Connect with us
Reklama

Aktuality

V Maďarsku může dojít k velkému zdražení vajec

Published

on

Podle údajů maďarského Informačního systému o tržních cenách (PÁIR) Institutu zemědělské ekonomiky (AKI) byla ve 26. týdnu roku 2022 (27. 6. – 3. 7.) hrubá cena vajec na velkoobchodních trzích 44-50 HUF, a na spotřebitelských trzích 50-55 HUF. Tím už bylo dosaženo úrovně, kterou v květnu předpovídal zemědělský ekonom György Raskó. Od té doby však ceny stále rostou. Otázkou však je, zda bude cena vajec dále růst, a pokud ano, jak dlouho? Jaké cenové efekty v současné době v odvětví převažují? Co lze očekávat v dalším období? Agrárszektor se na to zeptal Gergelyho Pákozda, zástupce prezidenta Maďarské asociace chovatelů a producentů vajec.

Gergely Pákozd řekl, že ceny vajec jsou ovlivněny mnoha faktory, jako je způsob jejich uchovávání, způsob balení a kde je kupujete. Dá se však říci, že cena vajec v posledním období rozhodně vzrostla a je také jisté, že bude dále růst, neboť producenti zaznamenali v posledním období poměrně výrazné zdražení: krmných surovin, jako např. pšenice, kukuřice a cena sóji se minimálně zdvojnásobila, ale zdražily i krmné doplňky a vitamíny a krmivo tvoří téměř 70 % nákladů na vejce. A pokud se cena těchto surovin zdvojnásobí, pak se zvýší i výrobní náklady. Gergely Pákozd upozornil, že kromě krmiva a jeho surovin zdražilo všechno ostatní, takže vzrostla i cena strojů a zařízení potřebných pro zemědělství a chov zvířat, investice a náklady na údržbu.

Náklady na renovace a investice zvyšující efektivitu se také několikrát zvýšily. A to je pak obrovský tlak na aktéry sektoru: na jedné straně se od nich očekává co nejefektivnější využití výrobních prostředků, které mají k dispozici, na druhé straně je však velmi obtížné investovat a zvyšovat efektivitu, protože náklady se mnohonásobně zvýšily. Problémem je podle místopředsedy Asociace, že realizace investičního projektu trvá 1-1,5 roku a pokud uvažujete o nějaké investici, kterou chcete realizovat v delším časovém horizontu, je v současném prostředí velmi obtížné získat stabilní cenovou nabídku. Přemýšlení o vývoji a investicích nyní znamená podstupování obrovských rizik – uvedl Gergely Pákozd s tím, že produkce vajec, stejně jako všechna odvětví chovu zvířat, má extrémně vysokou poptávku po živé práci, zatímco pracovní síla je k dispozici v omezeném počtu. Nezáleží na tom, kdo v oboru pracuje, zaměstnanci musí být vynikající jak po stránce odborné kvalifikace, tak morálně/etické. To se však musí promítnout i do mezd, což představuje další problém.

Gergely Pákozd hovořil také o brutálním zdražení energií. Vzhledem k tomu, že subjekty působící v odvětví vajec jsou považovány za konkurenční subjekty na trhu, nebylo možné nakupovat energie za snížené režijní ceny, ale za tržní ceny. To vyústilo v situaci, kdy ti, kteří neměli dlouhodobou smlouvu, ale každý rok znovu a znovu podepisovali smlouvu s poskytovatelem služby, nyní musí čelit výraznému nárůstu nákladů. Lépe si ale nevedli ani ti, kteří měli dlouhodobé smlouvy, protože je poskytovatelé služeb v nejednom případě zrušili, a to i v případě smlouvy na 2-3 roky. Mezi důvody výpovědi obvykle patří odkaz na Všeobecné obchodní podmínky (VOP) nebo změny spotřebitelských zvyklostí. Problém je v tom, že v takovém případě může poskytovatel služby odpojit službu 30 dní po ukončení smlouvy a chovatelé si nemohou dovolit zůstat bez elektřiny, takže jsou nuceni podepisovat nové smlouvy. Problém tohoto postupu je podle odborníka v tom, že pokud dotyčný výrobce dříve investoval do solárních panelů, snížilo mu to spotřebu elektřiny. A nové smlouvy obsahují 3-4x vyšší ceny než ty předchozí.

Podle Gergelyho Pákozda je vážnou výzvou v sektoru také zvýšená potřeba kapitálu. Aby výrobce nakoupil všechny suroviny, které bude v příštích letech potřebovat, s ročním předstihem, bude potřeba násobek loňského kapitálu. Ceny potravin se v takové míře nepohnuly. Dalo by se to financovat úvěrem, ale úrokové sazby nejsou příznivé. V chovu zvířat je velmi vážný nedostatek kapitálu – řekl Gergely Pákozd.

V souvislosti s rusko-ukrajinskou válkou, která se odehrává hned vedle, expert uvedl, že analýzou údajů o vývozu a dovozu evropských vajec spolu s analýzou dlouhodobých trendů, vyšlo najevo, že podíl Ukrajiny na evropském trhu a dovozu vajec do EU se každým rokem zvětšuje, v současnosti může být mezi 30–40 %. Paralelně s růstem role ukrajinského dovozu se snížil i podíl USA na trhu EU s vejci a vaječnými výrobky. Podle Gergelyho Pákozda měla EU v minulosti pro takové situace vhodnou praxi, kdy byla povolena pouze vejce od určitých farem a výrobců (protože výrobní náklady jsou na Ukrajině mnohem nižší), což mělo na trhu EU určitý cenový efekt. Ale s vypuknutím války to zmizelo. Aktuálně je na trhu dočasný nedostatek a ceny začaly prudce růst. K tomu se přidaly problémy s dodávkami krmiva obilím způsobené energetickou krizí a rusko-ukrajinskou válkou, které mají rovněž vliv na zvýšení cen. Nyní došlo k dohodě o celní výjimce mezi Evropskou unií a Ukrajinou a celý sektor produkce vajec netrpělivě očekává, jak to dopadne. Všichni jsou zvědaví, zda se Ukrajina pokusí prodat své potravinářské a zemědělské produkty na evropském vnitřním trhu.

Bohužel Gergely Pákozdi musel na otázku, zda maďarská produkce vajec stačí k uspokojení poptávky, dát zápornou odpověď. Jak uvedl, díky různým investicím se v uplynulém období zvýšil podíl soběstačnosti v tomto oboru, ale současná situace zatížená výzvami a problémy je nejistá. Pokud malí, ale i větší, aktéři vypadnou z dodavatelského řetězce, jistě to dále sníží soběstačnost a zvýší problémy – dodal místopředseda Asociace.

Podle Gergelyho Pákozda je extrémně velkým faktorem nejistoty také to, že stále není jasné, co EU chce dělat ve vztahu k dobrým životním podmínkám zvířat. Padaly návrhy, které by ještě více zpřísnily opatření na ochranu zvířat. Pokud by vešel v platnost například zákaz chovu v klecích, na základě kterého by všichni museli přejít na voliéry s hlubokou podestýlkou, pak by došlo v dnešních podmínkách ke kolapsu.

Podle místopředsedy Asociace, stejně jako ve většině odvětví, je i v produkci vajec cítit emoční únava. Nezpůsobil to jen koronavirus, ale mohou za to všechny malé i velké krize od té doby. Jak řekl Gergely Pákozd, v chovu hospodářských zvířat neexistuje home office. Zatímco svět už mluví o nutnosti čtyřdenního pracovního týdne, v živočišné výrobě sedm dní v týdnu často nestačí. Podle specialisty si sektor rozhodně zaslouží pár klidných let, ale válka, která vypukla v únoru, drastické zdražení surovin, energetická krize a regulační nejistoty, to vše jsou faktory, které zpochybňují dlouhodobý plány hráčů sektoru. Těžko tak očekávat vývoj v takovém prostředí. Všichni chtějí, aby na stole maďarského spotřebitele byla pouze maďarská vejce; na druhou stranu v prostředí, kde reálná hodnota příjmů klesá, nebude kladen tolik důraz na etické otázky ale na peněženky. Podle Gergelyho Pákozda zdražování obyvatele dožene, lidé si ještě myslí, že „brzy bude líp, jen musí ještě trochu vydržet“. Problém je, že k tomu nedojde, protože v mnoha případech se zdražení ještě nepromítlo do cen.

(agrarszektor.hu)

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Aktuality

Riaditeľ NOVOGALu o CHOVE sliepok: Podstielkový chov na západe dávno zavrhli, ochranári rozprávajú hlúposti

Published

on

Nedávno zverejnil zábery odhaľujúce životné podmienky sliepok v klietkových chovoch na Slovensku. Niektoré z nich boli natočené v priestoroch levickej firmy NOVOGAL. O tom, ako v skutočnosti chov sliepok v tejto firme vyzerá, nám porozprával jej riaditeľ Ing. Ladislav BIRČÁK. A rozhodne si servítku pred ústa nedával.

Prečo sa sliepky chovajú vlastne v klietkach?

Kedysi sa sliepky chovali na podstielke, asi pred 40 rokmi, a dnes sa vlastne vraciame do minulosti. Klietkový chov bol vlastne pokrok a jednoznačne aj je. Z tohto vlaku (zmeny chovu) sa však už nedá vystúpiť a tak sa prispôsobujeme novým pravidlám aj my. Ale nedá sa to urobiť za päť rokov, ako je to uvedené v návrhu zákona, to je číri nezmysel. Hlavne, keď vám štát do dnešného dňa nedal ani jedno euro podpory. Stále sa porovnáme s nejakým Nemeckom, Rakúskom… Tam však boli predsa rodinné farmy, ktoré majú históriu aj 200 rokov, tam nebola kolektivizácia, neboli družstvá, veľké podniky živočíšnej výroby. Viete, to sa nedá za päť rokov zmeniť, lebo v Rakúsku to dobré budovali desiatky rokov. Vidno to aj na Nemecku. Východné Nemecko má doteraz veľké výmery pozemkov na hospodárenie, Západné Nemecko malé. V súčasnosti je trend v EU – že len to čo je malé, je dobré. A my sme tomuto trendu strašne podľahli. A nielen v tomto, ale aj v ostatných názoroch a návrhoch.

Čo si vlastne o tomto návrhu zákona myslíte?

Je to naozaj pekné, že sliepka nebude v klietkach, bude chovaná voľne, je to humánne, je to pekné, ale zabudli sme na logiku a podstatu. Tá sliepka je zviera, je tu pre človeka, a nie človek je tu pre pohodlie toho zvieraťa. Klietka je najhygienickejší spôsob chovu nosníc, to mi potvrdia aj veterinári. Pre predstavu, v podstielkovom chove ktorý máme tiež, máme štyrikrát vyššiu spotrebu liekov na zdravotnú očistu sliepok, ako v klietke a o 300% vyšší úhyn.

Prečo je to tak? 

Lebo keď sa tie sliepky môžu stretávať, tak je tam väčšie riziko ochorenia. To je ako v dave ľudí, tam kde je vyššia koncentrácia, ľahšie sa od seba infikujú. Veď dnes máme choroby, o ktorých sme pred 15, 20 rokmi nemali ani potuchy! Tie choroby vznikajú aj u tých nosníc, vakcinuje sa skoro všetko, to všetko zapríčiňuje navýšenie koncentrácie zvierat. Sliepka si pamätá najviac 20 jedincov, vo veľkých koncentráciách sa nepoznajú, bojujú o krmivo, vodu a sú neustále v strese. Ten stres potom prispieva ku kanibalizmu a niekoľkonásobne vyššiemu úhynu.

Ako sa dostane vajíčko k zákazníkovi?

Keď ho znesie sliepka v klietke, prvýkrát v živote sa tohto vajíčka dotkne človek, ktorý si ho kúpi. Totiž z tej klietky putuje to vajíčko, predstavte si to ako dopravný pás, zariadením priamo do škatuľky na desať kusov v triediarni a baliarni vajec. Vo voliérovom a podstielkovom systéme pracovníčky vyzbierajú vajíčka zo zeme. Tá zem, to nie je podstielka-slama, aby ste mali predstavu, tá slama je slamou iba prvé dva týždne. Dostane sa na ňu trus, a po troch týždňoch sa slama zmení doslova na hnoj. A to sa nevymieňa každý mesiac. Tá slama na tam naskladní a je tam celý rok. Pokiaľ tá sliepka žije a nejde na porážku.

To sa nevymieňa?

To sa meniť nedá, keď sú tam zvierajú, fyzicky sa to meniť nedá a nemôže. Jedine, ak by ste odtiaľ dali preč všetky sliepky – ale kam ich po tú dobu dáte, potom by sa to dalo vymeniť. Ale musí sa to aj vyumývať a vydezinfikovať. Takže je nemysliteľné, aby sa to počas chovu menilo. A teraz si to predstavte, že tie pracovníčky vyzbierajú dve vedrá vajíčok. Dve vedrá po sto kusov, potom čo, zoberie si handričku a každé poutiera?

Vy si myslíte, že na každé znečistené vajíčko si zoberie zvlášť handričku? To sme fakt naivní? Keď sa len na jedinom vajíčku nachádza nejaká nákaza salmonely, trus, to sa vyčistiť nedá. A hlavne, nie je to hygienické a nákaza sa rozmaže handričkou na všetky ostatné vajcia… Vy si doma to vajce neumývate, rozbijete ho a na okrajoch tej škrupinky môže byť niečo špinavé, prenesiete si to rukami. Aj pre toto všetko bol klietkový chov vyhlásený za najhygienickejší. A toto dodnes tvrdia veterinári a platí to.

Mali ste aj možnosť diskutovať s aktivistami, politikmi na túto tému?

Táto možnosť nikdy nebola a podľa mňa aj nikdy nebude. Poslanec p. Šudík toto celé videl asi iba z vlaku… Je to iba hlásna trúba ochranárov. Je smutné, ak zákony navrhujú neodborníci a tieto zákony škodia aj ľuďom aj zvieratám.

Je klietkový chov vlastne na niečo užitočný?

Na výrobu bezpečných zdravotne nezávadných vajec v potrebnom množstve. Hybridy nosníc sa posledných 40 rokov šľachtili na menej pohybu a vyššiu znášku. A teraz chceme, aby z nosníc boli športovkyne s nižšou znáškou. A odkiaľ zoberieme chýbajúce vajcia pre obyvateľstvo?

Z vajíčok, predovšetkým z klietkového chovu, sa vyrába aj napr. vajíčková sušina. Tá sa  môže vyrábať aj z podstielkových vajíčok, ale sú drahšie a preto sa používajú na výrobu hlavne klietkové vajíčka. Túto sušinu používajú pekári, už dávno nepoužívajú čerstvé vajcia, v potravinárstve sa všade používa zásadne sušená vaječné zmes a to z klietkových vajec a prakticky ju aj na Slovensku konzumujeme na dennej báze. Keďže sa dováža najmä z Poľska, a Poľsko má ešte menej prerobených klietok, ako Slovensko a nechystá sa prijať nijaký podobný zákon o zákaze klietok, bude klietkové vajcia konzumovať v skrytej forme denne každý Slovák aj naďalej.

Tak ako dopadne tá zmena na podstielkový chov?

Je to už na hrane, že my rozprávame o niečom, čo už momentálne nie je v západných krajinách pravdou, tak sa kompletne zmenili podmienky. Podstielkový chov západné krajiny už niekoľkými rokmi zavrhli. Tak isto aj voľný výbeh. Tento upadá, a už ani v Nemecku nedostanete povolenie na vytvorenie nového chovu z voľného výbehu. Tam sa sliepky chovajú v halách. Na 2500 kusov sliepok potrebujete hektár pôdy, ak ich chceme vypustiť. To ukladá norma. Vyzerá to tak, že na hale sú dvierka po boku haly a sliepky chodia von. To je voľný výbeh. Sliepky majú znáškové hniezda v halách v technológii, sliepka sa naučí znášať do týchto hniezd. Samozrejme, že občas znesie vajíčko aj mimo. Ale neviem si predstaviť, ako by zamestnanci behali po desiatich hektároch pozemku a zbierali denne vajíčka, ak niekto chová 25 tisíc sliepok. Ochranári rozprávajú hlúposti, že sliepka si potrebuje sama prirodzene stavať hniezdo, to je nezmysel, lebo ak vypustíte 25 tisíc sliepok von na tých 10 hektárov, a začnú si na tejto ploche stavať hniezda, tak koľko ľudí potrebujete zamestnať na ich zber? Sliepka sa proste naučí znášať vajíčka do technologického hniezda v hale.

A aj preto sa od tohto chovu ustupuje, lebo hydinová trus je pri voľnom výbehu všade na tých 10 hektároch, dostáva sa dažďom do spodných vôd a zvyšujú sa hodnoty dusičnanov a dusitanov vo vodách a práve v západných krajinách proti tomuto zbroja ochranári. Skrátka nechcú voľné výbehy. A potom je tu ešte samozrejme obrovské riziko vtáčej chrípky.

Ako sa teda chovajú sliepky v Nemecku?

Momentálne je obrovským trendom chovu nosníc tzv. voliéra. V Nemecku, Holandsku a v Rakúsku už ani podstielky nie sú! A nás s tým chcú začať, nútia nás na podstielky a voľné výbehy, aby sme o to o desať rokov zavrhli ako oni. Je to číry nezmysel!

My už tiež preskakujeme toto obdobie a postupne prechádzame na voliéry, v Leviciach máme 220 000 nosníc. Ale viete aké sú náklady na zmenu chovu? Na prerábky na voliéry potrebujem 5,1 milióna EUR. A tie jednoducho nemáme. Takže si ich asi budem musieť požičať z banky. Priemerný zisk na stredisko ročne je maximálne 150 tisíc EUR. Takže si to vydeľte o koľko vám vyjde ročná návratnosť? 25 rokov! Poznáte nejakého podnikateľa, ktorý by investoval peniaze, aby sa mu vrátili o 25 rokov?  Takže je to celé nezmysel. Návratnosť sa dá skrátiť jedine s nenávratnou podporou zo strany štátu vo forme dotácii. Znova sa vrátim k politike, sľubovali nám, že dostaneme výraznú sumu na podporu zmenu chovu, hovorilo sa o 70 percentách (ako na západe) potom to znížili na 50 a doteraz sme nedostali nič. Takže, dá sa robiť v takýchto podmienkach a niečo prerábať? Banky kvôli schváleniu úverov žiadajú potvrdenie o schválení projektu na dotácie, toto potvrdenie vám nik nedá – je to skrátka začarovaný kruh.

Ochranári hovoria o tom, že klietkový chov už nie je v EÚ trendom a mnohé štáty ho zakazujú. Čo teda na Slovensku?

Hydinári na Slovensku vedia, že tá prerábka ich neminie. Ale my sme si prešli chovateľov v Nemecku a Rakúsku, nebudeme robiť podstielky a voľné výbehy, keď to už nerobia ani Nemci ani Rakúšania. Budeme robiť voliéry – ide tiež o alternatívny spôsob chovu. Aby ste mali predstavu, ide tiež o klietkové železné technológie, len tam nie sú dvierka, teda sliepka môže zísť z tej konštrukcie na podlahu v danej hale. V tom je jediný rozdiel. My, hydinári na Slovensku to chceme postupne prerábať, ale nie bez dotácií a pomoci štátu, a nie za 5 rokov. Táto doba je extrémne krátka. Treba si počkať na zákon v EÚ parlamente a nie individuálne dopredu na Slovensku niečo rušiť a zakazovať s nereálnou dobou. Slovensko zas chce byť Európskejšie ako Európa.

Ak by u nás tento zákon prešiel, budú sa naďalej  môcť u nás klietkové vajcia predávať, no nie vyrábať. Takže k nám začne dovoz klietkových vajec z Poľska. Tí jediní dokážu pokrývať trh a výpadok na Slovensku.

Ako vnímate tento problém a aktivity okolo klietkového chovu sliepok vy, ako producent a podnikateľ?

Čo sa týka aktivistov, humanistov, čo podpisovali petíciu za zákaz klietkového chovu, a bolo ich už cez 40 tisíc, chcem sa ich opýtať, v čom je problém? Veď si dnes môžu kúpiť vajcia aj z alternatívnych zdrojov na Slovensku, teda aké chcú. Tak nech sa páči, nech si kupujú podstielkové vajcia. Ale prečo chcú brať zákonom možnosť výberu napr. dôchodcom kúpiť si klietkové vajíčka za lacnejšiu cenu?! To ja nechápem, prečo takýto zákon chceme, keď si dnes v obchode môže každý vybrať vajíčka aké chce, aj klietkové, aj podstielkové, aj z voľného výbehu dokonca aj biovajcia. Ale to právo voľby a výberu nezničme nejakým zákonom, či príkazom.

Mimochodom, predaj biovajec na Slovensku sa pohybuje menej ako jedno percento z množstva predaných vajec. My vajcia aj predávame, aj nakupujeme, a dokonca aj biovajcia od iných dodávateľov. A poviem vám jednu zaujímavosť. Mali sme dávnejšie dodávateľa z Maďarska, od neho sme biovajcia nakúpili a zrazu mi pracovníčky z baliarne volajú, že majú tam nejakú paletu divných vajíčok z Maďarska. A naozaj, na vajciach boli 2 pečiatky. Bola tam pečiatka 0 HU, ide o označenie bio z Maďarska. No na druhej strane toho istého vajíčka bolo ešte druhá pečiatka 3 PL. To znamená klietkový chov z Poľska. Takže, podnikavý Maďar nakupoval neznačené vajcia z Poľska, klietkové, ktoré si následne doma značil ako biovajcia, a tie predával dôverčivým Slovákom ako bioprodukt za podstatne vyššiu cenu.

Prevoz neznačených vajec je zakázaný a prevozcovia to praktizujú tak, že naplnia kamión neoznačenými vajíčkami z Poľska, môžu to byť aj vajcia z Ukrajiny, ale pridajú tam aj posledný rad paliet označených opečiatkovaných na konci kamiónu pri dverách, kvôli možnej kontrole. Ten, ktorý si ich kúpil v Maďarsku za účelom označenia ako bio a následného predaja na Slovensko si nevšimol, že na linku poslal aj pár paliet týchto koncových označených. Čiže takto sa obchoduje s vajíčkami po Európe a naozaj nik vám nezaručí, že kupujete falošný produkt.

Pýtala sa Hena Ďurovová, celý text na nitranoviny.sk

Continue Reading

Aktuality

Hydinári:Legislatíva EÚ chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje

Published

on

V rámci štruktúry chovov nosníc na Slovensku sa chová 75 % nosníc v klietkových chovoch, 22,5 % nosníc v podstielkových chovoch a 2,5 % v biochovoch a voľných výbehoch.

V súčasnosti platná legislatíva EÚ chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje. Uviedol to v utorok na tlačovej besede Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) jej riaditeľ Daniel Molnár k poslaneckému návrhu zakázať klietkový chov nosníc v SR.

Ak bude v rámci EÚ ako celku prijatý právny predpis zakazujúci klietkový chov, slovenskí chovatelia nosníc ho podľa neho budú rovnako ako chovatelia v ostatných členských krajinách rešpektovať. „Ak však príde v Národnej rad SR k prijatiu predpisu so zákazom chovu nosníc v klietkovom chove, pôjde o tzv. goldplating,“ zdôraznil Molnár.

Navrhovaný právny predpis bude podľa Molnára nad rámec predpisov platných v EÚ a zavedie tak prísnejšie opatrenia, ako sú minimálne požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ a uplatňované v ostatných členských krajinách EÚ.

„Legislatíva prijatá nad rámec predpisov EU bude znamenať zvýšené náklady pre chovateľov hydiny v SR oproti iným členským krajinám. Prinesie výrazne vyššie ceny vajec pre spotrebiteľov na trhu v SR, zníženie konkurencieschopnosti slovenských producentov vajec, znemožnenie ich presadenia sa na spoločnom trhu a v konečnom dôsledku vážne ohrozenie až likvidáciu produkcie vajec v SR. Tie budú na trhu nepredajné z dôvodu vyšších výrobných nákladov a našich odbytových cien, a to až do zavedenia zákazu klietkových chovov v celej EÚ,“ upozornil.

„Aj keď zatiaľ nie je schválený žiadny európsky právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových systémoch, na Slovensku zaznamenávame už niekoľko rokov veľký tlak zahraničných obchodných reťazcov a ochranárskych združení na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov a ukončenie predaja vajec z klietkových chovov od roku 2025,“ pripomenul.

ÚHS podľa Molnárových slov dlhodobo upozorňuje, že tento tlak nemá žiadne opodstatnenie z pohľadu podmienok v chove nosníc ani z pohľadu kvality vajec a chovateľom prináša značné investičné náklady a spotrebiteľom drahšie vajcia. Poznamenal, že v rámci štruktúry chovov nosníc na Slovensku sa chová 75 % nosníc v klietkových chovoch, 22,5 % nosníc v podstielkových chovoch a 2,5 % v biochovoch a voľných výbehoch. Doplnil, že aj v SR sa podobne ako v okolitých krajinách postupne realizuje rekonštrukcia klietkových chovov na podstielkové a voliérové chovy. „Na prerobenie všetkých klietkových chovov bude nevyhnutné vynaložiť investície vo výške viac ako 75 miliónov eur, ktoré však chovatelia nosníc nemajú k dispozícii,“ podčiarkol.

„V nedávnej minulosti sme sa stretli so zákazom chovu nosníc v neobohatených klietkach. Tento zákaz vyplýval zo smernice EÚ, ktorá stanovila prechodné obdobie v dĺžke viac ako 12 rokov, aby mohli chovatelia upraviť svoje chovné systémy. Slovenskí chovatelia hydiny tento záväzok na rozdiel od mnohých iných krajín splnili na 100 %, ale iba vďaka dostatočne dlhému prechodnému obdobiu a vyčleneniu finančných prostriedkov z EÚ na tieto prerábky. Preto aj v prípade zákazu chovu nosníc v klietkových chovov bude nevyhnutné dostatočne dlhé prechodné obdobie na rekonštrukciu chovných priestorov a poskytnutie finančnej podpory na jej realizáciu,“ dodal Molnár.

(TASR)

Continue Reading

Aktuality

Ceny vajec u sousedů

Published

on

Holandský a německý trh je provázaný a vejce M z podestýlky tam stoupají před Velikonocemi týdně o dvacet centů. V 7. týdnu se nakupovalo za 15,65 Euro za 100 ks. V Rakousku, Maďarsku a Polsku cena překonala hranici 16 E/100 ks a také postupně stoupá. České úřady ceny nezveřejňují, tedy ano, ale naposledy to bylo za loňský 40. týden. Podle povinných hlášení do Bruselu máme se Slovenskem v 6. týdnu cenu kolem 15 Euro/100 ks.

Výrobní cena vajec M zaparkovala ve Francii na nevídané hodnotě 3 Euro/kg a cenu tam určuje cena klecových vajec. Podle německých, slovenských a polských povinných statistik je cena klecových vajec M od 14,33 do 14,7 Euro/100 ks. V Maďarsku to producenti zvedli na 17,7 Euro/100 ks, ale mají v maloobchodu cenový strop, který jde k tíži obchodníkům a nikdo neví, co se po jeho skončení bude dít, tedy, jak budou tamní obchodníci dohánět své ztráty.

Ceny pro zpracovatelský průmysl v Polsku překročily hranici 2 000 Euro/t a poptávka je stále velká. V Německu varují, že před Velikonocemi nebudou obarvovat vejce ve velkém a ať si je každý kdo chce obarví sám. Levné dovozy z USA nehrozí a Ukrajina má potíže s výrobou kvůli výpadkům elektřiny, které způsobuje ruské bombardování.

Ceny budou proto celý březen stoupat, na jakou úroveň a zda vůbec klesnou v dubnu těžko odhadovat. Ptačí chřipka stále řádí a inflace i přes pomalejší postup je u nás vysoko přes deset procent. Trend cen vajec bude dominantně určovat holandský a německý trh.

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality