Politika
Kto bude viesť ministerstvo pôdohospodárstva?

Novú vládu SR zostaví Igor Matovič, predseda hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktoré v parlamentných voľbách dominovalo. Úlohou portálu poľnoinfo.sk je informovať a zamýšľať sa nad tým, aký dopad to bude mať na sektor pôdohospodárstva. Zásadnou otázkou je, ktorá z politických strán budúcej koalície získa agrorezort a akého kandidáta na jeho čelo postaví. Portál poľnoinfo.sk zostavil na základe verejných aj neverejných informácií odhad, kto sa môže posadiť do kancelárie na Dobrovičovej v Bratislave.
OĽaNO
Súčasťou najsilnejšej koaličnej strany je dlhodobo Martin Fecko, ktorý sa ako poslanec venoval poľnohospodárskej agende, zvlášť pozemkovej. Vyplýva to najmä z toho, že dvadsať rokov pracoval na Pozemkovom úrade. Martin Fecko získal v parlamentných voľbách 30 876 preferenčných hlasov, čo ho zaradilo na jedenáste miesto v OĽaNO. Kandidoval z miesta 149.
Do Národnej rady Slovenskej republiky vstúpil už v roku 2010 vďaka preferenčným hlasom, ktoré získal na kandidátke strany SaS spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia.
Za:
Martin Fecko, odborník hnutia na agro je dlhodobo blízkym spolupracovníkom Igora Matoviča.
Proti:
Hnutie OĽaNO sa v minulosti výraznejšie neangažovalo v otázke poľnohospodárstva. Najsilnejšia strana koalície od roku 1998 nikdy neovládala rezort pôdohospodárstva. V roku 1998 bola najsilnejšou stranou koalície Strana demokratickej koalície a agrorezort získala Strana demokratickej ľavice. V roku 2002 bola najsilnejšou stranou koalície Strana demokratickej a kresťanskej únie a agrorezort viedla Strana maďarskej koalície. V roku 2006 vyhral voľby SMER – Sociálna demokracia a rezort pripadol Hnutiu za demokratické Slovensko. O štyri zvíťazila SDKÚ a agrorezort získal MOST-HÍD. V roku 2012 po predčasných voľbách dominoval SMER-SD a obsadil všetky úrady. V aktuálnej vláde vyhral SMER-SD a ministerstvo obsadila nominantka Slovenskej národnej strany. Martin Fecko je vnímaný v rámci poľnohospodárstva značne monotematicky najmä cez zameranie na pozemkové úpravy.
Náš odhad, že OĽaNO bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je: 10 percent.
SME RODINA
Najvýraznejším politikom v hnutí SME RODINA z hľadiska poľnohospodárstva je Jaroslav Karahuta. Do Národnej rady SR sa po parlamentných voľbách 2020 dostane prvý raz. Celkový počet 2 866 preferenčných hlasov mu zabezpečil, že je sedemnástym poslancom hnutia a Národná rada SR mu neušla len tesne. Na kandidátke SME RODINA bol na šestnástom mieste.
Do parlamentu sa za hnutie SME RODINA dostal aj youtuber, ktorý o sebe hovorí ako potravinovom kritikovi – Patrick Linhart. Získal 12 801 preferenčných hlasov, čo ho katapultovalo zo stovky na kandidátnej listine na piate miesto z hľadiska získania najväčšieho počtu preferenčných hlasov v hnutí.
Za:
Jaroslav Karahuta ostatné štyri roky pôsobí ako tvár hnutia SME RODINA a najmä vďaka jeho práci je strana vnímaná aj cez agrárny program. Predseda hnutia Boris Kollár v povolebnej diskusii na Markíze uviedol, že ako ministra dopravy by chceli svojho nominanta Štefana Holého. Ak by dostali bezpečnostný rezort, nominovali by Milana Krajniaka a na pôdohospodárstvo majú nominanta Jaroslava Karahutu. Jaroslav Karahuta bol predsedom hnutia opísaný ako človek, ktorý sa zúčastňuje aj na konferenciách v zahraniční, kde je vnímaný ako odborník.
Proti:
Zo štyroch hospodárskych rezortov ako financie, hospodárstvo, doprava a pôdohospodárstvo by malo SME RODINA záujem, podľa vyjadrení ich predsedu, minimálne o dva. Zdá sa, že ich prioritou je výstavba nájomných bytov, čo patrí pod rezort ministerstva dopravy a výstavby. To, že by druhá najsilnejšia strana v koalícii získala až dva hospodárske rezorty sa preto zdá menej pravdepodobné.
Náš odhad, že SME RODINA bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je: 30 percent.
SaS:
Tvárou SaS pre pôdohospodárstvo je Jarmila Halgašová. Agrárna verejnosť ju pozná ako bývalú riaditeľku Potravinárskej komory Slovenska v ktorej pôsobila 12 rokov. Na hlasovacom lístku strany Sloboda a solidarita mala číslo 11 a z hľadiska započítania preferenčných hlasov sa posunula napozíciu číslo 14. Od voličov SaS získala 5 740 preferenčných hlasov. Aj keď sa zdalo, že ju miesto v parlamente tesne minie, nakoniec sa poslankyňou stať môže. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba sa vyjadril, že napriek tomu, že bol zvolený za poslanca, do Národnej rady nenastúpi a chcel len podporiť SaS vo voľbách. Na miesto J. Drobu by tak v parlamente mala zasadnúť Jarmila Halgašová, ktorá je za SaS prvou náhradníčkou.
Za:
Jarmila Halgašová sa od vstupu do straníckej politiky v roku 2018 aktívne angažuje v téme poľnohospodárstva a je tímlíderkou strany pre túto oblasť. Zo strán, ktoré pravdepodobne vytvoria budúcu vládnu koalíciu, bola na kandidátke do volieb ako odborníčka z agrorezortu najvyššie. Program strany SaS pre poľnohospodárstvo bol z pohľadu Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií ohodnotený najvyšším počtom bodov zo všetkých strán, ktoré mali reálnu šancu dostať sa do NR SR.
SaS má z vyjadrení jej predsedu záujem o jeden z hospodárskych rezortov. Pokiaľ financie by z hľadiska výsledku mali pripadnúť najsilnejšej vládnej strane, tak o dopravu a výstavbu bude pravdepodobne z hľadiska volebného programu bojovať druhá najsilnejšia strana – SME RODINA. Pre SaS by teda mohli zostať buď pôdohospodárstvo alebo hospodárstvo.
Proti:
Hlavná odborníčka strany Jarmila Halgašová je vnímaná najmä cez potravinárstvo.
Je možné, že pre stranu SaS bude atraktívnejší rezort hospodárstva a na miesto ministra by nastúpil priamo predseda strany Richard Sulík.
Náš odhad, že SaS bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: 40 percent.
Za ľudí:
Strana Za ľudí sa prvý raz od svojho vzniku uchádzala o hlasy voličov. Získala 5,77 percenta hlasov, čo jej prinieslo najmenší mandát z opozičných strán. V prípade, že strana bude súčasťou vládnej koalície, jej hlavným odborníkom na agrosektor je Marek Krempaský. Ten kandidoval v parlamentných voľbách s poradovým číslom 25. Po zohľadnení 1 394 prednostných hlasov obsadil 26. miesto v poradí.
Za:
Marek Krempaský je odborník na chov hovädzieho dobytka a do značnej miery bola prepracovaná aj časť programu zameraná na špeciálnu výrobu.
Proti:
Za ľudí je najmenšou vládnou stranou, na ktorú pravdepodobne pripadnú len dve ministerstvá. Otázne je, či by v tomto prípade siahli po takto špecializovanom rezorte. Strana Za ľudí síce deklarovala záujem o rezort pôdohospodárstva, ale záujem zo strany SME RODINA, alebo SaS sa zdá výraznejší. Otázna je aj účasť strany bývalého prezidenta v budúcej koalícii. Vzťahy medzi Igorom Matovičom a Andrejom Kiskom nikdy neboli srdečné a preto sa môže stať aj to, že strana Za ľudí nebude súčasťou koalície.
Náš odhad, že Za ľudí bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: 20 percent.
Autor článku: Juraj Huba, celý text na poľnoinfo.sk
Politika
Maďarské zemědělské a obchodní organizace jednají společně, aby ukončily cenové stropy

Cenový strop zavedený před rokem splnil svou roli, a proto producentské a zpracovatelské organizace a maloobchodní hráči doporučují jeho odstranění. Jeho ukončení žádá také Rada pro drůbeží produkty (BTT) a Asociace maďarských producentů vajec.
Národní zemědělská komora (NAK) uvedla ve společném prohlášení s několika profesními organizacemi, že zavedení cenových stropů v narušené Evropské unii tržní prostředí pomohlo domácímu zemědělství a potravinářství zachovat jeho konkurenceschopnost a stabilizovalo potravinovou soběstačnost Maďarska.
Cenový strop není tržním, ale sociálním opatřením, uvádí se dále v prohlášení s tím, že v posledním období se v potravinářství rozběhl proces, který je v rozporu se zájmy tuzemského sektoru. Na jedné straně se v několika segmentech zvyšují dovozy na úkor domácích výrobců, na druhé straně slábne spolupráce a vztah důvěry vybudovaný v minulých letech mezi obchodníky a tuzemskými dodavateli.
Cenová regulace je pro spotřebitele krátkodobě příznivá, ale dlouhodobě generuje nedostatek produktů, deformuje trh a ohrožuje udržitelný provoz domácích produktových řad. Omezení způsobilo obchodníkům značné ztráty a ukončením cenového stropu by došlo k odstranění narušení trhu a odstranění překážek v poskytování širších akcí a slev.
(mbtt.hu)
Politika
Produkcia vajec nebezpečne klesá

Na Slovensku máme vlastné potraviny len vo výške 40 percent. Sebestační by sme mali byť len v oblasti pšenice a možno mlieka. V ostatných oblastiach sme nesebestační. Na problémy aj v oblasti produkcie vajec upozorňuje najnovšie aj Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny Sanagro.
Potravinová bezpečnosť
Podľa posledného indexu, ktorý hovorí o potravinovej bezpečnosti a ktorý spracúva Economist Intelligence Unit, skončilo Slovensko spomedzi krajín Európskej únie ako druhé najhoršie – obsadili sme 40. priečku z viac ako stovky krajín. Na prvých troch priečkach sa umiestnili Fínsko, Írsko a Holandsko. Horší výsledok z krajín Únie malo len Bulharsko (44.priečka), o stupeň lepšie bolo na tom Maďarsko (36. priečka). Podľa údajov dopadlo Slovensko, ako väčšina krajín v Európe, dobre v kategórii finančnej prístupnosti. Dobré celkové skóre sme mali aj v kvalite a bezpečnosti. Prepadli sme sa však v dostupnosti (dosiahli sme 51,7 bodu zo 100 bodov, a teda sme v tejto kategórii skončili na77. mieste). Za najväčšiu slabinu Slovenska bola považovaná nielen vysoká volatilita poľnohospodárskej produkcie, ale aj slabá miera politických záväzkov v oblasti potravinovej bezpečnosti a prístupu k potravinám. Čo sa s tým dá robiť? Podľa Kohúta treba dotiahnuť spoločnú poľnohospodársku politiku. Jej nové pravidlá by mali platiť už v novom roku, avšak európske krajiny o nej ešte stále diskutujú. Reforma poľnohospodárstva je totiž hlavným cieľom stratégie Z farmy na stôl, pri ktorej je dôležitým zdrojom financovania práve spoločná poľnohospodárska politika. Potravinová sebestačnosť u nás slabne. Pred pár rokmi sme dosahovali dobré výsledky aspoň v produkcii vajec, ale aj to sa zmenilo.
Produkcia vajec nebezpečne klesá
„Peniaze z nej sú síce spoločné – európske, no najdôležitejšie rozhodnutia, na čo budú použité v rámci krajín, určujú národné vlády – aká časť pôjde na priame platby farmárom, aká na opatrenia súvisiace s ochranou klímy, na akú podporu si siahnu malí či bio farmári. Zatiaľ sa ukazuje, že podmienky budú na Slovensku nastavené radikálne a najprísnejšie v porovnaní s ostatnými krajinami. Zbytočne,“ upozorňuje Kohút, podľa ktorého zostanú na Slovensku znevýhodnení okrem iných napríklad bio farmári.
Vajcia zo zahraničia
Donedávna sme boli na Slovensku sebestační aspoň v produkcii vajec. Aj o toto sme však ako krajina prišli a vajcia už musíme dovážať zo zahraničia. „Ešte pred dvoma-troma rokmi bolo Slovensko viac-menej sebestačné v produkcii vajec, vlani bola na Slovensku najhoršia produkcia za posledných tridsať rokov. Je predpoklad, že sa táto situácia bude zhoršovať. Podľa analytikov najviac vajec dovážame z Českej republiky, zo Španielska a z Poľska, “hovorí Kohút.
Aktuálne je Slovensko v produkcii vajec sebestačné na úrovni 83 percent. Podľa Únie hydinárov Slovenska sa na pultoch obchodov nachádza 73 percent vajec zo Slovenska. „Desať percent našich vajec sa teda muselo vyviezť do zahraničia, “podotkne Kohút s tým, že pokles súvisí s rastom nákladov na chov nosníc, ako aj s prichádzajúcim zákazom predaja vajec z klietkového chovu. Práve ten u nás do veľkej miery dominoval – až 77 percent zo všetkých vajec u nás stále pochádza z klietkového chovu. Mnoho producentov vajec, ktorí doposiaľ prevádzkovali klietkový chov, však nemá dostatok finančných prostriedkov na vybudovanie voľného výbehu či vybudovanie podmienok na podstielkový chov.
„Takáto zmena technológie chovu si vyžaduje veľmi vysokú investíciu. Prechod z klietkového na iný typ chovu si vyžaduje investície v desiatkach až stovkách tisícov eur v závislosti od veľkosti chovu, “hovorí Kohút, ktorý predpokladá, že počet producentov klesne a zároveň sa cena vajec zvýši. „Tu však treba podotknúť aj jeden dôležitý fakt, okrem vyššej ceny sa rapídne zvýši kvalita života sliepok.“ Nariadenie o ukončení klietkového chovu vychádza z nariadenia Európskej únie, na ktoré reagovali viaceré zahraničné obchodné reťazce na Slovensku. Zaviazali sa, že od roku 2025 nebudú predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. „Slovenským chovateľom sliepok by pomohla podpora štátu, pretože pre producentov vajec, respektíve chovateľov hydiny nie je nastavená žiadna podpora. Tiež by pomohlo výraznejšie zníženie administratívneho zaťaženia v prípade rozbehu nových chovov sliepok a urýchlenie schvaľovacích procesov.“
Celý text na hospodarskenoviny.sk
Politika
Maďarský ministr o zmrazení cen potravin

Ministr zemědělství István Nagy učinil důležité prohlášení o zmrazení cen potravin. Řekl, že zmrazení produktů by mělo být vnímáno jako obchodní akce a věří, že by mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. Předválečné ceny se podle něj nevrátí, ale určitě nedojde k tak velkému zdražování, jako tomu bylo v posledním období.
Ministr István Nagy na Inforádiu mluvil o tom, co může zastavit inflaci cen potravin. „Nemyslím si, že se předválečné ceny vrátí, protože svět bude v jiném stavu, až válka skončí. Jsem si ale stoprocentně jistý, že nárůst nebude tak velký, takže normální inflace nastane i na trhu s potravinami, stejně jako v jiných oblastech života.“
István Nagy teké uvedl, že „jsme u stropu zdražování, není kam jinam jít“, protože růst cen energií se již zastavil a známe i výši vstupních nákladů. Zdůraznil, že tak rozsáhlé zdražování se nyní neočekává, protože ceny energií jsou již na svém vrcholu, takže není důvod k obrovskému zdražování o 10, 20, 30 %.
Ministr zemědělství v souvislosti s produkty s cenovými stropy a s tím, jak dlouho může zmrazení cen potravin trvat: „Myslím, že by to mělo skončit někdy v polovině příštího roku, protože válka nemůže trvat věčně. V příštím roce by tak měly skončit všechny dopady, které tím vznikly, a poté by mělo být možné obnovit normální tržní podmínky.“
István Nagy tvrdí, že při absenci konkrétních výrobních problémů je jediným důvodem toho, že někdy v regálech nejsou produkty s cenovým limitem pouze „nákupní horečka“ či „panické nakupování“ a zásobení se produkty více, než je nutné. Ohledně cenového stropu vajec zdůraznil: Maďarská produkce dokáže zajistit 80–85 % denní spotřeby, ale kolem svátků, kdy spotřeba stoupá, přivážejí balírny vejce z dovozu.
(agrarszektor.hu)