze z nej sú síce spoločné – európske, no najdôležitejšie rozhodnutia, na čo budú použité v rámci krajín, určujú národné vlády – aká časť pôjde na priame platby farmárom, aká na opatrenia súvisiace s ochranou klímy, na akú podporu si siahnu malí či bio farmári. Zatiaľ sa ukazuje, že podmienky budú na Slovensku nastavené radikálne a najprísnejšie v porovnaní s ostatnými krajinami. Zbytočne,“ upozorňuje Kohút, podľa ktorého zostanú na Slovensku znevýhodnení okrem iných napríklad bio farmári.
Vajcia zo zahraničia
Donedávna sme boli na Slovensku sebestační aspoň v produkcii vajec. Aj o toto sme však ako krajina prišli a vajcia už musíme dovážať zo zahraničia. „Ešte pred dvoma-troma rokmi bolo Slovensko viac-menej sebestačné v produkcii vajec, vlani bola na Slovensku najhoršia produkcia za posledných tridsať rokov. Je predpoklad, že sa táto situácia bude zhoršovať. Podľa analytikov najviac vajec dovážame z Českej republiky, zo Španielska a z Poľska, “hovorí Kohút.
Aktuálne je Slovensko v produkcii vajec sebestačné na úrovni 83 percent. Podľa Únie hydinárov Slovenska sa na pultoch obchodov nachádza 73 percent vajec zo Slovenska. „Desať percent našich vajec sa teda muselo vyviezť do zahraničia, “podotkne Kohút s tým, že pokles súvisí s rastom nákladov na chov nosníc, ako aj s prichádzajúcim zákazom predaja vajec z klietkového chovu. Práve ten u nás do veľkej miery dominoval – až 77 percent zo všetkých vajec u nás stále pochádza z klietkového chovu. Mnoho producentov vajec, ktorí doposiaľ prevádzkovali klietkový chov, však nemá dostatok finančných prostriedkov na vybudovanie voľného výbehu či vybudovanie podmienok na podstielkový chov.
„Takáto zmena technológie chovu si vyžaduje veľmi vysokú investíciu. Prechod z klietkového na iný typ chovu si vyžaduje investície v desiatkach až stovkách tisícov eur v závislosti od veľkosti chovu, “hovorí Kohút, ktorý predpokladá, že počet producentov klesne a zároveň sa cena vajec zvýši. „Tu však treba podotknúť aj jeden dôležitý fakt, okrem vyššej ceny sa rapídne zvýši kvalita života sliepok.“ Nariadenie o ukončení klietkového chovu vychádza z nariadenia Európskej únie, na ktoré reagovali viaceré zahraničné obchodné reťazce na Slovensku. Zaviazali sa, že od roku 2025 nebudú predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. „Slovenským chovateľom sliepok by pomohla podpora štátu, pretože pre producentov vajec, respektíve chovateľov hydiny nie je nastavená žiadna podpora. Tiež by pomohlo výraznejšie zníženie administratívneho zaťaženia v prípade rozbehu nových chovov sliepok a urýchlenie schvaľovacích procesov.“
Celý text na hospodarskenoviny.sk
Ministr zemědělství István Nagy učinil důležité prohlášení o zmrazení cen potravin. Řekl, že zmrazení produktů by mělo být vnímáno jako obchodní akce a věří, že by mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. Předválečné ceny se podle něj nevrátí, ale určitě nedojde k tak velkému zdražování, jako tomu bylo v posledním období.
Ministr István Nagy na Inforádiu mluvil o tom, co může zastavit inflaci cen potravin. „Nemyslím si, že se předválečné ceny vrátí, protože svět bude v jiném stavu, až válka skončí. Jsem si ale stoprocentně jistý, že nárůst nebude tak velký, takže normální inflace nastane i na trhu s potravinami, stejně jako v jiných oblastech života.“
István Nagy teké uvedl, že „jsme u stropu zdražování, není kam jinam jít“, protože růst cen energií se již zastavil a známe i výši vstupních nákladů. Zdůraznil, že tak rozsáhlé zdražování se nyní neočekává, protože ceny energií jsou již na svém vrcholu, takže není důvod k obrovskému zdražování o 10, 20, 30 %.
Ministr zemědělství v souvislosti s produkty s cenovými stropy a s tím, jak dlouho může zmrazení cen potravin trvat: „Myslím, že by to mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. V příštím roce by tak měly skončit všechny dopady, které tím vznikly, a poté by mělo být možné obnovit normální tržní podmínky.“
István Nagy tvrdí, že při absenci konkrétních výrobních problémů je jediným důvodem toho, že někdy v regálech nejsou produkty s cenovým limitem pouze „nákupní horečka“ či „panické nakupování“ a zásobení se produkty více, než je nutné. Ohledně cenového stropu vajec zdůraznil: Maďarská produkce dokáže zajistit 80–85 % denní spotřeby, ale kolem svátků, kdy spotřeba stoupá, přivážejí balírny vejce z dovozu.
(agrarszektor.hu)
Obchodní koncese udělené Ukrajině mají být prodlouženy o jeden rok
Sdružení farmářů bije na poplach: chovu drůbeže v EU hrozí kolaps
Klecové chovy pro slepice musí skončit, potvrdil vědecký orgán EU
Riaditeľ hydinárne: Zákaz klietok určite zvýši CENU vajec. KOĽKO si priplatíme?
