Politika
Kto bude viesť ministerstvo pôdohospodárstva?

Novú vládu SR zostaví Igor Matovič, predseda hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktoré v parlamentných voľbách dominovalo. Úlohou portálu poľnoinfo.sk je informovať a zamýšľať sa nad tým, aký dopad to bude mať na sektor pôdohospodárstva. Zásadnou otázkou je, ktorá z politických strán budúcej koalície získa agrorezort a akého kandidáta na jeho čelo postaví. Portál poľnoinfo.sk zostavil na základe verejných aj neverejných informácií odhad, kto sa môže posadiť do kancelárie na Dobrovičovej v Bratislave.
OĽaNO
Súčasťou najsilnejšej koaličnej strany je dlhodobo Martin Fecko, ktorý sa ako poslanec venoval poľnohospodárskej agende, zvlášť pozemkovej. Vyplýva to najmä z toho, že dvadsať rokov pracoval na Pozemkovom úrade. Martin Fecko získal v parlamentných voľbách 30 876 preferenčných hlasov, čo ho zaradilo na jedenáste miesto v OĽaNO. Kandidoval z miesta 149.
Do Národnej rady Slovenskej republiky vstúpil už v roku 2010 vďaka preferenčným hlasom, ktoré získal na kandidátke strany SaS spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia.
Za:
Martin Fecko, odborník hnutia na agro je dlhodobo blízkym spolupracovníkom Igora Matoviča.
Proti:
Hnutie OĽaNO sa v minulosti výraznejšie neangažovalo v otázke poľnohospodárstva. Najsilnejšia strana koalície od roku 1998 nikdy neovládala rezort pôdohospodárstva. V roku 1998 bola najsilnejšou stranou koalície Strana demokratickej koalície a agrorezort získala Strana demokratickej ľavice. V roku 2002 bola najsilnejšou stranou koalície Strana demokratickej a kresťanskej únie a agrorezort viedla Strana maďarskej koalície. V roku 2006 vyhral voľby SMER – Sociálna demokracia a rezort pripadol Hnutiu za demokratické Slovensko. O štyri zvíťazila SDKÚ a agrorezort získal MOST-HÍD. V roku 2012 po predčasných voľbách dominoval SMER-SD a obsadil všetky úrady. V aktuálnej vláde vyhral SMER-SD a ministerstvo obsadila nominantka Slovenskej národnej strany. Martin Fecko je vnímaný v rámci poľnohospodárstva značne monotematicky najmä cez zameranie na pozemkové úpravy.
Náš odhad, že OĽaNO bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je: 10 percent.
SME RODINA
Najvýraznejším politikom v hnutí SME RODINA z hľadiska poľnohospodárstva je Jaroslav Karahuta. Do Národnej rady SR sa po parlamentných voľbách 2020 dostane prvý raz. Celkový počet 2 866 preferenčných hlasov mu zabezpečil, že je sedemnástym poslancom hnutia a Národná rada SR mu neušla len tesne. Na kandidátke SME RODINA bol na šestnástom mieste.
Do parlamentu sa za hnutie SME RODINA dostal aj youtuber, ktorý o sebe hovorí ako potravinovom kritikovi – Patrick Linhart. Získal 12 801 preferenčných hlasov, čo ho katapultovalo zo stovky na kandidátnej listine na piate miesto z hľadiska získania najväčšieho počtu preferenčných hlasov v hnutí.
Za:
Jaroslav Karahuta ostatné štyri roky pôsobí ako tvár hnutia SME RODINA a najmä vďaka jeho práci je strana vnímaná aj cez agrárny program. Predseda hnutia Boris Kollár v povolebnej diskusii na Markíze uviedol, že ako ministra dopravy by chceli svojho nominanta Štefana Holého. Ak by dostali bezpečnostný rezort, nominovali by Milana Krajniaka a na pôdohospodárstvo majú nominanta Jaroslava Karahutu. Jaroslav Karahuta bol predsedom hnutia opísaný ako človek, ktorý sa zúčastňuje aj na konferenciách v zahraniční, kde je vnímaný ako odborník.
Proti:
Zo štyroch hospodárskych rezortov ako financie, hospodárstvo, doprava a pôdohospodárstvo by malo SME RODINA záujem, podľa vyjadrení ich predsedu, minimálne o dva. Zdá sa, že ich prioritou je výstavba nájomných bytov, čo patrí pod rezort ministerstva dopravy a výstavby. To, že by druhá najsilnejšia strana v koalícii získala až dva hospodárske rezorty sa preto zdá menej pravdepodobné.
Náš odhad, že SME RODINA bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je: 30 percent.
SaS:
Tvárou SaS pre pôdohospodárstvo je Jarmila Halgašová. Agrárna verejnosť ju pozná ako bývalú riaditeľku Potravinárskej komory Slovenska v ktorej pôsobila 12 rokov. Na hlasovacom lístku strany Sloboda a solidarita mala číslo 11 a z hľadiska započítania preferenčných hlasov sa posunula napozíciu číslo 14. Od voličov SaS získala 5 740 preferenčných hlasov. Aj keď sa zdalo, že ju miesto v parlamente tesne minie, nakoniec sa poslankyňou stať môže. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba sa vyjadril, že napriek tomu, že bol zvolený za poslanca, do Národnej rady nenastúpi a chcel len podporiť SaS vo voľbách. Na miesto J. Drobu by tak v parlamente mala zasadnúť Jarmila Halgašová, ktorá je za SaS prvou náhradníčkou.
Za:
Jarmila Halgašová sa od vstupu do straníckej politiky v roku 2018 aktívne angažuje v téme poľnohospodárstva a je tímlíderkou strany pre túto oblasť. Zo strán, ktoré pravdepodobne vytvoria budúcu vládnu koalíciu, bola na kandidátke do volieb ako odborníčka z agrorezortu najvyššie. Program strany SaS pre poľnohospodárstvo bol z pohľadu Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií ohodnotený najvyšším počtom bodov zo všetkých strán, ktoré mali reálnu šancu dostať sa do NR SR.
SaS má z vyjadrení jej predsedu záujem o jeden z hospodárskych rezortov. Pokiaľ financie by z hľadiska výsledku mali pripadnúť najsilnejšej vládnej strane, tak o dopravu a výstavbu bude pravdepodobne z hľadiska volebného programu bojovať druhá najsilnejšia strana – SME RODINA. Pre SaS by teda mohli zostať buď pôdohospodárstvo alebo hospodárstvo.
Proti:
Hlavná odborníčka strany Jarmila Halgašová je vnímaná najmä cez potravinárstvo.
Je možné, že pre stranu SaS bude atraktívnejší rezort hospodárstva a na miesto ministra by nastúpil priamo predseda strany Richard Sulík.
Náš odhad, že SaS bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: 40 percent.
Za ľudí:
Strana Za ľudí sa prvý raz od svojho vzniku uchádzala o hlasy voličov. Získala 5,77 percenta hlasov, čo jej prinieslo najmenší mandát z opozičných strán. V prípade, že strana bude súčasťou vládnej koalície, jej hlavným odborníkom na agrosektor je Marek Krempaský. Ten kandidoval v parlamentných voľbách s poradovým číslom 25. Po zohľadnení 1 394 prednostných hlasov obsadil 26. miesto v poradí.
Za:
Marek Krempaský je odborník na chov hovädzieho dobytka a do značnej miery bola prepracovaná aj časť programu zameraná na špeciálnu výrobu.
Proti:
Za ľudí je najmenšou vládnou stranou, na ktorú pravdepodobne pripadnú len dve ministerstvá. Otázne je, či by v tomto prípade siahli po takto špecializovanom rezorte. Strana Za ľudí síce deklarovala záujem o rezort pôdohospodárstva, ale záujem zo strany SME RODINA, alebo SaS sa zdá výraznejší. Otázna je aj účasť strany bývalého prezidenta v budúcej koalícii. Vzťahy medzi Igorom Matovičom a Andrejom Kiskom nikdy neboli srdečné a preto sa môže stať aj to, že strana Za ľudí nebude súčasťou koalície.
Náš odhad, že Za ľudí bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: 20 percent.
Autor článku: Juraj Huba, celý text na poľnoinfo.sk
Politika
Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu

O rok a pol budeme v situácii, keď si Slováci nebudú môcť v obchodoch kúpiť vajcia z klietkového chovu. V drvivej väčšine predajní ich už totiž nenájdu. Dôvodom je podpísané memorandum, v ktorom sa maloobchodné reťazce na Slovensku zaviazali, že prestanú na svoje pulty umiestňovať vajcia z tohto typu chovu. Ide o reakciu na krok Európskej únie, ktorá stanovila zákaz ich predaja v celej Európe na rok 2027.
Aj keď sa slovenskí producenti zaviazali, že do roku 2030 prebudujú klietkové chovy na podstielkové, voliérové či voľnovýbehové, predajcovia boli razantnejší. Povinnú lehotu Únie skresali ešte o dva roky na 2025. Tento fakt je známy už niekoľko rokov, no debaty o ňom sú stále rovnako vášnivé a s rozdielnymi názormi.
Je to teda správne rozhodnutie? Zákaz klietkového chovu nosníc do veľkej miery znepokojuje slovenských chovateľov. Dôležitými naratívmi, ktoré deklarujú, sú nedostatočne dlhý čas na rekonštrukcie chovov, zvýšené náklady na produkciu vajec a s tým súvisiaci negatívny vplyv na cenu, ako aj na konkurencieschopnosť samotných chovateľov.
To môže výrazne ovplyvniť produkciu vajec a sebestačnosť krajiny v tomto smere, ktorá za posledné tri roky už i tak dosť poklesla. Tomu, že chovatelia nie sú zo zákazu klietkového chovu nadšení, absolútne rozumiem. Sú to oni, ktorí znášajú náklady na investície v desiatkach až stovkách tisícok eur. Problém je však inde ako v memorande. Z neho mala pre štát vyplývať podmienka podpory smerom k chovateľom pri prestavbe na alternatívne chovy. Za tri roky sa však nič také nestalo, iba uplynul čas.
Paradoxom však je, že ak by sa s pomocou štátu začali chovy rekonštruovať už vtedy, keď sa o celej záležitosti začalo hovoriť, náklady mohli byť pre štát nižšie. Vzhľadom na prudký rast cien sa prerábky chovov predražujú. Podľa medializovaných informácií sa kumulatívne náklady chovateľov na rekonštrukcie zvýšili z 50 miliónov v roku 2020 na aktuálnych 75 miliónov eur. Vo svojej podstate tak otázka neznie, či je rozhodnutie ukončenia klietkového chovu, resp. jeho termín, správne. Otázka znie, či slovenskí producenti vajec dostanú takú veľmi potrebnú podporu.
Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu. Z vlastnej skúsenosti viem, aký je proces výstavby či rekonštrukcie chovov sliepok finančne i administratívne náročný. Preto sa ani nečudujem znechuteniu niektorých chovateľov. Na druhej strane musím povedať, že sa so zákazom klietkového chovu nosníc plne stotožňujem a som rád, že Slovensko a Európa smerujú k humánnemu chovu.
Tomáš Kohút
Od roku 2018 pôsobí na poste generálneho riaditeľa poľnohospodárskej spoločnosti Sanagro, ktorá spravuje jedenásť družstiev na západnom a strednom Slovensku. Pred nástupom do Sanagra päť rokov riadil obchodnú divíziu spoločnosti Raven. V minulosti pôsobil ako finančný riaditeľ spoločnosti Edymax a zastával riadiace posty v spoločnostiach Elcom, Nábytok Mikušincová či Hofatex.
(trend.sk)
Politika
Posaďte sa za sliepky… do klietky!
Politika
Na nepremyslené zrušenie klietkového chovu sliepok by doplatili hlavne slovenskí spotrebiteliaSliepky, klietky: Totálne zlikvidujeme našich chovateľov a producentov vajíčok!

Vláda nepomáha ľuďom v krízach, ale schvaľuje zákony pre sliepky bola téma tlačovej besedy strany SMER – slovenská sociálna demokracia, na ktorej podpredseda strany Richard Takáč uviedol, že SMER dlhodobo predkladal návrhy na zvolanie mimoriadnych schôdzí, kde malo byť navrhnuté, ako zastabilizovať situáciu na Slovensku, čo sa extrémneho zdražovania týka.
Výsledkom toho úsilia však bolo, že na konci minulého roka padla vláda pre svoju neschopnosť, ktorá ani dnes nemá vnútornú integritu, aby prijímala zákony na znižovanie cien. Zdražovanie na Slovensku je rekordných 29% a celková inflácia je 15%, zatiaľ čo v rámci eurozóny je „len“ 8%.
Koaličný poslanec Šudík aktuálne predkladá na marcovú schôdzu národnej rady zákon o zákaze klietkového chovu na Slovensku. „Takéto populistické návrhy zo strany koaličných poslancov, napríklad pána Šudíka, ktorý zavedením zákazu klietkového chovu na Slovensku zapríčiní to, že totálne zlikvidujeme našich slovenských chovateľov, ktorí produkujú slovenské vajíčka. Na jednej strane toto, keby prešlo v národnej rade, tak jednak totálne sa zlikviduje slovenský chov, na druhej strane naši občania si budú kupovať vajíčka nie slovenské, ale zo zahraničia vo vyšších cenách,“ povedal. Zároveň pripomenul, že SMER je za ochranu zvierat a prírody, no na tieto témy treba pozerať z viacerých strán, preto poslanci strany SMER za tento návrh nezahlasujú.
Ďalej uviedol, že Slovensko je od roku 2012 krajina, ktorá má zabezpečený a zmenený klietkový chov na tzv. obohatený klietkový chov, čo je chov v klietkach, ktorý je pre sliepky lepší. V roku 2020 ministerstvo pôdohospodárstva podpísalo s chovateľmi memorandum o tom, že do roku 2030 zmenia tento klietkový chov za iný, podstieľkový alebo chov z voľného výbehu. Pokiaľ by však malo dôjsť k tejto zmene, všetko je o peniazoch. No koaličný poslanec Šudík od roku 2020, za tri roky ani jedno euro pre týchto chovateľov nevybavil, aby dokázali tieto chovy zmeniť. Taktiež pre slovenských potravinárov a poľnohospodárov bývalý minister Mičovský, ako aj súčasný Vlčan vybavili z plánu obnovy veľkú nulu.
„Tu je opäť výzva pani prezidentke, aj zostatkom vládnej koalície, že by mali spraviť všetko pre to, aby sme keď už teda nie júnový termín, ale vieme stihnúť ešte 1.7. termín predčasných volieb a tieto predčasné voľby nie sú pre politické strany, ale sú hlavne pre občanov Slovenskej republiky, aby sme sa čo najskôr dostali z toho marazmu, kde nás táto vláda dostala,“ uviedol R. Takáč.
Poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu SMER – SSD Katarína Roth Neveďalová tiež uviedla, že tento návrh znova zoberie ľuďom viac z peňaženiek, pretože cena vajíčok u nás stále stúpa a presadením tohto zákona v parlamente stúpne oveľa viac. Navyše ich bude nedostatok, budeme ich teda dovážať z Poľska alebo Holandska. Prízvukovala, že tento návrh absolútne nereflektuje diskusiu v Európskom parlamente, tento návrh nejde z Bruselu.
„Pre nás je to vykopávanie otvorených dverí, pretože samotní hydinári na Slovensku sa zaviazali, že budú postupne prechádzať z tohto klietkového chodu na podstieľkový a na voľný výbeh. Dnes sú takéto vajíčka dostupné v hocijakej sieti na Slovensku, čiže každý, kto chce používať tento typ vajíčok, si ich vie zabezpečiť. Úplne zbytočne zabránime tým, ktorí si tie vajíčka chcú kúpiť, ale nemajú toľko peňazí, aby si ich mohli dovoliť. Týchto klietkových vajíčok máme na Slovensku viac ako 70%.“
„Z európskych peňazí hydinári na Slovensku rekonštruovali svoje farmy, zmenili si tie svoje chovy, ktoré mali, na to, aby mali všetci obohatený klietkový chov, ktorý v mnohých krajinách ešte stále nie je zavedený. Čiže u nás sa iné, ako tieto vajíčka z obohatených klietkových chovov nedajú kúpiť. My dnes im chceme, po tom, ako pred desiatimi rokmi renovovali svoje chovy, všetko si nanovo postavili, dali na to aj európske peniaze, ktoré musia byť udržiavateľne používané a musí trvať nejakú dobu, pokým tá technológia sa bude používať, tak my po desiatich rokoch chceme, aby všetko znovu zmenili, aby znova investovali a pritom vláda im žiadne peniaze na to neposkytuje,“ skonštatovala K.Roth Neveďalová.
Bude to pritom stáť okolo 70 miliónov eur, no je možnosť, aby sa napríklad z Plánu obnovy takéto prostriedky ponúkli, no nemôžeme tu pretláčať zákony, ktoré nepomôžu nikomu a doplatia na to najviac bežní ľudia. „Toto sú len populistické návrhy koaličných poslancov, ktorí chcú, aby sa niečo zmenilo. Ak chceme meniť legislatívu na Slovensku, musíme najskôr o nej diskutovať. Toto nebolo prediskutované s nikým, je tu veľmi malá skupina ľudí, ktorá si to praje a ak chceme takéto niečo zmeniť, v prvom rade musíme tých ľudí, ktorých sa to týka, pritiahnuť za jeden rokovací stôl skúsiť to vyriešiť spôsobom, aký bude pre nás všetkých dobrý,“ uzavrela K. Neveďalová.
Z TK SMERu