Connect with us
Reklama

aktivity

Hydina: Koniec zabíjania malých kohútikov: Dobre mienené, zle urobené!

Published

on

Od 1. januára 2022 je v Nemecku zakázané usmrcovanie kurčiat samčieho pohlavia od nosníc. Ale alternatívy zatiaľ nefungujú hladko, hovorí Simon Plentinger z Bayerischer Rundfunk.

Požiadali sme ho, aby posúdil zákaz zabíjania 1 denných kurčiat – kohútikov. Pracuje v redakcii „Poľnohospodárstvo a životné prostredie“ v Bayerischer Rundfunk.
„Zákaz zabíjania kohútikov bol unáhlený.“ To je to, na čo sa mi mnohí v tomto odvetví sťažovali. Nie je to úplne úprimné a už roky je to jasné: prax nemá žiadnu spoločenskú akceptáciu a musí sa skôr či neskôr skončiť jednoducho kvôli rozsudku súdu z roku 2019. Výskum alternatív sa tiež vykonáva s federálnym financovaním už takmer 15 rokov. Bolo teda načase prijať protiopatrenia, no len málokto tak urobil. Pravdou je, že medzi konkrétnym vyhlásením zákona a termínom bolo len 15 mesiacov. Menej ako obvyklá životnosť nosnice. Oznámenia predajcov potravín, že do termínu už nebudú predávať vajcia bez usmrtenia kurčiat, ešte zvýšili časový tlak. A je to tak: určovanie pohlavia vo vajíčku sa ani zďaleka nepoužíva plošne. V Nemecku je nedostatočná kapacita hál a špecifické podmienky chovu a zabíjania kohútikov. Chov sa presúva do zahraničia a pre mäso doteraz takmer neexistoval odbyt.

Politici to tiež pokazili jednoduchým rozhodnutím: sexovanie vo vajíčku je pripravené a dostupné. Realita však ukazuje, že stále existuje veľa problémov, najmä s včasným odhalením. Dlhšie prechodné obdobie by pravdepodobne urobilo dobre. Predovšetkým však chýbajú stratégie na budovanie kapacít: v chovoch pre kohútov, pri určovaní pohlavia a pri predaji ich mäsa. Povinnosť tu má aj maloobchod – ak predávate vajcia, musíte ponúkať aj mäso, ktoré k nim patrí, inak sa len lacno vyvezie. Človek má dojem, že bývalému spolkovému ministrovi poľnohospodárstva išlo v prvom rade o rýchly úspech v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a dôsledky buď nezvažoval, alebo ich ignoroval.

A spotrebitelia? Kvôli nedostatku jasného a jednotného označovania často nedokážu presne pochopiť, ako boli vajcia oslobodené od zabíjania kurčiat. Kohútie mäso vraj „nechcú“, no pre nedostatok ponuky ho nemajú možnosť vyskúšať. A s čerstvými vajcami sa spotrebiteľom predávajú aj úspechy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sú ale pri veľkom množstve vajec v spracovaných produktoch otázne.
Namiesto zabíjania kurčiat: start-up pracuje na zmene pohlavia

Čo by sa však stalo, keby sa od začiatku vyliahli prevažne samice namiesto približne rovnakého pomeru pohlaví? Tento prístup sa uplatňuje na niekoľkých miestach po celom svete, vrátane genetického inžinierstva.

Žiadne genetické inžinierstvo, ale prírodný fenomén

Začínajúca spoločnosť „Soos“ v izraelskom Kidrone tvrdí, že našla iné riešenie. Žiadne genetické inžinierstvo, ale prirodzený prístup, hovorí Yael Alter. Je jednou zo zakladateľov a výkonných riaditeľiek spoločnosti: „Napodobňujeme prírodu. K zmene pohlavia dochádza aj v prírode, len oveľa zriedkavejšie. A týmto smerom prírodu posúvame.“ Myšlienka: ovplyvniť vývoj embryí počas inkubačnej fázy. Týmto spôsobom sa geneticky samčie zvieratá majú v násadových vajciach vyvíjať ako samice a neskôr môžu klásť vajíčka. U vtákov je vývoj opačného pohlavia, ako je geneticky podmienený, zásadne možný – na rozdiel napríklad od cicavcov.
Riešenie je v hlučnosti elektrického vedenia

Vynálezca metódy, Nashat-Nazih Haj Mohammad, uvádza, že nápad dostal z pozorovaní svojej starej mamy, keď chovala kurčatá: Pozorovala, že vajcia vyliahnuté pod elektrickým vedením produkujú častejšie kohútikov. „Snažili sme sa to pochopiť a využiť,“ hovorí zakladateľ. Potom efekt obrátil, pretože v priemysle sú potrebné samice a samce sa často zabíjajú. „Preto som hľadal riešenie pre vyliahnutie viac samíc,“ hovorí Mohammad.

To sa nenašlo v elektromagnetickom žiarení, ale v hluku, ktorý vychádzal z vysokonapäťových vedení. „Soos“ teraz pracuje vo svojich inkubátoroch s tromi parametrami: Mení vlhkosť a teplotu počas inkubačnej fázy a sonifikuje vajíčka so špecifickou zvukovou frekvenciou v prvých dvoch z troch týždňov inkubácie.
Pri použití tejto metódy sú asi dve tretiny kurčiat samice a jedna tretina samci. Ďalšie samice by sa v skutočnosti stali samcami na základe svojich génov, ale vyvinuli sa ako samice a sú schopné klásť vajíčka. Samice sa nedajú vizuálne rozlíšiť.
Možnosť aj pre nemecký hydinársky priemysel?

V nemeckom hydinárskom priemysle stále existuje určitá neochota, pokiaľ ide o vyhliadky postupu. Genetik a výskumník Rudolf Preisinger je hovorcom pracovnej skupiny pre chov a reprodukciu v Ústrednom zväze nemeckého hydinárskeho priemyslu a už roky pracuje na alternatívach zabíjania kurčiat. Varuje: Stále sa musí testovať, či tieto premenené zvieratá, ktoré sú stále geneticky samce, sú rovnako výkonné ako ich genetické sestry.

Pre vaječný priemysel je hlavnou otázkou, či sliepky obráteného pohlavia znášajú toľko vajec rovnakej kvality ako genetické samice. Ak by však fungovalo posunutie pomeru pohlaví len pomocou ultrazvukového ošetrenia v inkubátore, hovorí Preisinger, bol by to „pekný prístup“.

Podľa topagrar, br.de preložila a upravila Martina Gondeková NPPC-VÚŽV Nitra, celý text na: agrobiznis.sk

Continue Reading
Click to comment

Leave a Reply

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

aktivity

Klecové chovy pro slepice musí skončit, potvrdil vědecký orgán EU

Published

on

Nosnice by měly být ustájeny v bezklecových systémech, kuřata na maso ve velkochovech potřebují více prostoru a musí pocházet pouze z pomalu rostoucích plemen, vyplývá z nových studií Evropského úřadu pro bezpečnost potravin (EFSA), vědeckého orgánu EU.

Ve zprávě EFSA zabývající se welfare nosnic vědci potvrzují, že v klecích není možné zajistit zvířatům dostatečný prostor. Upozorňují také na to, že vzájemné klování slepic by se mělo řešit zlepšením podmínek chovu, nikoli zkracováním zobáků, protože to je spojeno s poškozením měkkých tkání, což je bolestivé a narušuje celoživotně jejich welfare.

Pokud jde o kuřata na maso, vědci ve své zprávě doporučují zvětšit minimální prostor v halových velkochovech na trojnásobek, aby nedocházelo k tak zásadnímu omezování pohybu jako v současné praxi. Dále uvádějí, že by se v chovech měla používat pouze pomalu rostoucí plemena kuřat, aby se předešlo zdravotním problémům a narušení jejich welfare.

Olga Kikou, vedoucí organizace Compassion in World Farming (CIWF) EU, řekla: „Lobbisté agrárního průmyslu po mnoho let tvrdí, že klecový velkochov je prospěšný pro welfare hospodářských zvířat, ale nová stanoviska vědeckého orgánu EU dokazují, že se mýlí. Jsme rádi, že úřad EFSA potvrdil, že zavírání hospodářských zvířat do klecí je pro jejich životní pohodu škodlivé a že je třeba předcházet mrzačení zvířat, snížit intenzitu chovu kuřat na maso a používat pomalu rostoucí plemena. EU musí přijmout nové vědecky podložené právní předpisy pro všechna hospodářská zvířata a napravit tak zastaralá a nedostatečná ustanovení v současně platné legislativě. Dnešní vědecká stanoviska přinášejí nezvratné důkazy, které diskreditují snahy živočišného průmyslu a ministrů oddálit nebo zabránit dlouho očekávané komplexní revizi zákonů EU o welfare zvířat.“

V takzvaných „obohacených“ klecích je nyní v celé EU chováno přibližně 180 milionů slepic. Ty byly navrženy tak, že sice částečně zohledňují některé základní potřeby slepic, jako je snášení vajec do hnízda, ale uzavření v klecích stále výrazně omezuje přirozené chování a slepice v klecích nežijí hodnotný život. Klecové chovy pro nosnice jsou nebo brzy budou postupně zrušeny v Rakousku, Německu, Lucembursku a Česku. V belgickém Valonsku a ve Francii byly zakázány nové nebo nově rekonstruované obohacené klece. Evropská komise se zavázala ukončit používání klecí v chovech zvířat v reakci na Evropskou občanskou iniciativu Konec doby klecové, kterou podpořilo 1,4 milionu lidí z celé EU a kterou koordinovala mezinárodní organizace Compassion in World Farming.

Kuřata chovaná na maso, tzv. kuřecí brojleři, byli vyšlechtěni tak, aby rostli rychleji a do větší hmotnosti než kuřata nosnic. V přirozených podmínkách se slepice mohou dožít šesti i více let. Brojleři, kteří se používají v intenzivních velkochovech, jsou však běžně poráženi dříve, než dosáhnou věku šesti týdnů. Navíc je jejich welfare v těchto chovech vážně narušen vysokou koncentrací zvířat a naprosto holým prostředím.

„Ačkoli máme v České republice uzákoněný zákaz chovu nosnic v klecích od roku 2027, zastánci klecových velkochovů tento zákaz stále zpochybňují jako špatné a z hlediska welfare zbytečné rozhodnutí. Obě nové zprávy EFSA proto velmi vítáme a věříme, že napomohou v odborných diskusích, které by měly vyústit v prosazování zákazu klecových chovů a patřičné revize welfarové legislativy na úrovni EU našimi vládními představiteli,“ dodala Romana Šonková, vedoucí CIWF Česko.

(ekolist.cz)

Continue Reading

aktivity

Ochranári zverejnili zábery z klietkového chovu sliepok. Pochádzajú aj zo známych firiem v Nitrianskom kraji

Published

on

Organizácia Humánny pokrok bojujúca za práva zvierat na Slovensku dnes zverejnila prvé investigatívne zábery odhaľujúce životné podmienky sliepok v klietkových chovoch na Slovensku. Zábery pochádzajú z troch rôznych fariem na Slovensku a ukazujú sliepky s vytrhaným a polámaným perím, parazity, mŕtve sliepky v klietkach či pochovanie živej sliepky pod telami mŕtvych sliepok v kontajneri. Humánny pokrok preto opakovane volá po zákaze klietkového chovu sliepok.

Investigatívne zábery zverejnené organizáciou Humánny pokrok sú prvé v histórii, ktoré prenikli na verejnosť a ukázali podmienky klietkových chovov na Slovensku. Pochádzajú z farmy spoločnosti Janek pri Trenčíne, z farmy spoločnosti Hybrav pri Nitre a z farmy Novogalu pri Leviciach. Časť záberov včera večer zverejnila TV Markíza. 

Zábery ukazujú hneď niekoľko problematických častí. Je na nich opakovane vidieť sliepky s holými a ošklbanými krkmi, ktorým na tele chýba väčšina peria, a jeho zbytky sú polámané či inak poškodené. Viaceré majú viditeľné zranenia, ktoré ostávajú neošetrené. Na záberoch je tiež vidieť veľké množstvá uhynutých a rozkladajúcich sa sliepok priamo v klietkach, kde sú v priamom kontakte s vajcami. Zábery zachytávajú aj množstvo parazitov priamo na vajciach, takzvaných čmelíkov, ktorých sa sliepky prirodzene zbavujú kúpaním sa v prachu, čo v klietkach na drôtenej podlahe robiť nemôžu. Vrcholom je záber ukazujúci stále živú sliepku, ako je pochovávaná pod telami mŕtvych sliepok v kafilérnom kontajneri.

„To, čo na záberoch vidíme, je extrémna krutosť ku sliepkam, ktorá je pevnou a neoddeliteľnou súčasťou klietkových chovov sliepok všade na svete. V takýchto systémoch je sliepka pre hydinárov iba strojom na vajcia, a všetko je uspôsobené zisku a pohodliu hydinárov. V momente, keď sliepka prestane byť ekonomicky zaujímavá, stáva sa pre nich odpadom. Výsledkom je chov, ktorý vyzerá ako z hororového filmu, v ktorom je ťažko rozoznať živé sliepky od mŕtvych, a ktorý je každodennou nočnou morou pre takmer dva a pol milióna sliepok na Slovensku. Preto je čas, aby sme dobehli základné štandardy ochrany sliepok v Európe, a kruté klietky raz a navždy postavili mimo zákon tak, ako to už dávno urobili susedné krajiny,” dodáva Martin Smrek.

Podľa ochranárov a ochranárok zvierat je klietkový chov pre sliepky tou najhoršou legálnou alternatívou. V takýchto systémoch strávia sliepky celý svoj život natlačené hlava na hlave v malých špinavých klietkach, v ktorých nemôžu robiť nič, čo je pre nich prirodzené a dôležité. Nemôžu sa hrabať v zemi, čím trávia v prírode väčšinu svojho bdelého času, nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, a nemôžu vykonávať ani svoju najdôležitejšiu potrebu – stavať si hniezdo. Každá sliepka tu má životný priestor sotva veľkosti hárku papiera A4 pričom len na to, aby si mohla roztiahnuť svoje krídla, potrebuje aspoň dvojnásobok priestoru. Takéto podmienky vedú k frustrácii a konfliktom medzi sliepkami, ktoré nezriedka vyústia do kanibalizmu a úmrtiam priamo v klietke.

Tisíce firiem po celom svete, vrátane takmer všetkých maloobchodných reťazcov na Slovensku, už prijali záväzok ukončiť používanie vajec z klietkového chovu. V praxi to znamená, že od roku 2025 nebude na slovenskom trhu záujem o vajcia z klietkového chovu. Neschopnosť slovenských hydinárov včasne reagovať na zmeny na slovenskom a európskom trhu tak ohrozuje potravinovú sebestačnosť Slovenska, a hrozí zvyšovanie cien vajec, ktoré by bolo potrebné dovážať. Preto ochranári dlhodobo upozorňujú, že je nevyhnutné, aby do tejto témy aktívne vstúpil štát a naplnil svoj záväzok zabezpečiť financovanie na plynulú a rýchlu transformáciu na bezklietkové chovy na Slovensku.

Autor textu: (ts), celý text na nitranoviny.sk

Continue Reading

aktivity

Rastlinná alternatíva slepačích vajec

Published

on

Neggst Foods GmbH pracuje na alternatíve vajec na báze sladkých zemiakov a hrášku. Start-up má na palube BayWa ako investora a chce integrovať farmárov do svojich dodávateľských reťazcov.

Vyzerá ako slepačie vajce, ale je čisto na rastlinnej báze: Neggst Foods GmbH vyvinula alternatívu vajec na báze sladkých zemiakov a hrášku, ktorá vyzerá a je určená na použitie ako slepačie vajce.

BayWa je okrem iného strategickým investorom. To chce spoločnosť využiť na vybudovanie regionálnych dodávateľských reťazcov. Rozprávali sme sa s Verónicou García Arteaga, generálnou riaditeľkou a zakladateľkou spoločnosti.

Kto stojí za „Neggstom“?

Garcia-Arteaga: Za našou spoločnosťou, ktorá bola založená v roku 2021, stoja tváre potravinárskych technológií. Dnes nás podporujú rôzni investori vrátane Zentis a Ehrmann, ako aj Fraunhofer Institute a BayWa Venture.

Na čom pracujete?

Garcia-Arteaga: Chceme vytvoriť alternatívu k vajciam, aby si ľudia, ktorí chcú jesť čisto rastlinné alebo nemôžu zo zdravotných dôvodov vajcia jesť, mohli pochutnať aj na typických vaječných jedlách. Vývojom sa zaoberáme už niekoľko rokov. Teraz existuje použiteľný prototyp. Rastlinná vaječná alternatíva pozostáva okrem iného z hrášku a možno ju použiť ako zvieracie vajcia na pečenie a varenie alebo na miešané a vyprážané vajíčka.

Vytvorenie rastlinného ekvivalentu, ktorý je podobný slepačím vajciam, pokiaľ ide o nutričné ​​hodnoty a rozmanitosť použitia, bolo určite výzvou. Textúra vajec je tiež zložitá. V súčasnosti spracovávame len malé množstvá, no priemyselnú výrobu a vstup na trh plánujeme v priebehu tohto roka.

Z čoho presne je vyrobený váš produkt?

Garcia-Arteaga: Čo sa týka vzhľadu a spracovania, náš produkt by sa mal čo najviac približovať konvenčným slepačím vajciam. Asi 85 % nášho produktu tvorí voda, čo znamená, že na 1 kg neggstu potrebujeme asi 150 g surovín. Základom Neggst sú sladké zemiaky, strukoviny a rastlinný olej. Sladký zemiak dodáva žltú farbu. Vajíčko obohatíme aj o vitamín B12, vitamín D, mrkvový koncentrát a dva zdroje vlákniny.

Keďže slepačie vajcia sú veľmi komplexnou potravinou, strávili sme viac ako dva roky výrobou rastlinného ekvivalentu, ktorý sa z hľadiska nutričnej hodnoty a rozmanitosti použitia približuje slepačím vajciam.

A škrupina?

Garcia-Arteaga: Škrupina je založená na vápniku a bioplaste. Rozbije sa ako škrupina kuracieho vajca. Na vývoji ideálnej škrupiny sme intenzívne spolupracovali s Fraunhoferovým inštitútom. Vývoj materiálu je už z veľkej časti ukončený, vaječné škrupiny sa už vyrábajú v pilotnom programe.

Odkiaľ získavate suroviny, ako sú sladké zemiaky alebo olej?

Garcia-Arteaga: Z Nemecka alebo Európy.

Je reálne, že suroviny pre vaše produkty budú v budúcnosti pestovať miestni farmári?

Garcia Arteaga: Absolútne. Momentálne diskutujeme s našimi partnermi z agrobiznisu o tom, ako by sme mohli nastaviť proces, z ktorého môžu profitovať aj naši farmári. Okrem nákupu surovín by sme si dokonca vedeli predstaviť diskusiu o distribúcii prostredníctvom farmárov na regionálnej úrovni. To by bolo v tejto oblasti niečo úplne nové, z čoho by mohli profitovať obe strany.

S farmármi sme už viedli zaujímavé diskusie o možnej spolupráci a sme otvorení diskusii. Pri tom však musíme robiť jeden krok za druhým a venovať pozornosť tomu, čo má pri škálovaní výroby zmysel.

Podporuje nás aj jeden z našich akcionárov, BayWa AG, preto sa tento rok zúčastňujeme exaktných testov BayWa na exotických strukovinách, ako sú fazuľa mungo, nový hrach, fazuľa poľná a cícer, ako možný zákazník a pripravujeme sa tak veľmi prakticky na užšiu spoluprácu s domácim poľnohospodárstvom.

Niektorí farmári sú však k vášmu podnikateľskému nápadu pravdepodobne skeptickejší alebo ho vnímajú ako konkurenciu. Aký máte z toho pocit?

Garcia-Arteaga: Predovšetkým neveríme, že vajcia zmiznú z našej stravy, ale sme presvedčení, že výber možností bude pestrejší. Pozorujeme, že viac ľudí prijíma flexitariánsku stravu a vidí potenciál rastu na trhu s vajcami a náhradami vajec. Rovnako ako organické vajcia sú súčasťou trhu s vajcami, predpokladáme, že alternatívy vajec sú a aj budú v budúcnosti súčasťou trhu s vajcami.

S rastlinnými bielkovinami si ušetríte cestu rastlinných bielkovín cez telo zvieraťa. Takto ušetrené zdroje môžu byť následne vložené do výroby potravín. Nakoniec však všetko, čo skončí na našich tanieroch, pochádza od našich farmárov – či už slepačie vajcia alebo rastlinné alternatívy vajec, a preto môže udržateľná a efektívna výživa pre ľudstvo fungovať len vtedy, ak priemysel a poľnohospodárstvo ťahajú za jeden povraz. Dobrá spolupráca je preto pre nás od začiatku veľmi dôležitá.

Aké sú ďalšie kroky z hľadiska výroby a distribúcie?

Garcia-Arteaga: Naša alternatíva vajec sa v súčasnosti vyrába v malých množstvách v závode Zentis v Aachene. Výrobné náklady na jednu tonu našich vajec sú v súčasnosti okolo 2 200 €. Vďaka tomu je výroba o niečo drahšia ako slepačie vajce.

Konečný produkt, ktorý by spotrebitelia mali dostať v priebehu roka v supermarketoch, bude v budúcnosti cenovo porovnateľný s bio kuracími vajcami. Aktuálne zásobujeme prvé reštaurácie, no chceme to rozširovať a zásobovať aj B2B zákazníkov. Viac o tejto téme sa dozviete na www.neggst.co.

Z topagrar a neggst.co preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra (agrobiznis.sk)

Continue Reading
Advertisement

Nejnovější příspěvky

Advertisement

Facebook

Aktuality