Connect with us
Reklama

Aktuality

Varovanie šéfa hydinárskej únie: Cena vajec láme rekordy, ale nemusí byť konečná

Published

on

Dramatické zvýšenie cien vajec sa možno ešte neskončilo. Naopak, skončiť môžu niektorí chovatelia hydiny – varuje vládu riaditeľ Únie hydinárov Slovenska DANIEL MOLNÁR. V rozhovore tiež prezradil, že on nakupuje vajcia z klietkového chovu a vysvetľuje prečo.

Ceny za vajcia a hydinu rekordne stúpli. Ešte v roku 2021 stáli do dvoch eur, teraz sú aj takmer za štyri päťdesiat. Skončilo sa už zdražovanie? 
Pred krízou sa cena za desať vajíčok pohybovala aj pod dvomi eurami. Naše výrobné náklady však vzrástli výrazným spôsobom. Najväčší vplyv na odbytové ceny a výšku výrobných nákladov majú kŕmne zmesi. Ich cena narástla za posledné dva roky o viac ako 80 percent. Zmesi pritom predstavujú, či už pri výkrme hydiny, alebo aj pri chove nosníc, viac ako polovicu všetkých nákladov. Prudké zdraženie sa muselo prejaviť aj na odbytových cenách. Ani my nevieme, ako sa bude vyvíjať cena obilnín alebo energií v najbližšom období. Za posledný rok a pol sa nám náklady menia nepredvídateľne.

Cena energií sa pri cene vajec a hydiny odrazila už úplne? 
Nie. Vlani vzrástli ceny elektrickej energie a plynu, ktoré sa využívajú pri chove hydiny, či už na chladenie, ventiláciu, alebo vykurovanie v zimnom období. Rovnako zdraželi pohonné látky, ktoré ovplyvňujú rozvoz výrobkov, a vzrástli tiež ceny technológií, náhradných dielov a služieb – toto všetko sa už prejavilo na raste výrobných nákladov. Od januára tohto roku však mnohým chovateľom opätovne výrazne vzrástli ceny za elektrickú energiu a plyn.

Štát predsa hovorí o zastropovaní ceny energií. V čom je problém?  
Štát deklaroval zastropovanie cien elektrickej energie vo výške 199 eur/MWh a plynu vo výške 99 eur/MWh. Dodávatelia energií však od januára tohto roku predávajú energie mnohým chovateľom hydiny za výrazne vyššie sumy. Keď to porovnáme s cenami elektrickej energie počas roku 2021 na úrovni 120 až 140 eur a s cenami plynu na úrovni 60 až 70 eur, väčšine chovateľov sa platby za elektrickú energiu a plyn zvýšili výrazným spôsobom. Zastropovanie cien, paradoxne, ceny energií mnohým chovateľom opätovne zvýšilo.

Hrozí, že preto niektorí chovatelia aj skončia? 
Reálne sú aj takéto hrozby. Únia hydinárov Slovenska na to už dva roky ministerstvo upozorňuje. Náklady na energie dlhodobo stúpajú a refundácia ich stále nepokrýva. So stratou sa dá vyrábať len krátkodobo, dlhodobo to nie je možné.

Aká je iná pomoc vo forme kom­penzácií? 
Dotácie na podporu chovu hydiny na Slovensku sú dlhodobo výrazne nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie dotácie predražujú výrobu. Veľa sa hovorí o kompenzačných schémach na úhradu zvýšených nákladov na energie, ale podpory pre poľnohospodárov sú stále v štádiu prípravy. Ak štát preplatí časť nákladov cez dotácie, príde k zníženiu nákladov a zvýšeniu konkurencieschopnosti našich výrobkov v rámci Európy. Preto ďalší vývoj cien závisí nielen od vývoja cien výrobných nákladov, ale aj od toho, akým spôsobom bude pripravená podpora zo strany štátu.

Aký problém spôsobuje, že iné krajiny majú lepšie kompenzačné schémy na ceny energií? Prejavuje sa to v tom, že cenový rozdiel slovenských výrobkov oproti dovozu sa ešte viac prehlbuje?
Na Slovensku dostávame reálne napríklad jednu tretinu z českej podpory. Preto tam dokážu vyrobiť viac mäsa a vajec s nižšími nákladmi. Nižšie ceny zo zahraničia následne tlačia dole aj slovenské odbytové ceny. V Maďarsku majú sedem druhov podpory na hydinu a v Poľsku majú aj nepriame podpory vo forme daňových či odvodových úľav. V krajinách západnej Európy majú dotácie na farmu.

Na Slovensku dotácie na farmu nie sú. 
Nie a je to škoda. U nás je základom dotácií podpora na pôdu a iba na vybrané druhy zvierat, ako sú dojnice, ovce a kozy. Podpora na hydinu tam zahrnutá nie je. Keď si zoberieme hydinárov, 95 percent z nich nemá žiadnu pôdu, tak­že vôbec nedostávame dotácie na pôdu. V krajinách západnej Európy majú dotácie na farmu, ktoré zahŕňajú platby na všetku pôdu a zvieratá na farme vrátane chovanej hydiny. A keďže u nás to takto nastavené nie je, predražuje nám to výrobu.

Ceny vajec, keď sa k nim vrátime, lebo ľudí trápia, sú aktuálne celosvetový problém. Aj v Amerike prekonali rekordy, za desať vajec pýtajú obchodníci v prepočte aj šestnásť eur a čelia za to kritike. Podľa ekonómov by nebolo od veci pozrieť sa pre vysoké ceny na obchodníkov aj na Slovensku. Vy to vidíte ako? 
Ceny na pultoch stanovujú obchodné reťazce, nie chovatelia hydiny. My môžeme stanoviť iba naše predajné ceny do obchodu. Naša priemerná odbytová cena na začiatku tohto roku bola pri vajciach z klietkových chovov na úrovni 16 centov za kus. Pred rokom a pol bola táto cena na úrovni desať centov za kus, ale zvýšenie našich výrobných nákladov spôsobilo jej rast. Výsledné ceny na pultoch sú potom rôzne a ovplyvňuje ich DPH a marža obchodníkov. 

Maďarsko napríklad zastropovalo cenu vajec. Nepomohlo by to? 
Neviem presne, ako sú nastavené podmienky regulácie cien v Maďarsku, ale predpokladám, že štát dopláca výrobcom rozdiel oproti výrobným nákladom, pretože svoje produkty nemôžu predávať pod hodnotu výrobných nákladov, lebo by to bolo pre nich likvidačné. Pri vajciach je u nás určite škoda, že sa nedostali medzi takzvané vybrané potraviny so zníženou sadzbou DPH. Pred niekoľkými rokmi sa tam dostali niektoré druhy potravín, ale vajcia nie z dôvodu, že zníženie sadz­by by sa na cene za jedno vajce neprejavilo. Nepredáva sa však jedno vajce, ale vždy celé balenie s desať a viac kusmi a tam sa to zníženie sadzby na cene už musí prejaviť.

Aká je sebestačnosť Slovenska pri vajciach a hydine? 
V produkcii vajec sme sebestační na 84 percent. Pred niekoľkými rokmi sme boli plne sebestační, ale pre rast spo­treby a tlak zahraničných obchodných reťazcov na prerábanie klietkových chovov nosníc na podstielkové chovy sebestačnosť postupne klesá. V roku 2021 bola na Slovensku spotreba 226 vajec ročne na obyvateľa. Pri hydinovom mäse sa sebestačnosť v posledných rokoch pohybuje medzi päťdesiatimi až šesťdesiatimi percentami, závisí to od vývoja spotreby. V rokoch 2020 a 2021 poklesla cena bravčového mäsa, a preto bola časť spotreby hydinového mäsa nahradená jeho spotrebou. Rovnako prišlo k poklesu spotreby hydiny aj pre zatvorenie reštaurácií počas pandémie. Spotreba hydiny na obyvateľa vtedy poklesla z 26 na 24 kilogramov ročne.

Vráťme sa k vajciam. Vraveli ste, že niektorí chovatelia skončia, lebo zahraničie tlačí chovateľov do neklietkového chovu? 
Žiadna legislatíva, slovenská ani európska, nezakazuje chov v klietkach, len niektoré zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku 2025 nebudú predávať slovenské klietkové vajcia. Vnímame ten tlak. Postupne preto prebiehajú rekonštrukcie. Problém je, že hoci rekonštrukcie robíme, ministerstvo na ne doteraz žiadne peniaze nevyčlenilo, čiže to financujeme z vlastných finančných prostriedkov.

Je to nákladné? 
Značne. Pred tromi rokmi boli náklady na rekonštrukciu chovov na celom Slovensku na úrovni 70 miliónov eur, dnes je však potreba výrazne vyššia. V prvom polroku 2022 bola vyhlásená výzva z Programu rozvoja vidieka, ale doteraz ešte neboli vyhodnotené projekty a uzatvorené zmluvy. Preto mnohí chovatelia s rekonštrukciami čakajú. Veľkou nevýhodou výzvy je, že katalóg cien vo výzve stanovil ceny, ktoré už nezodpovedajú reálnym cenám technológií na trhu a reálna podpora bude výrazne nižšia ako päťdesiat percent.

Ktoré sa na Slovensku predávajú najviac?
Najviac sa na Slovensku dlhodobo predávajú klietkové vajcia. Dôvodom je jednoznačne cena, keďže sú najlacnejšie na pultoch obchodných reťazcov. Veľa spo­trebiteľov sa orientuje hlavne podľa ceny a v poslednom období je to už viac ako 90 percent spotrebiteľov, ktorí primárne uprednostňujú pri nákupe najnižšiu cenu.

Koľko vajec sliepka znesie za rok? 
V našich veľkochovoch je to necelé jedno vajce za deň. Sliepka v klietkovom chove znesie do roka 300 až 320 vajec, v podstielkovom chove okolo 220 až 250 vajec, v domácich chovoch je to však výrazne menej.

Autorka: Lenka Dale, celý rozhovor na plus7dni.pluska.sk

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Aktuality

ZMIZNÚ SLOVENSKÉ VAJCIA z obchodov?

Published

on

By

Slovenské obchodné siete zoskupené vo Zväze obchodu Slovenska plánujú naďalej podporovať slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane slovenských producentov vajec.

Na tomto základe bolo v roku 2020 uzatvorené Memorandum o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec na Slovensku medzi ministerstvom pôdohospodárstva, Zväzom obchodu SR a Úniou hydinárov Slovenska, obsahom ktorého sú vzájomné záväzky zamerané na podporu domácej produkcie vajec vrátane deklarácie, že slovenskí hydinári najneskôr do roku 2030 uskutočnia rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, volierové a voľnovýbehové chovy.

Slovenské obchodné siete sa nepridali k iniciatíve zahraničných reťazcov ukončiť predaj vajec pochádzajúcich z obohateného klietkového chovu už v roku 2025, čím prejavili voči domácim producentom vajec vyššiu mieru ústretovosti vzhľadom na ich reálne investičné možnosti postupne modernizovať chovy nosníc.

„Členovia Zväzu obchodu plne podporujú trend zlepšovania humánnosti chovov a životných podmienok zvierat, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú aj udržateľnosť domácej produkcie vajec a zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a zdravotnej bezpečnosti potravín,“ uviedol prezident Zväzu obchodu SR, Filip Kasana. Ako ďalej hovorí, nemožno opomenúť zvýšenú uhlíkovú stopu pri realizovaní náročnejšej logistiky v rámci dovozu tovaru zo zahraničia, čo má významný vplyv na kritériá udržateľnosti v rámci dopadov na životné prostredie.

„V súčasnosti platná legislatíva únie ani Slovenska chov nosníc v obohatených klietkach nezakazuje, a preto slovenské obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR (COOP Jednota, CBA a Labaš) naďalej uprednostňujú slovenskú produkcia vajec v zmysle podpísaného Memoranda o spolupráci s Úniou hydinárov Slovenska, takže na ich pultoch budú pre spotrebiteľov dostupné domáce vajcia aj po 1. januári 2025,“ dodáva Filip Kasana.

V súčasnosti slovenskí chovatelia zabezpečujú slovenskú sebestačnosť vajec cca 85 %, pričom väčšina slovenskej produkcie je realizovaná prostredníctvom obohatených klietok, čo sa odráža aj na čistote vajec, ktorú spotrebiteľ preferuje.

Krmivo pre nosnice v klietkovom a podstielkovom chove má rovnakú kvalitu a zloženie. V záujme zlepšovania životných podmienok zvierat slovenskí chovatelia nosníc postupne rekonštruujú svoje prevádzky na podstielkový chov, no na väčšiu dynamiku tohto procesu im chýbajú finančné zdroje. Chov nosníc prostredníctvom podstielkového chovu je ekonomicky náročnejší, čo má svoj odraz vo vyššej pultovej cene vajec.

(TASR)

Continue Reading

Aktuality

Vyplatí se kupovat „domácí“ vajíčka?

Published

on

By

Vejce „domácí“, „z venkova“ nebo „od šťastných slepiček“… Pojmů je mnoho, ale každý ví, o čem je řeč. Stojí za to napsat pár slov o bezpečnosti takových produktů a představit jejich ceny.

  • Prodej domácích vajec je v Polsku docela populární.
  • Takový produkt je považován za hodnotnější než vejce z farmy, i když je třeba dodat, že vědecký výzkum není v této otázce jasný.
  • Při rozhodování o koupi takových vajec stojí za to věnovat pozornost několika aspektům.

Skladování vajec

Při nákupu je vhodné vzít v úvahu, jak byla vejce skladována: pro jejich bezpečnost musí být dostatečně nízká teplota a musí být omezeno vystavení zboží přímému slunečnímu záření. Samozřejmě ne vždy máme možnost zkontrolovat, jak byla vejce uskladněna, ale pokud vidíme, že na trhu leží bez jakékoliv ochrany proti slunci, měli bychom s tímto faktem počítat.

Mytí vaječných skořápek

Další věcí je čistota skořápek. Nejlepší by samozřejmě bylo, kdyby se vajíčko neušpinilo. Zanechat špinavou skořápku je však menší zlo, než se ji pokoušet umýt – taková akce zvyšuje riziko pronikání choroboplodných zárodků do pórovité skořápky. Bohužel nemáme jak ověřit, zda bylo vajíčko, které jsme koupili, umyté či nikoliv.

Prodej vajec na trhu

Bohužel se také může stát, že nepoctiví prodejci koupí vejce ze supermarketů nebo velkoobchodů (vykoupí je za nižší cenu) a následně je prodají jako „domácí“. Není problém označení odstranit a vejce přebalit do jiného obalu. Takové praktiky samozřejmě nejsou zdraví nebezpečné, ale je to podvod – vždyť když si chceme koupit farmářská vejce.  Bohužel neexistuje žádná účinná metoda, jak odlišit vejce z trhu od těch z domácích chovů. Má to určité důvody (vejce z drůbežárny mají častěji hnědou barvu, což vyplývá z genetiky používané ve velkochovu), ale v žádném případě to není pravidlo.

Princip omezené důvěry

Jak vidíme, při nákupu vajec z neoficiálních kanálů existuje mnoho neznámých. Samozřejmě se nestavíme na žádnou stranu, ale při rozhodování o takové koupi bychom se měli řídit zásadou omezené důvěry. Je důležité, aby produkt, který kupujeme, pocházel ze známého a důvěryhodného zdroje. Je nutné dodržovat základní hygienická pravidla, to znamená pečlivě si umýt a dezinfikovat ruce při manipulaci s vejci a před použitím opařit skořápku. Taková vejce je také lepší nepoužívat k přípravě tepelně neupraveného jídla.

Jaké jsou ceny vajec?

Na závěr se sluší říci, jaké jsou dnes ceny domácích vajec. Jak ukazuje náš krátký průzkum, náklady na nákup takových vajec se velmi liší. Nabídka zahrnuje produkty s cenami od 0,80 PLN do 1,50 PLN za kus. Cena částečně souvisí s velikostí vajíčka, ale pravděpodobně je to z velké části dáno poměrem nabídky a poptávky.

(farmer.pl)

Continue Reading

Aktuality

Easter Egg Roll využívá téma EGGucation již třetím rokem

Published

on

By

Akce, kterou pořádají prezident Biden a první dáma, nabízí tisíce skořápkových vajec a aktivity pro děti i dospělé.

V Bílém domě se v pondělí 1. dubna konala akce Easter Egg Roll 2024, která obsahovala téma „EGGucation“ se vzdělávacími aktivitami pro děti všech věkových kategorií. Kromě hledání velikonočních vajíček se letošní akce soustředila na kvalitu škol, čtenářské koutky, exkurze na farmy, obrázkový den, či fyzické zóny „EGGucation“. Více než 30 000 natvrdo vařených vajec ve skořápce je následně ručně barveno a využito při hledání vajec.

Generální ředitelka American Egg Board (AEB) Emily Metzová řekla: „Američtí producenti vajec jsou hrdí na to, že mohou ve velikonočním období poskytovat vejce rodinám v nouzi a budou pokračovat v darech komunitám po celých USA a po celý rok.“ První dáma Jill Biden uvedla, že letošní akce Velikonoční vajíčko se účastní přibližně 40 000 lidí.

(wattagnet.com)

Continue Reading

Aktuality