Connect with us
Reklama

Aktuality

Varovanie šéfa hydinárskej únie: Cena vajec láme rekordy, ale nemusí byť konečná

Published

on

Dramatické zvýšenie cien vajec sa možno ešte neskončilo. Naopak, skončiť môžu niektorí chovatelia hydiny – varuje vládu riaditeľ Únie hydinárov Slovenska DANIEL MOLNÁR. V rozhovore tiež prezradil, že on nakupuje vajcia z klietkového chovu a vysvetľuje prečo.

Ceny za vajcia a hydinu rekordne stúpli. Ešte v roku 2021 stáli do dvoch eur, teraz sú aj takmer za štyri päťdesiat. Skončilo sa už zdražovanie? 
Pred krízou sa cena za desať vajíčok pohybovala aj pod dvomi eurami. Naše výrobné náklady však vzrástli výrazným spôsobom. Najväčší vplyv na odbytové ceny a výšku výrobných nákladov majú kŕmne zmesi. Ich cena narástla za posledné dva roky o viac ako 80 percent. Zmesi pritom predstavujú, či už pri výkrme hydiny, alebo aj pri chove nosníc, viac ako polovicu všetkých nákladov. Prudké zdraženie sa muselo prejaviť aj na odbytových cenách. Ani my nevieme, ako sa bude vyvíjať cena obilnín alebo energií v najbližšom období. Za posledný rok a pol sa nám náklady menia nepredvídateľne.

Cena energií sa pri cene vajec a hydiny odrazila už úplne? 
Nie. Vlani vzrástli ceny elektrickej energie a plynu, ktoré sa využívajú pri chove hydiny, či už na chladenie, ventiláciu, alebo vykurovanie v zimnom období. Rovnako zdraželi pohonné látky, ktoré ovplyvňujú rozvoz výrobkov, a vzrástli tiež ceny technológií, náhradných dielov a služieb – toto všetko sa už prejavilo na raste výrobných nákladov. Od januára tohto roku však mnohým chovateľom opätovne výrazne vzrástli ceny za elektrickú energiu a plyn.

Štát predsa hovorí o zastropovaní ceny energií. V čom je problém?  
Štát deklaroval zastropovanie cien elektrickej energie vo výške 199 eur/MWh a plynu vo výške 99 eur/MWh. Dodávatelia energií však od januára tohto roku predávajú energie mnohým chovateľom hydiny za výrazne vyššie sumy. Keď to porovnáme s cenami elektrickej energie počas roku 2021 na úrovni 120 až 140 eur a s cenami plynu na úrovni 60 až 70 eur, väčšine chovateľov sa platby za elektrickú energiu a plyn zvýšili výrazným spôsobom. Zastropovanie cien, paradoxne, ceny energií mnohým chovateľom opätovne zvýšilo.

Hrozí, že preto niektorí chovatelia aj skončia? 
Reálne sú aj takéto hrozby. Únia hydinárov Slovenska na to už dva roky ministerstvo upozorňuje. Náklady na energie dlhodobo stúpajú a refundácia ich stále nepokrýva. So stratou sa dá vyrábať len krátkodobo, dlhodobo to nie je možné.

Aká je iná pomoc vo forme kom­penzácií? 
Dotácie na podporu chovu hydiny na Slovensku sú dlhodobo výrazne nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie dotácie predražujú výrobu. Veľa sa hovorí o kompenzačných schémach na úhradu zvýšených nákladov na energie, ale podpory pre poľnohospodárov sú stále v štádiu prípravy. Ak štát preplatí časť nákladov cez dotácie, príde k zníženiu nákladov a zvýšeniu konkurencieschopnosti našich výrobkov v rámci Európy. Preto ďalší vývoj cien závisí nielen od vývoja cien výrobných nákladov, ale aj od toho, akým spôsobom bude pripravená podpora zo strany štátu.

Aký problém spôsobuje, že iné krajiny majú lepšie kompenzačné schémy na ceny energií? Prejavuje sa to v tom, že cenový rozdiel slovenských výrobkov oproti dovozu sa ešte viac prehlbuje?
Na Slovensku dostávame reálne napríklad jednu tretinu z českej podpory. Preto tam dokážu vyrobiť viac mäsa a vajec s nižšími nákladmi. Nižšie ceny zo zahraničia následne tlačia dole aj slovenské odbytové ceny. V Maďarsku majú sedem druhov podpory na hydinu a v Poľsku majú aj nepriame podpory vo forme daňových či odvodových úľav. V krajinách západnej Európy majú dotácie na farmu.

Na Slovensku dotácie na farmu nie sú. 
Nie a je to škoda. U nás je základom dotácií podpora na pôdu a iba na vybrané druhy zvierat, ako sú dojnice, ovce a kozy. Podpora na hydinu tam zahrnutá nie je. Keď si zoberieme hydinárov, 95 percent z nich nemá žiadnu pôdu, tak­že vôbec nedostávame dotácie na pôdu. V krajinách západnej Európy majú dotácie na farmu, ktoré zahŕňajú platby na všetku pôdu a zvieratá na farme vrátane chovanej hydiny. A keďže u nás to takto nastavené nie je, predražuje nám to výrobu.

Ceny vajec, keď sa k nim vrátime, lebo ľudí trápia, sú aktuálne celosvetový problém. Aj v Amerike prekonali rekordy, za desať vajec pýtajú obchodníci v prepočte aj šestnásť eur a čelia za to kritike. Podľa ekonómov by nebolo od veci pozrieť sa pre vysoké ceny na obchodníkov aj na Slovensku. Vy to vidíte ako? 
Ceny na pultoch stanovujú obchodné reťazce, nie chovatelia hydiny. My môžeme stanoviť iba naše predajné ceny do obchodu. Naša priemerná odbytová cena na začiatku tohto roku bola pri vajciach z klietkových chovov na úrovni 16 centov za kus. Pred rokom a pol bola táto cena na úrovni desať centov za kus, ale zvýšenie našich výrobných nákladov spôsobilo jej rast. Výsledné ceny na pultoch sú potom rôzne a ovplyvňuje ich DPH a marža obchodníkov. 

Maďarsko napríklad zastropovalo cenu vajec. Nepomohlo by to? 
Neviem presne, ako sú nastavené podmienky regulácie cien v Maďarsku, ale predpokladám, že štát dopláca výrobcom rozdiel oproti výrobným nákladom, pretože svoje produkty nemôžu predávať pod hodnotu výrobných nákladov, lebo by to bolo pre nich likvidačné. Pri vajciach je u nás určite škoda, že sa nedostali medzi takzvané vybrané potraviny so zníženou sadzbou DPH. Pred niekoľkými rokmi sa tam dostali niektoré druhy potravín, ale vajcia nie z dôvodu, že zníženie sadz­by by sa na cene za jedno vajce neprejavilo. Nepredáva sa však jedno vajce, ale vždy celé balenie s desať a viac kusmi a tam sa to zníženie sadzby na cene už musí prejaviť.

Aká je sebestačnosť Slovenska pri vajciach a hydine? 
V produkcii vajec sme sebestační na 84 percent. Pred niekoľkými rokmi sme boli plne sebestační, ale pre rast spo­treby a tlak zahraničných obchodných reťazcov na prerábanie klietkových chovov nosníc na podstielkové chovy sebestačnosť postupne klesá. V roku 2021 bola na Slovensku spotreba 226 vajec ročne na obyvateľa. Pri hydinovom mäse sa sebestačnosť v posledných rokoch pohybuje medzi päťdesiatimi až šesťdesiatimi percentami, závisí to od vývoja spotreby. V rokoch 2020 a 2021 poklesla cena bravčového mäsa, a preto bola časť spotreby hydinového mäsa nahradená jeho spotrebou. Rovnako prišlo k poklesu spotreby hydiny aj pre zatvorenie reštaurácií počas pandémie. Spotreba hydiny na obyvateľa vtedy poklesla z 26 na 24 kilogramov ročne.

Vráťme sa k vajciam. Vraveli ste, že niektorí chovatelia skončia, lebo zahraničie tlačí chovateľov do neklietkového chovu? 
Žiadna legislatíva, slovenská ani európska, nezakazuje chov v klietkach, len niektoré zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku 2025 nebudú predávať slovenské klietkové vajcia. Vnímame ten tlak. Postupne preto prebiehajú rekonštrukcie. Problém je, že hoci rekonštrukcie robíme, ministerstvo na ne doteraz žiadne peniaze nevyčlenilo, čiže to financujeme z vlastných finančných prostriedkov.

Je to nákladné? 
Značne. Pred tromi rokmi boli náklady na rekonštrukciu chovov na celom Slovensku na úrovni 70 miliónov eur, dnes je však potreba výrazne vyššia. V prvom polroku 2022 bola vyhlásená výzva z Programu rozvoja vidieka, ale doteraz ešte neboli vyhodnotené projekty a uzatvorené zmluvy. Preto mnohí chovatelia s rekonštrukciami čakajú. Veľkou nevýhodou výzvy je, že katalóg cien vo výzve stanovil ceny, ktoré už nezodpovedajú reálnym cenám technológií na trhu a reálna podpora bude výrazne nižšia ako päťdesiat percent.

Ktoré sa na Slovensku predávajú najviac?
Najviac sa na Slovensku dlhodobo predávajú klietkové vajcia. Dôvodom je jednoznačne cena, keďže sú najlacnejšie na pultoch obchodných reťazcov. Veľa spo­trebiteľov sa orientuje hlavne podľa ceny a v poslednom období je to už viac ako 90 percent spotrebiteľov, ktorí primárne uprednostňujú pri nákupe najnižšiu cenu.

Koľko vajec sliepka znesie za rok? 
V našich veľkochovoch je to necelé jedno vajce za deň. Sliepka v klietkovom chove znesie do roka 300 až 320 vajec, v podstielkovom chove okolo 220 až 250 vajec, v domácich chovoch je to však výrazne menej.

Autorka: Lenka Dale, celý rozhovor na plus7dni.pluska.sk

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Aktuality

Miliony kohoutů potkává smrt. Vejce snášejí jenom v pohádkách či mytologii

Published

on

Kampaně na uzákonění zákazu zabíjení jednodenních kuřátek v chovech nosných plemen drůbeže probíhají v mnoha zemích EU. Brzy budou i u nás.

Kohouti snášejí vejce pouze v pohádkách, případně ve slovanské mytologii. Lidé pohybující se ve vaječném průmyslu však dobře vědí, že je tato biologicky daná neschopnost ptačích jedinců důvodem, proč je každoročně řízeně usmrcováno dvanáct milionů jednodenních kohoutků. „Děje se tak pouze proto, že kohouti vejce nesnášejí, a tak jsou prostě v tomto byznysu zbyteční. Nyní se mluví o zákazu takového zabíjení. Podobný už přijalo Německo,“ říká pro deník Metro Petr Stýblo z Českého svazu ochránců přírody (ČSOP).

Devětkrát dražší myši
Jenže tito kohoutci jsou podle odborníků v současnosti hlavní potravou masožravých pacientů záchranných stanic. Především jde o léčené poštolky, oba druhy kání. Puštíci, kalousi a další sovy, bílí i černí čápi, ale třeba i ježci nebo lasicovité šelmy jich ve stanicích ročně spotřebují tři miliony.

„V zoologických zahradách jich zvířata zkonzumují odhadem dva miliony. Pokud k zákazu dojde, některé záchranné stanice horko těžko nahradí kuřátka myškami, jiné stanice na to mít nebudou, a tak skončí. Myš je totiž osmkrát, někdy i devětkrát dražší než kuře. Navíc aby mohla kuřata žít a být zabita chovatelem později, bude nutné pro potravu zachraňovaným zvířatům vychovat a zabít myš. To tak nějak nedává smysl ani v etické rovině,“ kroutí hlavou Stýblo.

Kampaně napříč Evropou
Na uzákonění zákazu zabíjení jednodenních kohoutků v chovech nosných plemen drůbeže probíhají v mnoha zemích Evropské unie rozsáhlé kampaně. Podle lidí z ČSOP budou brzy i u nás. Jejich cílem je rozlišovat pohlaví zárodků už ve vajíčku a „samčí vejce“ likvidovat anebo vylíhnuté kohoutky nechat dožít až do jateční velikosti a zabít je poté. Podle Přemysla Rabase, ředitele Safari Parku Dvůr Králové a známého odborníka na problematiku zoologických zahrad, by ale byl podobný postup více než nesmyslný. S ním souhlasí i předseda Národní sítě záchranných stanic David Číp. „Pokud kvůli tlaku ochránců zvířat skutečně dojde k zákazu zabíjení jednodenních kohoutků tak, jako se to už stalo v Německu, budou se muset místo nich chovat a zabíjet jiná zvířata, jež jsou

vhodná pro krmení tisíců pacientů v záchranných stanicích. Smrt jednoho zvířete bude nahrazena smrtí jiného a někdy paradoxně pouhé oddálení smrti jednoho zvířete bude vykoupeno smrtí mnoha jiných,“ vysvětluje David Číp.

Zvažovaný zákaz nejen že podle něj vážně ohrožuje celý systém záchrany divokých handicapovaných zvířat v naší zemi, ale je navíc i daleko horší variantou z hlediska zátěže na naší přírodu a životní prostředí. „Speciální chovy hlodavců i ptáků na krmení masožravců v záchranných stanicích i zoo spotřebují daleko více přírodních zdrojů na krmivo, stelivo, vytápění i ubikace než pouhé dolíhnutí vajíček, která se pak navíc budou muset bez užitku likvidovat jako odpad,“ kroutí hlavou Číp.

Etika versus byznys
Podle Rabase je pro mnohé z tuzemských zoologických zahrad krmivo v podobě usmrcených jednodenních kohoutků jen těžko nahraditelné. Přičemž pokud by kampaň uspěla, bude to znamenat nejen obrovský nárůst nákladů pro záchranné stanice a zoologické zahrady, ale rovněž mnohem větší zatížení životního prostředí. „Nosnice necháme snášet a vajíčka nějakou dobu inkubovat, aby se pak zlikvidovala v asanačních ústavech. Nejsmutnější je však velký etický problém celé věci. Usmrtí se totiž minimálně dvakrát více zvířat. Kohoutci ještě ve vajíčku přijdou vniveč. Následně budou muset být nákladně odchována a usmrcena jiná zvířata jako jejich náhrada. To myslím autoři kampaně, pokud mají rádi zvířata, nemohou dopustit,“ konstatuje ředitel královédvorské zoo.

Záchranné stanice si jsou dle slov svých zástupců vědomy, že zabíjení jednodenních kuřátek jenom proto, že mají špatné pohlaví, je neetické. Ovšem řešení, kdy se zabíjí místo kohoutků jiná zvířata, má k etice také daleko. A je navíc likvidační pro záchranné stanice, které ročně přijímají z přírody více jak třicet tisíc handicapovaných zvířat. „A i díky potravě v podobě mrtvých kuřat jich více jak šedesát procent zachráníme a vrátíme do přírody,“ uzavírá Stýblo.

(metro.cz)

Continue Reading

Aktuality

Dovoz ukrajinských vajec zakázalo aj Maďarsko

Published

on

Zámerom tohto kroku je ochrana záujmov maďarských poľnohospodárov, doplnil minister s tým, že zahŕňať bude „obilie, repkové a slnečnicové semená, múku, jedlý olej, med, určité druhy mäsa a vajcia“.

Budapešť 15. septembra (TASR) – Maďarská vláda v piatok oznámila, že zachová v platnosti obmedzenia dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny napriek rozhodnutiu Európskej komisie (EK) o ukončení zákazu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP. „Maďarsko uzavrie svoje hranice pre 24 ukrajinských produktov,“ uviedol maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy na sociálnej sieti. Dosiaľ bol zákaz obmedzený na štyri agrokomodity.

Zámerom tohto kroku je ochrana záujmov maďarských poľnohospodárov, doplnil minister s tým, že zahŕňať bude „obilie, repkové a slnečnicové semená, múku, jedlý olej, med, určité druhy mäsa a vajcia“. Zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny, a to pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien, v piatok večer predĺžila aj slovenská vláda. Platiť bude do konca roka, vyplýva zo stanoviska premiéra Ľudovíta Ódora.

Zavedenie národného zákazu dovozu ukrajinských agrokomodít predtým oznámilo tiež Poľsko. V prípade všetkých troch krajín sa zákazy týkajú len vnútroštátneho dovozu, nie tranzitu na ďalšie trhy, dopĺňa agentúra Reuters. Bulharsko vo štvrtok oznámilo, že zákaz nepredĺži. Rumunsko avizovalo, že sa bude riadiť stanoviskom EK, no tamojší poľnohospodári pohrozili štrajkami v prípade nepredĺženia zákazu.

 

EK v máji zaviedla dočasné embargo na dovoz štyroch ukrajinských agrokomodít, a to pšenice, kukurice, repky a slnečnice. Cieľom bolo zastaviť narušovanie trhu v členských štátoch EÚ susediacich s Ukrajinou – v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. V piatok večer eurokomisia oznámila, že platnosť embarga vyprší podľa plánu koncom dňa. Po analýze údajov týkajúcich sa vplyvu vývozu týchto agrokomodít z Ukrajiny na trh EÚ totiž dospela k záveru, že narušenia trhu v týchto piatich členských štátoch boli odstránené.

Ukrajina podľa EK zároveň súhlasila, že do 30 dní zavedie konkrétne zákonné opatrenia vrátane systému vývozných licencií, aby sa predišlo nárastu množstva obilnín v krajinách EÚ.

(teraz.sk)

Continue Reading

Aktuality

Maďarské organizácie vyzvali na zákaz dovozu ukrajinskej hydiny do EÚ

Published

on

Budapešť 18. augusta (TASR) – Maďarská poľnohospodárska komora a záujmové združenie hydinárskeho priemyslu BTT vyzvali na zastavenie dovozu ukrajinskej hydiny a vajec do Európskej únie (EÚ). Neobmedzené dovozy poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny ohrozujú budúcu výrobu v Únii a znepokojujúce sú aj z pohľadu bezpečnosti potravín, uviedli organizácie v spoločnom stanovisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry MTI.

Nedávne opatrenia EÚ umožnili výrazné zvýšenie dovozu z Ukrajiny, tamojší výrobcovia ale nepodliehajú prísnym európskym normám v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, upozornili organizácie.
Zatiaľ čo EÚ pôvodne obmedzila dovoz ukrajinskej hydiny na 90.000 ton ročne, od júna minulého roka sa do bloku podľa iniciátorov výzvy doviezlo viac ako 218.000 ton.

Dovoz ukrajinských vajec sa v roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom podľa ich údajov zvýšil zhruba štvornásobne, pričom len v marci 2023 malo prísť asi 100 miliónov vajec, teda takmer toľko, ako za celý rok 2021. Ani vojna na Ukrajine nemôže ospravedlniť, že Únia poskytuje Ukrajine výhody, prostredníctvom ktorých by sa do spoločenstva mohli dostať výrobky nespĺňajúce jej požiadavky, uvádza sa ďalej vo výzve. Liberalizácia ukrajinského dovozu zo strany európskeho spoločenstva by navyše podľa nich priniesla prospech skôr niektorým oligarchom než ukrajinskému ľudu.

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality