Connect with us
Reklama

Aktuality

Náročný rok za nami, ďalší nás čaká

Published

on

Máme za sebou  rok, v ktorom boli potravinári vrátane hydinárov  pod podrobnou kontrolou verejnosti. Príčinou bola inflácia a rast cien potravín. Aký to bol rok z pohľadu hydinárov. O tom sme hovorili s riaditeľom ÚHS Danielom Molnárom.

V roku 2023 boli slovenskí chovatelia a spracovatelia hydiny postavení pred viaceré náročné výzvy.
Chovatelia a spracovatelia hydiny  zaznamenávajú výrazný rast výrobných nákladov už od začiatku roku 2021 a  najmä  v roku 2022 sa intenzita rastu nákladov výrazne zvýšila. V úvode roku 2023 sme zaznamenali ďalší rast vstupných cien elektrickej energie, plynu a mzdových nákladov.

V chove hydiny spôsobili chovateľom problémy rastúce ceny elektrickej energie, plynu, ale najmä ceny kŕmnych zmesí.   K tomu prišiel  aj výrazný nárast cien obalových materiálov,  pohonných látok ako aj rast mzdových nákladov z dôvodu rastúcej inflácie. Spracovateľom hydinového mäsa výrazne vzrástla aj cena vstupnej suroviny – živej jatočnej hydiny. Za roky 2022-23 sme zaznamenali nárast cien kŕmnych zmesí pre hydinu o 70 %. To sa negatívne prejavilo na ekonomike chovu hydiny, pretože každé zvýšenie cien kŕmnych zmesí má zásadný vplyv na rast výrobných nákladov v chove hydine. Dôvodom je skutočnosť, že náklady na krmivá predstavujú 60 % všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny a viac ako 50 % nákladov pri produkcii vajec. Za pozitívum treba považovať skutočnosť, že aj v roku 2023 držali slovenskí chovatelia a spracovatelia hydiny  vysoký štandard výroby z pohľadu kvality a zdravotnej bezpečnosti mäsa, čo sa nedá povedať o tom z dovozu.   Kontrolné orgány totiž aj v roku 2023 zistili pri importovanej hydine niekoľko vážnych nedostatkov.

Producenti vajec však museli  a musia zvládať aj  nemalé  investičné náklady.

Zahraničné obchodné reťazce už od roku 2019 avizujú, že po roku 2025 nebudú predávať vo svojich prevádzkach v SR žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. A to napriek tomu, že zatiaľ nie je schválený žiadny európsky ani slovenský právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových systémoch. Aj preto sa v SR podobne ako v okolitých krajinách postupne realizuje rekonštrukcia klietkových chovov na podstielkové a voliérové chovy. ÚHS už dlhodobo informuje naše rezortné ministerstvo, že na prerobenie všetkých klietkových chovov bude nevyhnutné vynaložiť investície v desiatkach miliónov EUR a že chovatelia nosníc tieto prostriedky nemajú k dispozícii vo forme vlastných zdrojov. Napriek tomu do polovice roku 2023 neboli na prerobenie klietkových chovov schválené a doteraz vyplatené žiadne finančné prostriedky. Do minuloročnej výzvy PPA z Programu rozvoja vidieka SR boli predložené aj projekty chovateľov nosníc na rekonštrukciu klietkových chovov. Napriek tomu, že chov nosníc bol zaradený medzi zvýhodnené projekty, máme informácie od viacerých chovateľov nosníc, že im projekty neboli pre nedostatok finančných prostriedkov schválené. Čiže to čo už chovatelia nosníc prerobili, bolo z vlastných zdrojov,  prípadne z bankových úverov. Ak nepríde k rekonštrukcii dostatočného množstva klietkových chovov v SR do roku 2025, nastane problém s odbytom vajec z klietkových chovov v zahraničných obchodných reťazcoch a slovenské vajcia môžu byť nahradené vajcami zo zahraničia. Preto chovatelia nosníc žiadajú MPaRV SR, aby vyčlenilo finančné prostriedky na rekonštrukciu klietkových chovov a vyhlásilo samostatnú výzvu pre chovateľov nosníc. V opačnom prípade sa stane veľká časť produkcie slovenských vajec nepredajná a príde k zatvoreniu veľkého počtu hál alebo aj chovov hydiny v SR po roku 2025.

Aké očakávania majú slovenskí hydinári v roku 2024 ?

Bude nevyhnutné udržanie odbytových cien hydinového mäsa a konzumných slepačích vajec na úrovni, ktorá pokryje výrobné náklady chovateľov a spracovateľov hydiny a prinesie aj primeraný zisk, aby bolo možné zabezpečiť investície a ďalší rozvoj sektora. Dôležité bude vyčlenenie finančných prostriedkov na podporu sektora chovu a spracovania hydiny v rovnakej výške ako v okolitých krajinách. Preto, aby boli ceny potravín dlhodobo stabilné, je potrebné zabezpečiť zníženie alebo stabilizáciu výšky výrobných nákladov. Je dôležité, aby sa stabilizovali ceny elektrickej energie a plynu na primeranej úrovni pre potravinárske a poľnohospodárske podniky. V prípade vyšších cien bude nevyhnutná  finančná podpora na zvýšené výdavky na elektrickú energiu a plyn na rovnakej úrovni ako v iných krajinách EÚ. K stabilite odbytových cien potravín môže prispieť aj predĺženie platnosti zníženia odvodov pre potravinárov a poľnohospodárov. Je nevyhnutné zo strany štátu zabezpečiť ochranu domáceho trhu pred zvýšenými dovozmi, ktoré z roka na rok neustále rastú. Budeme sa musieť vysporiadať aj s novými zákonnými úpravami, ktoré platia od začiatku roka 2024 a týkajú sa    zvýšenia minimálnej mzdy, rastu príplatkov za prácu v noci, cez sviatky. Pracovná sila sa celkovo stáva problémom v potravinárstve. Veľký problém pre  hydinárov predstavujú  odchody zamestnancov do predčasného dôchodku. Niektorí hydinári týmto prišli aj o 10 % svojich zamestnancov. Adekvátne riešenie v tejto chvíli je, aby bol umožnený súbeh práce a predčasného dôchodku. Pretože získať nových zamestnancov v mladšom veku do živočíšnej výroby je veľmi problematické. Vývoj výrobných nákladov v roku 2024 nevieme v tejto chvíli odhadnúť,  preto je veľmi ťažké  predpovedať, aké budú konečné výsledky hospodárenia v sektore.

(uniahydinarov.sk)

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

Greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl

Published

on

Drůbežářský a masný průmysl vždy hledá způsoby, jak být ekologicky udržitelnější, ale společnosti si musí dávat pozor na greenwashing, tvrdí Frank Mitloehner, Ph.D., UC Davis, Department of Animal Science, který prezentoval na International Production and Processing Expo (IPPE) 2024.

Co je tedy greenwashing?

Organizace spojených národů definuje greenwashing jako „klamání veřejnosti, aby uvěřila, že společnost nebo jiný subjekt dělá pro ochranu životního prostředí více, než to ve skutečnosti je“ (forma dezinformace, která je šířena za účelem zvýšení povědomí o pozitivním environmentálně dopadu produktu, služby, řešení nebo přístupu. Mezi příklady greenwashingu patří používání zavádějících environmentálních označení nebo prosazování cílů udržitelnosti bez skutečného plánu na jejich dosažení. „Musíme být velmi opatrní, abychom nebyli obviněni z greenwashingu, protože to naši kritici v živočišné výrobě říkají. Teď slibují čistou nulu tam nebo uhlíkovou neutralitu nebo klimatickou neutralitu, takže každá organizace má své vlastní cíle, ale stejně jich není schopna dosáhnout,“ řekl Mitloehner. „Podle mého názoru musíme opravdu dbát na to, abychom si vytýčili cíle, které jsou srozumitelné lidem, kteří se o ně zajímají.“

Jak greenwashing poškozuje drůbežářský průmysl?

Když si firmy a organizace stanoví klimatické cíle, kterých nakonec nedosáhnou, ztratí důvěru spotřebitelů. Riziko představuje podle Mitloehnera také zmatení spotřebitelů kvůli „nedostatečné standardizaci a harmonizaci“; vzhledem k tomu, že různé organizace stanovují různé klimatické cíle, spotřebitelé nebudou vědět, které z nich jsou skutečně legitimní nebo které lakují nazeleno.

Tento zmatek poškodí image celého odvětví

Mitloehner také varoval před tím, že jedna generace si bude klást environmentální cíle, kterých příští generace nebude schopna dosáhnout. „Mnoho z těchto lidí, kteří činí tato odvážná tvrzení (environmentální cíle), bude do roku 2030 v důchodu, ale společnosti budou tato tvrzení dodržovat,“ řekl Mitloehner. „A to je významný závazek.“ Jinými slovy, „uvádění těchto odvážných tvrzení“ může krátkodobě fungovat pro image společnosti, ale připravuje společnost na neúspěch v budoucnu. „Pokud si nejste jisti, zda můžete něčeho dosáhnout do roku 2030, 2040, 2050, neslibujte to, protože není absolutně nic horšího,“ dodal Mitloehner.

(WATTPoultry.com, naschov.com)

Continue Reading

Aktuality

Je len otázkou času, kedy vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka

Published

on

V Slovenských veľkochovoch sa prvýkrát objavila agresívna forma vtáčej chrípky a za obeť jej padli desaťtisíce sliepok. Ako táto agresívna forma vznikla, akou hrozbou je pre ľudí, a čo s tým majú priemyselné veľkochovy?

Vtáčia chrípka začala pôvodne ako mierne ochorenie vodného vtáctva. Priemyselné veľkochovy však vytvorili ideálnu živnú pôdu pre zmutovanie vtáčej chrípky do agresívnej formy, ako ju zažívame dnes. Kvôli extrémnej genetickej podobnosti sliepok vo veľkochovoch a stresujúcim otrasným podmienkam, ktoré oslabujú sliepkam imunitný systém, je zapríčinené bleskové šírenie vírusu, pričom každý ďalší prenos je pre neho príležitosťou mutovať.

Stačí, ak sa vo veľkochove nakazí jedna sliepka. Vtáčia chrípka sa prenáša kontaktom, a tak netrvá dlho, kým sliepky natlačené v klietkach jedna na druhej nakazí vírus a postupne zamorí celý chov. Už pri nakazení pár jedincov usmrtia desaťtisíce sliepok v celom chove. Klietky, v ktorých prežijú sliepky celý život v hororových podmienkach nie sú riešením, naopak zvyšovanie stresu sliepkam tento problém len zhoršuje.

Priemyselné veľkochovy, kde sú sliepky natlačené hlava na hlave, sú zároveň časovanou bombou pre vypuknutie epidémie, ktorá môže vyústiť v pandémiu. Je len otázkou času, kedy v nich vtáčia chrípka získa schopnosť preskočiť na človeka a priniesť podobnú skazu ako nedávny COVID-19 či španielska chrípka pred sto rokmi. Môžu za to naozaj divožijúce vtáky?

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) najčastejšou príčinou zavlečenia ochorenia do veľkochovu nie je divožijúce vtáctvo, ale zanedbávanie hygienických opatrení pracovníkov a pracovníčok. Štúdie EFSA naviac ukázali, že neexistujú významné rozdiely v šírení ochorenia v rôznych typoch chovu.*

Nebezpečné mutácie vtáčej chrípky majú na svedomí priemyselné veľkochovy. Jediným riešením, ktoré dlhodobo ochráni zvieratá aj ľudí pred ďalšou pandémiou nie je zatváranie zvierat do čoraz menších klietok, ale odklon od priemyselných veľkochovov k prirodzeným podmienkam pre zvieratá.

(Humánný pokrok)

Continue Reading

Aktuality

Potvrdili nové dve ohniská vtáčej chrípky v dvoch krajoch

Published

on

Zlá správa z agrosektora. Po Zlatnej na Ostrove, kde museli usmrtiť 40-tisíc kusov hydiny, potvrdili vtáčiu chrípku už aj na farmách pri Senci v Bratislavskom kraji a pri Trnave.

Smutnú správu zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. „Vtáčia chrípka je potvrdená aj na farmách pri Senci a pri Trnave. Ide zrejme o sekundárne ohniská nákazy,“ informovalo ministerstvo.

„Po tom, ako bola minulý týždeň ukončená depopulácia 40-tisíc kusov hydiny na farme Nový Pavol v Zlatnej na Ostrove, boli na príslušné pracoviská Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec a Trnava nahlásené ďalšie zvýšené úhyny hydiny v dvoch rozmnožovacích a úžitkových chovoch na farmách Veľká Častá a Špačince,“ upresnilo ministerstvo. Vo Veľkej Častej uhynulo 28-tisíc kusov hydiny a v Špačinciach 24-tisíc kusov.

Podľa ministerstva ide na základe predbežných záverov zrejme o sekundárne ohniská, ktoré sú prepojené s primárnym ohniskom na farme Nový Pavol. „Epizootologické šetrenie naďalej prebieha. Regionálne veterinárne a potravinové správy Trnava a Senec nariadili opatrenia v zmysle platných predpisov,“ uzavrelo ministerstvo.

(pluska.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality