Connect with us
Reklama

Politika

Kto bude viesť ministerstvo pôdohospodárstva?

Published

on

Novú vládu SR zostaví Igor Matovič, predseda hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktoré v parlamentných voľbách dominovalo. Úlohou portálu poľnoinfo.sk je informovať a zamýšľať sa nad tým, aký dopad to bude mať na sektor pôdohospodárstva. Zásadnou otázkou je, ktorá z politických strán budúcej koalície získa agrorezort a akého kandidáta na jeho čelo postaví. Portál poľnoinfo.sk zostavil na základe verejných aj neverejných informácií odhad, kto sa môže posadiť do kancelárie na Dobrovičovej v Bratislave.

OĽaNO

Súčasťou najsilnejšej koaličnej strany je dlhodobo Martin Fecko, ktorý sa ako poslanec venoval poľnohospodárskej agende, zvlášť pozemkovej. Vyplýva to najmä z toho, že dvadsať rokov pracoval na Pozemkovom úrade. Martin Fecko získal v parlamentných voľbách 30 876 preferenčných hlasov, čo ho zaradilo na jedenáste miesto v OĽaNO. Kandidoval z miesta 149.

Do Národnej rady Slovenskej republiky vstúpil už v roku 2010 vďaka preferenčným hlasom, ktoré získal na kandidátke strany SaS spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia.

Za:

Martin Fecko, odborník hnutia na agro je dlhodobo blízkym spolupracovníkom Igora Matoviča.

Proti:

Hnutie OĽaNO sa v minulosti výraznejšie neangažovalo v otázke poľnohospodárstva. Najsilnejšia strana koalície od roku 1998 nikdy neovládala rezort pôdohospodárstva. V roku 1998 bola najsilnejšou stranou koalície Strana demokratickej koalície a agrorezort získala Strana demokratickej ľavice. V roku 2002 bola najsilnejšou stranou koalície Strana demokratickej a kresťanskej únie a agrorezort viedla Strana maďarskej koalície. V roku 2006 vyhral voľby SMER – Sociálna demokracia a rezort pripadol Hnutiu za demokratické Slovensko. O štyri zvíťazila SDKÚ a agrorezort získal MOST-HÍD. V roku 2012 po predčasných voľbách dominoval SMER-SD a obsadil všetky úrady. V aktuálnej vláde vyhral SMER-SD a ministerstvo obsadila nominantka Slovenskej národnej strany. Martin Fecko je vnímaný v rámci poľnohospodárstva značne monotematicky najmä cez zameranie na pozemkové úpravy.

Náš odhad, že OĽaNO bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je: 10 percent.

SME RODINA

Najvýraznejším politikom v hnutí SME RODINA z hľadiska poľnohospodárstva je Jaroslav Karahuta. Do Národnej rady SR sa po parlamentných voľbách 2020 dostane prvý raz. Celkový počet 2 866 preferenčných hlasov mu zabezpečil, že je sedemnástym poslancom hnutia a Národná rada SR mu neušla len tesne. Na kandidátke SME RODINA bol na šestnástom mieste.

Do parlamentu sa za hnutie SME RODINA dostal aj youtuber, ktorý o sebe hovorí ako potravinovom kritikovi – Patrick Linhart. Získal 12 801 preferenčných hlasov, čo ho katapultovalo zo stovky na kandidátnej listine na piate miesto z hľadiska získania najväčšieho počtu preferenčných hlasov v hnutí.

Za:

Jaroslav Karahuta ostatné štyri roky pôsobí ako tvár hnutia SME RODINA a najmä vďaka jeho práci je strana vnímaná aj cez agrárny program. Predseda hnutia Boris Kollár v povolebnej diskusii na Markíze uviedol, že ako ministra dopravy by chceli svojho nominanta Štefana Holého. Ak by dostali bezpečnostný rezort, nominovali by Milana Krajniaka a na pôdohospodárstvo majú nominanta Jaroslava Karahutu. Jaroslav Karahuta bol predsedom hnutia opísaný ako človek, ktorý sa zúčastňuje aj na konferenciách v zahraniční, kde je vnímaný ako odborník.

Proti:

Zo štyroch hospodárskych rezortov ako financie, hospodárstvo, doprava a pôdohospodárstvo by malo SME RODINA záujem, podľa vyjadrení ich predsedu, minimálne o dva. Zdá sa, že ich prioritou je výstavba nájomných bytov, čo patrí pod rezort ministerstva dopravy a výstavby. To, že by druhá najsilnejšia strana v koalícii získala až dva hospodárske rezorty sa preto zdá menej pravdepodobné.

Náš odhad, že SME RODINA bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je: 30 percent.

SaS:

Tvárou SaS pre pôdohospodárstvo je Jarmila Halgašová. Agrárna verejnosť ju pozná ako bývalú riaditeľku Potravinárskej komory Slovenska v ktorej pôsobila 12 rokov. Na hlasovacom lístku strany Sloboda a solidarita mala číslo 11 a z hľadiska započítania preferenčných hlasov sa posunula napozíciu číslo 14. Od voličov SaS získala 5 740 preferenčných hlasov. Aj keď sa zdalo, že ju miesto v parlamente tesne minie, nakoniec sa poslankyňou stať môže. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba sa vyjadril, že napriek tomu, že bol zvolený za poslanca, do Národnej rady nenastúpi a chcel len podporiť SaS vo voľbách. Na miesto J. Drobu by tak v parlamente mala zasadnúť Jarmila Halgašová, ktorá je za SaS prvou náhradníčkou.

Za:

Jarmila Halgašová sa od vstupu do straníckej politiky v roku 2018 aktívne angažuje v téme poľnohospodárstva a je tímlíderkou strany pre túto oblasť. Zo strán, ktoré pravdepodobne vytvoria budúcu vládnu koalíciu, bola na kandidátke do volieb ako odborníčka z agrorezortu najvyššie. Program strany SaS pre poľnohospodárstvo bol z pohľadu Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií ohodnotený najvyšším počtom bodov zo všetkých strán, ktoré mali reálnu šancu dostať sa do NR SR.
SaS má z vyjadrení jej predsedu záujem o jeden z hospodárskych rezortov. Pokiaľ financie by z hľadiska výsledku mali pripadnúť najsilnejšej vládnej strane, tak o dopravu a výstavbu bude pravdepodobne z hľadiska volebného programu bojovať druhá najsilnejšia strana – SME RODINA. Pre SaS by teda mohli zostať buď pôdohospodárstvo alebo hospodárstvo.

Proti:

Hlavná odborníčka strany Jarmila Halgašová je vnímaná najmä cez potravinárstvo.
Je možné, že pre stranu SaS bude atraktívnejší rezort hospodárstva a na miesto ministra by nastúpil priamo predseda strany Richard Sulík.

Náš odhad, že SaS bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: 40 percent.

Za ľudí:

Strana Za ľudí sa prvý raz od svojho vzniku uchádzala o hlasy voličov. Získala 5,77 percenta hlasov, čo jej prinieslo najmenší mandát z opozičných strán. V prípade, že strana bude súčasťou vládnej koalície, jej hlavným odborníkom na agrosektor je Marek Krempaský. Ten kandidoval v parlamentných voľbách s poradovým číslom 25. Po zohľadnení 1 394 prednostných hlasov obsadil 26. miesto v poradí.

Za:

Marek Krempaský je odborník na chov hovädzieho dobytka a do značnej miery bola prepracovaná aj časť programu zameraná na špeciálnu výrobu.

Proti:

Za ľudí je najmenšou vládnou stranou, na ktorú pravdepodobne pripadnú len dve ministerstvá. Otázne je, či by v tomto prípade siahli po takto špecializovanom rezorte. Strana Za ľudí síce deklarovala záujem o rezort pôdohospodárstva, ale záujem zo strany SME RODINA, alebo SaS sa zdá výraznejší. Otázna je aj účasť strany bývalého prezidenta v budúcej koalícii. Vzťahy medzi Igorom Matovičom a Andrejom Kiskom nikdy neboli srdečné a preto sa môže stať aj to, že strana Za ľudí nebude súčasťou koalície.

Náš odhad, že Za ľudí bude viesť v koalícii ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: 20 percent.

Autor článku: Juraj Huba, celý text na poľnoinfo.sk

 

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

Starší odchádzajú, mladým sa do hydinárskych firiem nechce

Published

on

By

Zmena legislatívy o odchode do predčasného dôchodku ako aj valorizácia dôchodkov spôsobila pre chovateľov a spracovateľov hydiny veľký problém. V závere roku 2023 odišlo slovenským hydinárom do predčasného starobného dôchodku viac ako sedem desiatok svojich zamestnancov. Mnohí tak prišli až o 10 až 15 % svojich zamestnancov. Následne vznikol problém ako týchto zamestnancov nahradiť. Pri predčasnom dôchodku nie je možný súbeh poberania dôchodku a ďalšej pracovnej činnosti ako je to pri klasickom starobnom dôchodku. A do dôchodku odišlo aj viacero zamestnancov, ktorí nedovŕšili vek 60 rokov a mohli ešte niekoľko rokov pracovať. Problém nastal aj z dôvodu, že na trhu práce je dlhodobo nedostatok pracovných síl, ktoré majú záujem o prácu v poľnohospodárstve a rovnako aj obrovský nedostatok absolventov nami požadovaných učebných odborov.

Prečo to znamená veľký problém pre slovenských hydinárov?

1) Mnohí z chovateľov nedokázali odídených zamestnancov nahradiť.

2) Vysoký priemerný vek pracovníkov v živočíšnej výrobe.

3) Vysoký podiel starobných dôchodcov na počte zamestnancov v živočíšnej výrobe.

4) Poberatelia predčasného dôchodku nemôžu vykonávať prácu súbežne s poberaním dôchodku.

5) Nízky záujem mladej a strednej generácie o prácu v poľnohospodárstve.

6) Extrémne nízky počet absolventov SOŠ v odboroch chov zvierat a mäsiar, ktorí sa zamestnali v hydinárskom priemysle v posledných rokoch.

 

7) Veľmi nízky podiel zahraničných pracovníkov v sektore chovu (0,5 %) a spracovania (2,7 %) hydiny na celkovom počte zamestnancov.

Chovatelia a spracovatelia hydiny navrhujú viacero možností riešenia tohto problému:

– zmena legislatívy, aby bol umožnený už v priebehu roku 2024 súbeh práce a predčasného dôchodku,

– zmena legislatívy, aby bol odchod do predčasného dôchodku posunutý na pôvodnú hranicu,

– zmena systému vzdelávania, aby boli počty študentov v stredoškolskom systéme vzdelávania nastavené podľa potrieb trhu práce a vychovávali väčšie množstvo absolventov poľnohospodárskych a potravinárskych študijných odborov,

– predĺženie zníženia odvodov zamestnávateľom za zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, ktoré pomohlo k zníženiu výrobných nákladov pri produkcii potravín a zabezpečilo stabilizáciu cien potravín v druhom polroku 2023,

– zmena limitov na možnosť uplatnenia odvodov zamestnávateľom za zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle pre poľnohospodárske ako aj prepojené podniky, aby sa tam mohli zapojiť všetky subjekty živočíšnej výroby a potravinárske podniky.

(uniahydinarov.sk)

Continue Reading

Politika

István Nagy se o evropském zemědělství tvrdě vyjádřil

Published

on

By

To, co se nyní děje v západní Evropě, je „vystřízlivění Evropy a návrat k normálu,“ řekl maďarský ministr zemědělství István Nagy v souvislosti s protesty farmářů. Podle ministra zemědělství je v současnosti ohroženo evropské zemědělství a potravinová soběstačnost a zemědělci nedostávají tržní ochranu pro zemědělské produkty pocházející ze třetích zemí, konkrétně z Ukrajiny.

Prohlásil: Dokud nebude dovoz ukrajinského obilí omezen společným evropským řešením, bude maďarská vláda nadále uzavírat hranice před ukrajinským obilím. István Nagy zdůraznil: nemohou dovolit, aby ukrajinské obilí bylo nadále vpuštěno do Evropské unie v neomezeném množství, protože nelze ignorovat zájmy východoevropských a sousedních zemí. Označil za nedůstojné, že zatímco se očekává, že drůbež, vejce a cukr budou v důsledku francouzské a německé lobby odstraněny ze seznamu neomezeného dovozu a bezcelních produktů, východoevropské země zůstávají s problémem obilí samy.

(agrarszektor.hu)

Continue Reading

Politika

Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu

Published

on

By

O rok a pol budeme v situácii, keď si Slováci nebudú môcť v obchodoch kúpiť vajcia z klietkového chovu. V drvivej väčšine predajní ich už totiž nenájdu. Dôvodom je podpísané memorandum, v ktorom sa maloobchodné reťazce na Slovensku zaviazali, že prestanú na svoje pulty umiestňovať vajcia z tohto typu chovu. Ide o reakciu na krok Európskej únie, ktorá stanovila zákaz ich predaja v celej Európe na rok 2027.

Aj keď sa slovenskí producenti zaviazali, že do roku 2030 prebudujú klietkové chovy na podstielkové, voliérové či voľnovýbehové, predajcovia boli razantnejší. Povinnú lehotu Únie skresali ešte o dva roky na 2025. Tento fakt je známy už niekoľko rokov, no debaty o ňom sú stále rovnako vášnivé a s rozdielnymi názormi.

Je to teda správne rozhodnutie? Zákaz klietkového chovu nosníc do veľkej miery znepokojuje slovenských chovateľov. Dôležitými naratívmi, ktoré deklarujú, sú nedostatočne dlhý čas na rekonštrukcie chovov, zvýšené náklady na produkciu vajec a s tým súvisiaci negatívny vplyv na cenu, ako aj na konkurencieschopnosť samotných chovateľov.

To môže výrazne ovplyvniť produkciu vajec a sebestačnosť krajiny v tomto smere, ktorá za posledné tri roky už i tak dosť poklesla. Tomu, že chovatelia nie sú zo zákazu klietkového chovu nadšení, absolútne rozumiem. Sú to oni, ktorí znášajú náklady na investície v desiatkach až stovkách tisícok eur. Problém je však inde ako v memorande. Z neho mala pre štát vyplývať podmienka podpory smerom k chovateľom pri prestavbe na alternatívne chovy. Za tri roky sa však nič také nestalo, iba uplynul čas.

Paradoxom však je, že ak by sa s pomocou štátu začali chovy rekonštruovať už vtedy, keď sa o celej záležitosti začalo hovoriť, náklady mohli byť pre štát nižšie. Vzhľadom na prudký rast cien sa prerábky chovov predražujú. Podľa medializovaných informácií sa kumulatívne náklady chovateľov na rekonštrukcie zvýšili z 50 miliónov v roku 2020 na aktuálnych 75 miliónov eur. Vo svojej podstate tak otázka neznie, či je rozhodnutie ukončenia klietkového chovu, resp. jeho termín, správne. Otázka znie, či slovenskí producenti vajec dostanú takú veľmi potrebnú podporu.

Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu. Z vlastnej skúsenosti viem, aký je proces výstavby či rekonštrukcie chovov sliepok finančne i administratívne náročný. Preto sa ani nečudujem znechuteniu niektorých chovateľov. Na druhej strane musím povedať, že sa so zákazom klietkového chovu nosníc plne stotožňujem a som rád, že Slovensko a Európa smerujú k humánnemu chovu.

Tomáš Kohút

Od roku 2018 pôsobí na poste generálneho riaditeľa poľnohospodárskej spoločnosti Sanagro, ktorá spravuje jedenásť družstiev na západnom a strednom Slovensku. Pred nástupom do Sanagra päť rokov riadil obchodnú divíziu spoločnosti Raven. V minulosti pôsobil ako finančný riaditeľ spoločnosti Edymax a zastával riadiace posty v spoločnostiach Elcom, Nábytok Mikušincová či Hofatex.

(trend.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality