O rok a pol budeme v situácii, keď si Slováci nebudú môcť v obchodoch kúpiť vajcia z klietkového chovu. V drvivej väčšine predajní ich už totiž nenájdu. Dôvodom je podpísané memorandum, v ktorom sa maloobchodné reťazce na Slovensku zaviazali, že prestanú na svoje pulty umiestňovať vajcia z tohto typu chovu. Ide o reakciu na krok Európskej únie, ktorá stanovila zákaz ich predaja v celej Európe na rok 2027.

Aj keď sa slovenskí producenti zaviazali, že do roku 2030 prebudujú klietkové chovy na podstielkové, voliérové či voľnovýbehové, predajcovia boli razantnejší. Povinnú lehotu Únie skresali ešte o dva roky na 2025. Tento fakt je známy už niekoľko rokov, no debaty o ňom sú stále rovnako vášnivé a s rozdielnymi názormi.

Je to teda správne rozhodnutie? Zákaz klietkového chovu nosníc do veľkej miery znepokojuje slovenských chovateľov. Dôležitými naratívmi, ktoré deklarujú, sú nedostatočne dlhý čas na rekonštrukcie chovov, zvýšené náklady na produkciu vajec a s tým súvisiaci negatívny vplyv na cenu, ako aj na konkurencieschopnosť samotných chovateľov.

To môže výrazne ovplyvniť produkciu vajec a sebestačnosť krajiny v tomto smere, ktorá za posledné tri roky už i tak dosť poklesla. Tomu, že chovatelia nie sú zo zákazu klietkového chovu nadšení, absolútne rozumiem. Sú to oni, ktorí znášajú náklady na investície v desiatkach až stovkách tisícok eur. Problém je však inde ako v memorande. Z neho mala pre štát vyplývať podmienka podpory smerom k chovateľom pri prestavbe na alternatívne chovy. Za tri roky sa však nič také nestalo, iba uplynul čas.

Paradoxom však je, že ak by sa s pomocou štátu začali chovy rekonštruovať už vtedy, keď sa o celej záležitosti začalo hovoriť, náklady mohli byť pre štát nižšie. Vzhľadom na prudký rast cien sa prerábky chovov predražujú. Podľa medializovaných informácií sa kumulatívne náklady chovateľov na rekonštrukcie zvýšili z 50 miliónov v roku 2020 na aktuálnych 75 miliónov eur. Vo svojej podstate tak otázka neznie, či je rozhodnutie ukončenia klietkového chovu, resp. jeho termín, správne. Otázka znie, či slovenskí producenti vajec dostanú takú veľmi potrebnú podporu.

Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu. Z vlastnej skúsenosti viem, aký je proces výstavby či rekonštrukcie chovov sliepok finančne i administratívne náročný. Preto sa ani nečudujem znechuteniu niektorých chovateľov. Na druhej strane musím povedať, že sa so zákazom klietkového chovu nosníc plne stotožňujem a som rád, že Slovensko a Európa smerujú k humánnemu chovu.

Tomáš Kohút

Od roku 2018 pôsobí na poste generálneho riaditeľa poľnohospodárskej spoločnosti Sanagro, ktorá spravuje jedenásť družstiev na západnom a strednom Slovensku. Pred nástupom do Sanagra päť rokov riadil obchodnú divíziu spoločnosti Raven. V minulosti pôsobil ako finančný riaditeľ spoločnosti Edymax a zastával riadiace posty v spoločnostiach Elcom, Nábytok Mikušincová či Hofatex.

(trend.sk)

Vláda nepomáha ľuďom v krízach, ale schvaľuje zákony pre sliepky bola téma tlačovej besedy strany SMER – slovenská sociálna demokracia, na ktorej podpredseda strany Richard Takáč uviedol, že SMER dlhodobo predkladal návrhy na zvolanie mimoriadnych schôdzí, kde malo byť navrhnuté, ako zastabilizovať situáciu na Slovensku, čo sa extrémneho zdražovania týka.

Výsledkom toho úsilia však bolo, že na konci minulého roka padla vláda pre svoju neschopnosť, ktorá ani dnes nemá vnútornú integritu, aby prijímala zákony na znižovanie cien. Zdražovanie na Slovensku je rekordných 29% a celková inflácia je 15%, zatiaľ čo v rámci eurozóny je „len“ 8%.

Koaličný poslanec Šudík aktuálne predkladá na marcovú schôdzu národnej rady zákon o zákaze klietkového chovu na Slovensku. „Takéto populistické návrhy zo strany koaličných poslancov, napríklad pána Šudíka, ktorý zavedením zákazu klietkového chovu na Slovensku zapríčiní to, že totálne zlikvidujeme našich slovenských chovateľov, ktorí produkujú slovenské vajíčka. Na jednej strane toto, keby prešlo v národnej rade, tak jednak totálne sa zlikviduje slovenský chov, na druhej strane naši občania si budú kupovať vajíčka nie slovenské, ale zo zahraničia vo vyšších cenách,“ povedal. Zároveň pripomenul, že SMER je za ochranu zvierat a prírody, no na tieto témy treba pozerať z viacerých strán, preto poslanci strany SMER za tento návrh nezahlasujú.

Ďalej uviedol, že Slovensko je od roku 2012 krajina, ktorá má zabezpečený a zmenený klietkový chov na tzv. obohatený klietkový chov, čo je chov v klietkach, ktorý je pre sliepky lepší. V roku 2020 ministerstvo pôdohospodárstva podpísalo s chovateľmi memorandum o tom, že do roku 2030 zmenia tento klietkový chov za iný, podstieľkový alebo chov z voľného výbehu. Pokiaľ by však malo dôjsť k tejto zmene, všetko je o peniazoch. No koaličný poslanec Šudík od roku 2020, za tri roky ani jedno euro pre týchto chovateľov nevybavil, aby dokázali tieto chovy zmeniť. Taktiež pre slovenských potravinárov a poľnohospodárov bývalý minister Mičovský, ako aj súčasný Vlčan vybavili z plánu obnovy veľkú nulu.

„Tu je opäť výzva pani prezidentke, aj zostatkom vládnej koalície, že by mali spraviť všetko pre to, aby sme keď už teda nie júnový termín, ale vieme stihnúť ešte 1.7. termín predčasných volieb a tieto predčasné voľby nie sú pre politické strany, ale sú hlavne pre občanov Slovenskej republiky, aby sme sa čo najskôr dostali z toho marazmu, kde nás táto vláda dostala,“ uviedol R. Takáč.

Poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu SMER – SSD Katarína Roth Neveďalová tiež uviedla, že tento návrh znova zoberie ľuďom viac z peňaženiek, pretože cena vajíčok u nás stále stúpa a presadením tohto zákona v parlamente stúpne oveľa viac. Navyše ich bude nedostatok, budeme ich teda dovážať z Poľska alebo Holandska. Prízvukovala, že tento návrh absolútne nereflektuje diskusiu v Európskom parlamente, tento návrh nejde z Bruselu.

„Pre nás je to vykopávanie otvorených dverí, pretože samotní hydinári na Slovensku sa zaviazali, že budú postupne prechádzať z tohto klietkového chodu na podstieľkový a na voľný výbeh. Dnes sú takéto vajíčka dostupné v hocijakej sieti na Slovensku, čiže každý, kto chce používať tento typ vajíčok, si ich vie zabezpečiť. Úplne zbytočne zabránime tým, ktorí si tie vajíčka chcú kúpiť, ale nemajú toľko peňazí, aby si ich mohli dovoliť. Týchto klietkových vajíčok máme na Slovensku viac ako 70%.“

„Z európskych peňazí hydinári na Slovensku rekonštruovali svoje farmy, zmenili si tie svoje chovy, ktoré mali, na to, aby mali všetci obohatený klietkový chov, ktorý v mnohých krajinách ešte stále nie je zavedený. Čiže u nás sa iné, ako tieto vajíčka z obohatených klietkových chovov nedajú kúpiť. My dnes im chceme, po tom, ako pred desiatimi rokmi renovovali svoje chovy, všetko si nanovo postavili, dali na to aj európske peniaze, ktoré musia byť udržiavateľne používané a musí trvať nejakú dobu, pokým tá technológia sa bude používať, tak my po desiatich rokoch chceme, aby všetko znovu zmenili, aby znova investovali a pritom vláda im žiadne peniaze na to neposkytuje,“ skonštatovala K.Roth Neveďalová.

Bude to pritom stáť okolo 70 miliónov eur, no je možnosť, aby sa napríklad z Plánu obnovy takéto prostriedky ponúkli, no nemôžeme tu pretláčať zákony, ktoré nepomôžu nikomu a doplatia na to najviac bežní ľudia. „Toto sú len populistické návrhy koaličných poslancov, ktorí chcú, aby sa niečo zmenilo. Ak chceme meniť legislatívu na Slovensku, musíme najskôr o nej diskutovať. Toto nebolo prediskutované s nikým, je tu veľmi malá skupina ľudí, ktorá si to praje a ak chceme takéto niečo zmeniť, v prvom rade musíme tých ľudí, ktorých sa to týka, pritiahnuť za jeden rokovací stôl skúsiť to vyriešiť spôsobom, aký bude pre nás všetkých dobrý,“ uzavrela K. Neveďalová.

Z TK SMERu