aktivity
Petice: Už žádné týrání kuřat při produkci vajec!

ŽÁDNÉ VEJCE 3 nebo 2! 6,7 milionu slepic každoročně snáší v Rakousku 2 miliardy vajec. Rakušané jedí kolem 239 vajec ročně.
Nosnice se chovají jako vysoce výkonní producenti vajec. Potřeby zvířat však nejsou brány v úvahu. Přibližně 64 % všech nosnic v Rakousku žije na podestýlkových ustájeních, kde mají velmi málo místa a nikdy nepřijdou na slunce. Jako zbytečný vedlejší produkt vaječného průmyslu jsou bratři nosnic ihned po vylíhnutí likvidována jako takzvaná jednodenní kuřata – jsou buď drceni, nebo zplyňováni.
Vejce z klecí v EU nebo ze třetích zemí se stále používají ve výrobcích. Pro spotřebitele obvykle není rozpoznatelný systém uchovávání vajec obsažených ve výrobku. Vejce v kleci se také stále zpracovávají v gastronomickém průmyslu!
Společnost VEREIN GEGEN TIERFABRIKEN (VGT) proto požaduje jménem níže podepsaných:
Už žádné zabíjení mužských kuřat!
Už žádné šlechtění pro větší výkon při snášení!
Už žádné podestýlky! Žádné vejce 2!
Požadavek na označení zpracovaných vajec!
Vejce z klecí z obchodu se stravováním!
Už žádné zabíjení samců kuřat – určení pohlaví ve vejci nebo používání plemen dvojího účelu!
V Rakousku se v roce 2018 vylíhlo 19,2 milionu kuřat, z nichž asi polovina zemřela první den po vylíhnutí. V běžné produkci vajec stále platí, že samčí kuřata se nasekají nebo zadusí ihned po vylíhnutí. V Rakousku je každoročně zabito více než 9,6 milionu kuřat.
Plemena dvojího užití jsou kuřata, která jsou stejně vhodná jako nosnice a kuřata brojlerů, tj. slepice snášejí mnoho vajec (ale méně než hybridní plemena) a samci tvoří maso (ale méně než hybridní plemena brojlerů). Kohoutím kuřatům je ale umožněno žít alespoň několik týdnů.
Veškerá produkce kuřat v Rakousku nyní probíhá prostřednictvím vysoce specializovaných šlechtitelských linií: výkrmových linek na produkci masa a nosnic pro produkci vajec. Obě linie lze popsat jako mučení z hlediska dobrých životních podmínek zvířat. Zatímco kuřata brojlerů trpí extrémně rychlým přírůstkem hmotnosti, těla samic nosnic jsou obzvláště vyčerpaná kvůli vysokému tlaku na snášení. V průměru snášejí 330 vajec ročně. Tento nepřirozený výkon (původně kuřata snášela kolem 12 vajec ročně) často vede k poškození kostí a příznakům osteoporózy v důsledku vysoké spotřeby vápníku.
Vývoj směrem k plemenům dvojího účelu je krokem od mučení. To znamená, že nosnice budou mít pouze 70 % snášky a jejich bratři by byli zabiti po 95 dnech výkrmu místo po 35 dnech. Z tohoto vývoje by těžily jak slepice, tak kohouti, protože budou mnohem méně stresovaní, zdravější, hbitější a samozřejmě šťastnější.
Je třeba usilovat o obecný zákaz podlahového zemědělství a jako první krok:
Zákaz voliérových systémů podobných klecím v podestýlkovém chovu!
V mnoha ustájeních jsou takzvané voliéry – typ otevřené klece, která umožňuje uspořádání zvířat na několika úrovních, takže se do menšího prostoru vejde více zvířat. To však také znamená, že zvířata často sedí v klecích v tomto typu ustájení, ze kterého je obvykle pouze výstup na podlahu na nejnižší úrovni. Způsob, jakým je tam blokován pohyb stejnými druhy, a krmení v oblasti klecí, je často povzbuzuje, aby tam zůstala. Volný pohyb je tímto systémem ustájení vážně omezen.
Tento systém ustájení má také vliv na kostní hustotu zvířete. Studie ukázaly, že zvířata mají nejmenší problémy s kostmi, když jsou schopná otevřeně létat. Což obvykle není možné, pokud jsou chována uvnitř kvůli nedostatku místa a při použití voliéry.
Kvůli nedostatku přirozeného světla ve stodolových systémech mohou slepice produkovat méně vitaminu D, a jsou proto závislé na doplňkovém krmení. Nedostatek vitaminu D může vést k onemocněním, jako je osteoporóza, což zase zvyšuje riziko zlomenin. Podle rakouského zákona o dobrých životních podmínkách zvířat je vnější škrábací oblast nebo vnější klimatická oblast zpevněná, posypaná, zastřešená a ohraničená oblast, která je omezena alespoň na jedné straně mřížkami nebo větrnými sítěmi. Kuřata by z toho měla velký užitek.
Požadavek na označení zpracovaných vajec
Vejce se používají v mnoha výrobcích. Vejce se pro průmysl obvykle odebírají z klecových farem, protože jsou levnější než vejce z jiných farem. Z obalu si však nemůžete přečíst, jak žily slepice, jejichž vejce se zpracovávají. Taktika zamlžování, které obchod s potravinami brání, musí skončit! Poškozuje Rakousko a poškozuje zvířata. Spotřebitelé mají právo vědět, co je v produktech, které kupují. Patří sem také původ vajec podle toho, jak jsou chována. To je jediný způsob, jak učinit informované rozhodnutí o nákupu!
Spousta vajec se zpracovává zejména v gastronomii a velmi často se zde používají klecová vejce, nikoli jako skořápková vejce, ale jako tekutá nebo prášková. Asi 40 % vajec se používá v gastronomii, jedná se tedy o největší prodejní trh. Rakušané odmítají chov v klecích a utrpení zde žijících slepic, a proto byla tato forma chovu v Rakousku zakázána – a to i díky masivní kampani VGT. Nyní vyzýváme cateringový průmysl, aby přehodnotil a zakázal vejce z klecí i v jejich kuchyních! Doposud tuto petici podpořilo 15 735 lidí. Pomozte nám prosím dosáhnout našeho cíle 17 500 podpisů! Tato petice je určena rakouské spolkové vládě.
(vgt.at)
aktivity
Klecové chovy pro slepice musí skončit, potvrdil vědecký orgán EU

Nosnice by měly být ustájeny v bezklecových systémech, kuřata na maso ve velkochovech potřebují více prostoru a musí pocházet pouze z pomalu rostoucích plemen, vyplývá z nových studií Evropského úřadu pro bezpečnost potravin (EFSA), vědeckého orgánu EU.
Ve zprávě EFSA zabývající se welfare nosnic vědci potvrzují, že v klecích není možné zajistit zvířatům dostatečný prostor. Upozorňují také na to, že vzájemné klování slepic by se mělo řešit zlepšením podmínek chovu, nikoli zkracováním zobáků, protože to je spojeno s poškozením měkkých tkání, což je bolestivé a narušuje celoživotně jejich welfare.
Pokud jde o kuřata na maso, vědci ve své zprávě doporučují zvětšit minimální prostor v halových velkochovech na trojnásobek, aby nedocházelo k tak zásadnímu omezování pohybu jako v současné praxi. Dále uvádějí, že by se v chovech měla používat pouze pomalu rostoucí plemena kuřat, aby se předešlo zdravotním problémům a narušení jejich welfare.
Olga Kikou, vedoucí organizace Compassion in World Farming (CIWF) EU, řekla: „Lobbisté agrárního průmyslu po mnoho let tvrdí, že klecový velkochov je prospěšný pro welfare hospodářských zvířat, ale nová stanoviska vědeckého orgánu EU dokazují, že se mýlí. Jsme rádi, že úřad EFSA potvrdil, že zavírání hospodářských zvířat do klecí je pro jejich životní pohodu škodlivé a že je třeba předcházet mrzačení zvířat, snížit intenzitu chovu kuřat na maso a používat pomalu rostoucí plemena. EU musí přijmout nové vědecky podložené právní předpisy pro všechna hospodářská zvířata a napravit tak zastaralá a nedostatečná ustanovení v současně platné legislativě. Dnešní vědecká stanoviska přinášejí nezvratné důkazy, které diskreditují snahy živočišného průmyslu a ministrů oddálit nebo zabránit dlouho očekávané komplexní revizi zákonů EU o welfare zvířat.“
V takzvaných „obohacených“ klecích je nyní v celé EU chováno přibližně 180 milionů slepic. Ty byly navrženy tak, že sice částečně zohledňují některé základní potřeby slepic, jako je snášení vajec do hnízda, ale uzavření v klecích stále výrazně omezuje přirozené chování a slepice v klecích nežijí hodnotný život. Klecové chovy pro nosnice jsou nebo brzy budou postupně zrušeny v Rakousku, Německu, Lucembursku a Česku. V belgickém Valonsku a ve Francii byly zakázány nové nebo nově rekonstruované obohacené klece. Evropská komise se zavázala ukončit používání klecí v chovech zvířat v reakci na Evropskou občanskou iniciativu Konec doby klecové, kterou podpořilo 1,4 milionu lidí z celé EU a kterou koordinovala mezinárodní organizace Compassion in World Farming.
Kuřata chovaná na maso, tzv. kuřecí brojleři, byli vyšlechtěni tak, aby rostli rychleji a do větší hmotnosti než kuřata nosnic. V přirozených podmínkách se slepice mohou dožít šesti i více let. Brojleři, kteří se používají v intenzivních velkochovech, jsou však běžně poráženi dříve, než dosáhnou věku šesti týdnů. Navíc je jejich welfare v těchto chovech vážně narušen vysokou koncentrací zvířat a naprosto holým prostředím.
„Ačkoli máme v České republice uzákoněný zákaz chovu nosnic v klecích od roku 2027, zastánci klecových velkochovů tento zákaz stále zpochybňují jako špatné a z hlediska welfare zbytečné rozhodnutí. Obě nové zprávy EFSA proto velmi vítáme a věříme, že napomohou v odborných diskusích, které by měly vyústit v prosazování zákazu klecových chovů a patřičné revize welfarové legislativy na úrovni EU našimi vládními představiteli,“ dodala Romana Šonková, vedoucí CIWF Česko.
(ekolist.cz)
aktivity
Ochranári zverejnili zábery z klietkového chovu sliepok. Pochádzajú aj zo známych firiem v Nitrianskom kraji

Organizácia Humánny pokrok bojujúca za práva zvierat na Slovensku dnes zverejnila prvé investigatívne zábery odhaľujúce životné podmienky sliepok v klietkových chovoch na Slovensku. Zábery pochádzajú z troch rôznych fariem na Slovensku a ukazujú sliepky s vytrhaným a polámaným perím, parazity, mŕtve sliepky v klietkach či pochovanie živej sliepky pod telami mŕtvych sliepok v kontajneri. Humánny pokrok preto opakovane volá po zákaze klietkového chovu sliepok.
Investigatívne zábery zverejnené organizáciou Humánny pokrok sú prvé v histórii, ktoré prenikli na verejnosť a ukázali podmienky klietkových chovov na Slovensku. Pochádzajú z farmy spoločnosti Janek pri Trenčíne, z farmy spoločnosti Hybrav pri Nitre a z farmy Novogalu pri Leviciach. Časť záberov včera večer zverejnila TV Markíza.
Zábery ukazujú hneď niekoľko problematických častí. Je na nich opakovane vidieť sliepky s holými a ošklbanými krkmi, ktorým na tele chýba väčšina peria, a jeho zbytky sú polámané či inak poškodené. Viaceré majú viditeľné zranenia, ktoré ostávajú neošetrené. Na záberoch je tiež vidieť veľké množstvá uhynutých a rozkladajúcich sa sliepok priamo v klietkach, kde sú v priamom kontakte s vajcami. Zábery zachytávajú aj množstvo parazitov priamo na vajciach, takzvaných čmelíkov, ktorých sa sliepky prirodzene zbavujú kúpaním sa v prachu, čo v klietkach na drôtenej podlahe robiť nemôžu. Vrcholom je záber ukazujúci stále živú sliepku, ako je pochovávaná pod telami mŕtvych sliepok v kafilérnom kontajneri.
„To, čo na záberoch vidíme, je extrémna krutosť ku sliepkam, ktorá je pevnou a neoddeliteľnou súčasťou klietkových chovov sliepok všade na svete. V takýchto systémoch je sliepka pre hydinárov iba strojom na vajcia, a všetko je uspôsobené zisku a pohodliu hydinárov. V momente, keď sliepka prestane byť ekonomicky zaujímavá, stáva sa pre nich odpadom. Výsledkom je chov, ktorý vyzerá ako z hororového filmu, v ktorom je ťažko rozoznať živé sliepky od mŕtvych, a ktorý je každodennou nočnou morou pre takmer dva a pol milióna sliepok na Slovensku. Preto je čas, aby sme dobehli základné štandardy ochrany sliepok v Európe, a kruté klietky raz a navždy postavili mimo zákon tak, ako to už dávno urobili susedné krajiny,” dodáva Martin Smrek.
Podľa ochranárov a ochranárok zvierat je klietkový chov pre sliepky tou najhoršou legálnou alternatívou. V takýchto systémoch strávia sliepky celý svoj život natlačené hlava na hlave v malých špinavých klietkach, v ktorých nemôžu robiť nič, čo je pre nich prirodzené a dôležité. Nemôžu sa hrabať v zemi, čím trávia v prírode väčšinu svojho bdelého času, nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, a nemôžu vykonávať ani svoju najdôležitejšiu potrebu – stavať si hniezdo. Každá sliepka tu má životný priestor sotva veľkosti hárku papiera A4 pričom len na to, aby si mohla roztiahnuť svoje krídla, potrebuje aspoň dvojnásobok priestoru. Takéto podmienky vedú k frustrácii a konfliktom medzi sliepkami, ktoré nezriedka vyústia do kanibalizmu a úmrtiam priamo v klietke.
Tisíce firiem po celom svete, vrátane takmer všetkých maloobchodných reťazcov na Slovensku, už prijali záväzok ukončiť používanie vajec z klietkového chovu. V praxi to znamená, že od roku 2025 nebude na slovenskom trhu záujem o vajcia z klietkového chovu. Neschopnosť slovenských hydinárov včasne reagovať na zmeny na slovenskom a európskom trhu tak ohrozuje potravinovú sebestačnosť Slovenska, a hrozí zvyšovanie cien vajec, ktoré by bolo potrebné dovážať. Preto ochranári dlhodobo upozorňujú, že je nevyhnutné, aby do tejto témy aktívne vstúpil štát a naplnil svoj záväzok zabezpečiť financovanie na plynulú a rýchlu transformáciu na bezklietkové chovy na Slovensku.
Autor textu: (ts), celý text na nitranoviny.sk
aktivity
Rastlinná alternatíva slepačích vajec

Neggst Foods GmbH pracuje na alternatíve vajec na báze sladkých zemiakov a hrášku. Start-up má na palube BayWa ako investora a chce integrovať farmárov do svojich dodávateľských reťazcov.
Vyzerá ako slepačie vajce, ale je čisto na rastlinnej báze: Neggst Foods GmbH vyvinula alternatívu vajec na báze sladkých zemiakov a hrášku, ktorá vyzerá a je určená na použitie ako slepačie vajce.
BayWa je okrem iného strategickým investorom. To chce spoločnosť využiť na vybudovanie regionálnych dodávateľských reťazcov. Rozprávali sme sa s Verónicou García Arteaga, generálnou riaditeľkou a zakladateľkou spoločnosti.
Kto stojí za „Neggstom“?
Garcia-Arteaga: Za našou spoločnosťou, ktorá bola založená v roku 2021, stoja tváre potravinárskych technológií. Dnes nás podporujú rôzni investori vrátane Zentis a Ehrmann, ako aj Fraunhofer Institute a BayWa Venture.
Na čom pracujete?
Garcia-Arteaga: Chceme vytvoriť alternatívu k vajciam, aby si ľudia, ktorí chcú jesť čisto rastlinné alebo nemôžu zo zdravotných dôvodov vajcia jesť, mohli pochutnať aj na typických vaječných jedlách. Vývojom sa zaoberáme už niekoľko rokov. Teraz existuje použiteľný prototyp. Rastlinná vaječná alternatíva pozostáva okrem iného z hrášku a možno ju použiť ako zvieracie vajcia na pečenie a varenie alebo na miešané a vyprážané vajíčka.
Vytvorenie rastlinného ekvivalentu, ktorý je podobný slepačím vajciam, pokiaľ ide o nutričné hodnoty a rozmanitosť použitia, bolo určite výzvou. Textúra vajec je tiež zložitá. V súčasnosti spracovávame len malé množstvá, no priemyselnú výrobu a vstup na trh plánujeme v priebehu tohto roka.
Z čoho presne je vyrobený váš produkt?
Garcia-Arteaga: Čo sa týka vzhľadu a spracovania, náš produkt by sa mal čo najviac približovať konvenčným slepačím vajciam. Asi 85 % nášho produktu tvorí voda, čo znamená, že na 1 kg neggstu potrebujeme asi 150 g surovín. Základom Neggst sú sladké zemiaky, strukoviny a rastlinný olej. Sladký zemiak dodáva žltú farbu. Vajíčko obohatíme aj o vitamín B12, vitamín D, mrkvový koncentrát a dva zdroje vlákniny.
Keďže slepačie vajcia sú veľmi komplexnou potravinou, strávili sme viac ako dva roky výrobou rastlinného ekvivalentu, ktorý sa z hľadiska nutričnej hodnoty a rozmanitosti použitia približuje slepačím vajciam.
A škrupina?
Garcia-Arteaga: Škrupina je založená na vápniku a bioplaste. Rozbije sa ako škrupina kuracieho vajca. Na vývoji ideálnej škrupiny sme intenzívne spolupracovali s Fraunhoferovým inštitútom. Vývoj materiálu je už z veľkej časti ukončený, vaječné škrupiny sa už vyrábajú v pilotnom programe.
Odkiaľ získavate suroviny, ako sú sladké zemiaky alebo olej?
Garcia-Arteaga: Z Nemecka alebo Európy.
Je reálne, že suroviny pre vaše produkty budú v budúcnosti pestovať miestni farmári?
Garcia Arteaga: Absolútne. Momentálne diskutujeme s našimi partnermi z agrobiznisu o tom, ako by sme mohli nastaviť proces, z ktorého môžu profitovať aj naši farmári. Okrem nákupu surovín by sme si dokonca vedeli predstaviť diskusiu o distribúcii prostredníctvom farmárov na regionálnej úrovni. To by bolo v tejto oblasti niečo úplne nové, z čoho by mohli profitovať obe strany.
S farmármi sme už viedli zaujímavé diskusie o možnej spolupráci a sme otvorení diskusii. Pri tom však musíme robiť jeden krok za druhým a venovať pozornosť tomu, čo má pri škálovaní výroby zmysel.
Podporuje nás aj jeden z našich akcionárov, BayWa AG, preto sa tento rok zúčastňujeme exaktných testov BayWa na exotických strukovinách, ako sú fazuľa mungo, nový hrach, fazuľa poľná a cícer, ako možný zákazník a pripravujeme sa tak veľmi prakticky na užšiu spoluprácu s domácim poľnohospodárstvom.
Niektorí farmári sú však k vášmu podnikateľskému nápadu pravdepodobne skeptickejší alebo ho vnímajú ako konkurenciu. Aký máte z toho pocit?
Garcia-Arteaga: Predovšetkým neveríme, že vajcia zmiznú z našej stravy, ale sme presvedčení, že výber možností bude pestrejší. Pozorujeme, že viac ľudí prijíma flexitariánsku stravu a vidí potenciál rastu na trhu s vajcami a náhradami vajec. Rovnako ako organické vajcia sú súčasťou trhu s vajcami, predpokladáme, že alternatívy vajec sú a aj budú v budúcnosti súčasťou trhu s vajcami.
S rastlinnými bielkovinami si ušetríte cestu rastlinných bielkovín cez telo zvieraťa. Takto ušetrené zdroje môžu byť následne vložené do výroby potravín. Nakoniec však všetko, čo skončí na našich tanieroch, pochádza od našich farmárov – či už slepačie vajcia alebo rastlinné alternatívy vajec, a preto môže udržateľná a efektívna výživa pre ľudstvo fungovať len vtedy, ak priemysel a poľnohospodárstvo ťahajú za jeden povraz. Dobrá spolupráca je preto pre nás od začiatku veľmi dôležitá.
Aké sú ďalšie kroky z hľadiska výroby a distribúcie?
Garcia-Arteaga: Naša alternatíva vajec sa v súčasnosti vyrába v malých množstvách v závode Zentis v Aachene. Výrobné náklady na jednu tonu našich vajec sú v súčasnosti okolo 2 200 €. Vďaka tomu je výroba o niečo drahšia ako slepačie vajce.
Konečný produkt, ktorý by spotrebitelia mali dostať v priebehu roka v supermarketoch, bude v budúcnosti cenovo porovnateľný s bio kuracími vajcami. Aktuálne zásobujeme prvé reštaurácie, no chceme to rozširovať a zásobovať aj B2B zákazníkov. Viac o tejto téme sa dozviete na www.neggst.co.
Z topagrar a neggst.co preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra (agrobiznis.sk)