aktivity
Hydina: Koniec zabíjania malých kohútikov: Dobre mienené, zle urobené!

Od 1. januára 2022 je v Nemecku zakázané usmrcovanie kurčiat samčieho pohlavia od nosníc. Ale alternatívy zatiaľ nefungujú hladko, hovorí Simon Plentinger z Bayerischer Rundfunk.
Požiadali sme ho, aby posúdil zákaz zabíjania 1 denných kurčiat – kohútikov. Pracuje v redakcii „Poľnohospodárstvo a životné prostredie“ v Bayerischer Rundfunk.
„Zákaz zabíjania kohútikov bol unáhlený.“ To je to, na čo sa mi mnohí v tomto odvetví sťažovali. Nie je to úplne úprimné a už roky je to jasné: prax nemá žiadnu spoločenskú akceptáciu a musí sa skôr či neskôr skončiť jednoducho kvôli rozsudku súdu z roku 2019. Výskum alternatív sa tiež vykonáva s federálnym financovaním už takmer 15 rokov. Bolo teda načase prijať protiopatrenia, no len málokto tak urobil. Pravdou je, že medzi konkrétnym vyhlásením zákona a termínom bolo len 15 mesiacov. Menej ako obvyklá životnosť nosnice. Oznámenia predajcov potravín, že do termínu už nebudú predávať vajcia bez usmrtenia kurčiat, ešte zvýšili časový tlak. A je to tak: určovanie pohlavia vo vajíčku sa ani zďaleka nepoužíva plošne. V Nemecku je nedostatočná kapacita hál a špecifické podmienky chovu a zabíjania kohútikov. Chov sa presúva do zahraničia a pre mäso doteraz takmer neexistoval odbyt.
Politici to tiež pokazili jednoduchým rozhodnutím: sexovanie vo vajíčku je pripravené a dostupné. Realita však ukazuje, že stále existuje veľa problémov, najmä s včasným odhalením. Dlhšie prechodné obdobie by pravdepodobne urobilo dobre. Predovšetkým však chýbajú stratégie na budovanie kapacít: v chovoch pre kohútov, pri určovaní pohlavia a pri predaji ich mäsa. Povinnosť tu má aj maloobchod – ak predávate vajcia, musíte ponúkať aj mäso, ktoré k nim patrí, inak sa len lacno vyvezie. Človek má dojem, že bývalému spolkovému ministrovi poľnohospodárstva išlo v prvom rade o rýchly úspech v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a dôsledky buď nezvažoval, alebo ich ignoroval.
A spotrebitelia? Kvôli nedostatku jasného a jednotného označovania často nedokážu presne pochopiť, ako boli vajcia oslobodené od zabíjania kurčiat. Kohútie mäso vraj „nechcú“, no pre nedostatok ponuky ho nemajú možnosť vyskúšať. A s čerstvými vajcami sa spotrebiteľom predávajú aj úspechy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sú ale pri veľkom množstve vajec v spracovaných produktoch otázne.
Namiesto zabíjania kurčiat: start-up pracuje na zmene pohlavia
Čo by sa však stalo, keby sa od začiatku vyliahli prevažne samice namiesto približne rovnakého pomeru pohlaví? Tento prístup sa uplatňuje na niekoľkých miestach po celom svete, vrátane genetického inžinierstva.
Žiadne genetické inžinierstvo, ale prírodný fenomén
Začínajúca spoločnosť „Soos“ v izraelskom Kidrone tvrdí, že našla iné riešenie. Žiadne genetické inžinierstvo, ale prirodzený prístup, hovorí Yael Alter. Je jednou zo zakladateľov a výkonných riaditeľiek spoločnosti: „Napodobňujeme prírodu. K zmene pohlavia dochádza aj v prírode, len oveľa zriedkavejšie. A týmto smerom prírodu posúvame.“ Myšlienka: ovplyvniť vývoj embryí počas inkubačnej fázy. Týmto spôsobom sa geneticky samčie zvieratá majú v násadových vajciach vyvíjať ako samice a neskôr môžu klásť vajíčka. U vtákov je vývoj opačného pohlavia, ako je geneticky podmienený, zásadne možný – na rozdiel napríklad od cicavcov.
Riešenie je v hlučnosti elektrického vedenia
Vynálezca metódy, Nashat-Nazih Haj Mohammad, uvádza, že nápad dostal z pozorovaní svojej starej mamy, keď chovala kurčatá: Pozorovala, že vajcia vyliahnuté pod elektrickým vedením produkujú častejšie kohútikov. „Snažili sme sa to pochopiť a využiť,“ hovorí zakladateľ. Potom efekt obrátil, pretože v priemysle sú potrebné samice a samce sa často zabíjajú. „Preto som hľadal riešenie pre vyliahnutie viac samíc,“ hovorí Mohammad.
To sa nenašlo v elektromagnetickom žiarení, ale v hluku, ktorý vychádzal z vysokonapäťových vedení. „Soos“ teraz pracuje vo svojich inkubátoroch s tromi parametrami: Mení vlhkosť a teplotu počas inkubačnej fázy a sonifikuje vajíčka so špecifickou zvukovou frekvenciou v prvých dvoch z troch týždňov inkubácie.
Pri použití tejto metódy sú asi dve tretiny kurčiat samice a jedna tretina samci. Ďalšie samice by sa v skutočnosti stali samcami na základe svojich génov, ale vyvinuli sa ako samice a sú schopné klásť vajíčka. Samice sa nedajú vizuálne rozlíšiť.
Možnosť aj pre nemecký hydinársky priemysel?
V nemeckom hydinárskom priemysle stále existuje určitá neochota, pokiaľ ide o vyhliadky postupu. Genetik a výskumník Rudolf Preisinger je hovorcom pracovnej skupiny pre chov a reprodukciu v Ústrednom zväze nemeckého hydinárskeho priemyslu a už roky pracuje na alternatívach zabíjania kurčiat. Varuje: Stále sa musí testovať, či tieto premenené zvieratá, ktoré sú stále geneticky samce, sú rovnako výkonné ako ich genetické sestry.
Pre vaječný priemysel je hlavnou otázkou, či sliepky obráteného pohlavia znášajú toľko vajec rovnakej kvality ako genetické samice. Ak by však fungovalo posunutie pomeru pohlaví len pomocou ultrazvukového ošetrenia v inkubátore, hovorí Preisinger, bol by to „pekný prístup“.
Podľa topagrar, br.de preložila a upravila Martina Gondeková NPPC-VÚŽV Nitra, celý text na: agrobiznis.sk
aktivity
Společnost pro zvířata: Stížnost ombudsmanovi unie: podstatné zlepšení podmínek chovaných zvířat a zákaz klecí v nedohlednu

Úplně poprvé podalo více než 30 organizací na ochranu zvířat, včetně Společnosti pro zvířata, oficiální stížnost evropskému veřejnému ochránci práv o tom, že Evropská komise nedodržela svůj závazek vůči evropské občanské iniciativě, v níž 1,4 milionu občanů požaduje zákaz chovu zvířat (tzv. hospodářských) v klecích.
Ve své odpovědi na Evropskou občanskou iniciativu End the Cage Age (Konec doby klecové), zveřejněnou v červnu 2021, Evropská komise (EK) slíbila, že do konce roku 2023 předloží legislativní návrh na postupné ukončení a definitivní zákaz používání klecí pro uvedené druhy zvířat (slepice – nosnice*, mladé slepice – kuřice, prasnice, telata, králíci, kuřata – brojleři, plemenná drůbež, křepelky, husy, kachny). V nedávno zveřejněném pracovním programu pro zbytek funkčního období však revize předpisu o chovaných zvířatech chybí. To znamená, že revize bude ponechána napospas příští EK, navzdory všem slibům. Vzniká tak velká nejistota, kdy skutečně bude nový návrh zveřejněn.
Ve své stížnosti veřejnému ochránci práv unie (odeslané 23. 11. 2023) organizace uvedly, že EK nejednala v souladu s pravidly, jimiž se řídí evropské občanské iniciativy, poté, co mezi evropskými občany vyvolala odůvodněné očekávání. Tyto nedostatky znamenají nesprávný úřední postup, a to jak s ohledem na nařízení (EU) 2019/788, tak na samotný účel evropských občanských iniciativ jako nástroje nadnárodní demokracie. Před odstoupením od svého slibu EK opakovaně potvrzovala, že pracuje na časové ose do roku 2023. Současně komisařka pro zdraví a bezpečnost potravin Stella Kyriakidesová plán úpravy předpisů několikrát veřejně zmínila v odpovědích komise na parlamentní otázky v rámci platformy pro dobré životní podmínky zvířat (welfare) a v různých sděleních o strategii Farm to Fork. Před podáním oficiální stížnosti ombudsmanovi EU organizace formálně požádaly Komisi, aby předložila definitivní časový plán pro zveřejnění legislativních návrhů v aktuálním období a splnila tak svůj závazek vůči evropské občanské iniciativě End the Cage Age. EK však na žádost neposkytla vyčerpávající odpověď. Kromě zákazů klecí pro zvířata, požádalo 1,5 milionu občanů také o zákaz chovu kožešin a zákaz uvádění kožešinových výrobků na evropský trh (Fur Free Europe). Odpověď by také byla zahrnuta do nařízení o chovaných zvířatech, jak se ukázalo v uniklém dokumentu o posouzení dopadu.
„V posledním průzkumu Eurobarometru většina evropských občanů zřetelně uvedla, že si přeje, aby EU zajistila více pro ochranu zvířat. Zpoždění vydání aktualizovaných právních předpisů v oblasti dobrých životních podmínek zvířat může stát více i evropské zemědělce a potravinářské podniky. Nyní je doba, kdy se znovu investuje do zemědělských systémů, a pokud nemají přesnou indikaci, mohou investovat do systémů nevhodných do budoucna. Zatímco předpis o vyřazování klecí čeká na vyřízení, 700 milionů hospodářských zvířat, každoročně v EU namnožených, trpí v klecích a občané EU ztrácí víru v demokratické instituce EU.“ říká Judit Laura Krásná ze Společnosti pro zvířata
Zdroj | OBRAZ – Obránci zvířat, ekolist.cz
aktivity
Až 36 % Slovákov sa snaží konzumovať čoraz menej živočíšnych potravín ako mäso či vajcia. Najviac kupujeme tieto dve alternatívy

Hodnota nákupov rastlinných alternatív a tofu v slovenských domácnostiach vlani dosiahla 40,4 milióna eur. Približne každý tretí človek (36,8 %) na Slovensku znižuje alebo zvažuje znížiť konzumáciu potravín živočíšneho pôvodu. Zistenia vychádzajú z výsledkov prieskumu, ktorý pre program Jem pre Zem realizovala agentúra Focus, ako aj spoločnosť GfK.
Záujem znižovať konzumáciu produktov živočíšneho pôvodu (ako napríklad mäso, mlieko, mliečne produkty či vajcia) majú ľudia naprieč všetkými vekovými kategóriami, ale najväčšie zastúpenie majú ľudia vo veku 25 až 34 rokov.
V tejto vekovej kategórii takmer každý štvrtý človek (24,7 %) znižuje konzumáciu živočíšnych produktov. Ďalších 22,9 % zvažuje znížiť konzumáciu týchto produktov v budúcnosti. Ženy majú naďalej väčší záujem o zníženie konzumácie potravín živočíšneho pôvodu.
Spomedzi sledovaných rastlinných potravinových produktov si vlani kúpilo najviac domácností (37,9 %) tradičné sójové potravinové produkty, ako napríklad tofu, tempeh, sójové kocky či granulát. Druhou najžiadanejšou kategóriou boli rastlinné alternatívy mlieka, ktoré si v uplynulom roku kúpila približne každá tretia (34,3 %) domácnosť.
Pri všetkých sledovaných kategóriách potravín na rastlinnej báze je vo veku 18 až 44 rokov priemerne takmer dvojnásobne (194 %) vyššie zastúpenie ľudí alebo ich domácností, ktoré realizovali nákup daných produktov aspoň jedenkrát za mesiac, než pri ľuďoch vo veku nad 44 rokov.
Najnákladnejšie sú rastlinné mlieka
Hodnota nákupov rastlinných alternatív a tofu v slovenských domácnostiach dlhodobo rastie a vlani dosiahla 40,4 milióna eur. Napriek krízam hodnota nákupov týchto produktov rástla aj v uplynulom roku 2022, avšak pomalšie (8,7 %) oproti rokom 2021 a 2020, keď tento rast dosahoval približnú úroveň 20 %.
Najväčšiu časť hodnoty nákupov (domácností) rastlinných alternatív, vzhľadom na ich náprotivky živočíšneho pôvodu, mali na Slovensku rastlinné alternatívy mlieka (7,3 %). Rastlinné alternatívy mäsa a mäsových produktov spolu s tofu predstavovali 3,5 % z hodnoty nákupov kategórie mäsa a mäsových produktov živočíšneho pôvodu.
„Trh s rastlinnými alternatívami rýchlo rastie, no stále predstavuje relatívne malú časť v porovnaní s ich náprotivkami živočíšneho pôvodu. To vytvára veľmi zaujímavé okno príležitosti pre výrobcov a predajcov potravín na to, aby včas naskočili na tento trend. Už aj na Slovensku vidíme, že stále viac tradičných výrobcov potravín chápe, že je pre nich výhodné vstúpiť do tejto kategórie,“ uviedol Marian Milec, projektový manažér neziskového programu Jem pre Zem, ktorého poslaním je presadzovať udržateľné spôsoby stravovania a robiť ich dostupnejšími.
(TASR)
aktivity
První zásilka udržitelného sójového šrotu z Argentiny do Evropy

Produkce sóji v Argentině byla až donedávna, kdy se prosadila kukuřice, největší pěstovanou tamní komoditou. Produkce sóji klesá a letošní rok bude nejnižší od začátku tohoto století. Nehledě na to, že sójový komplex je největší generací cizí měny v Argentině. V rámci složitosti devizové politiky v této zemi existuje dokonce jeden směnný kurz dolaru nazývaný „sójový dolar“!
Argentina byla také největším vývozcem sójového šrotu na světě, v žebříčku ale letos prohrála s Brazílií. Nyní je druhý největší, hlavně kvůli suchu a vlivu nevyužívané půdy. Na druhé straně je EU největším dovozcem sójového šrotu na světě. Španělsko a Polsko jsou nejdůležitějšími trhy pro export argentinského sójového šrotu. Předpisy EU prosazují „udržitelný“ sójový šrot bez odlesňování. Argentinci mají proto za cíl do roku 2025 vyvézt veškerý sójový šrot s udržitelnými vlastnostmi.
Minulý týden Viterra , přední nadnárodní společnost v odvětví ag, dokončila první vývoz 100% udržitelného sójového šrotu z Argentiny, určeného do Španělska. Tento sójový šrot pochází z polí bez odlesňování, jejichž zrna byla oddělena a rozdrcena, aby byla zaručena sledovatelnost v celém výrobním řetězci. Demonstruje tím vůdčí postavení společnosti a Argentiny směrem k udržitelnějšímu zemědělství a závazek k dlouhodobému obchodnímu modelu. Ale také ukazuje, že dobře reaguje na požadavky zákazníků.
(wattagnet.com)