Napriek 12-ročnému prechodnému obdobiu však nie všetky členské štáty prispôsobili chov všetkých nosníc novým podmienkam a od Bruselu si vyžiadali výnimku. Ide o veľké a významné štáty s významnou produkciou vajec, ako napríklad Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, ale aj Poľsko a Maďarsko. Čo tým chcem povedať? „Nič významné“, len to, že kým slovenskí chovatelia poctivo investovali svoje vlastné peniaze na zosúladenie pravidiel EÚ v priemere 10 eur na jednu nosnicu, v uvedených štátoch tieto peniaze ušetrili a vajcia napriek zákazu dokonca dodávali do predajní, a to aj u nás na Slovensku. Porušenie zákazu sa zistilo až úradnou kontrolou. V zahraničí krajiny finančne pomáhali farmárom s prerábkami. V Česku a Maďarsku výrobca získal na prerábku od štátu dotáciu vo výške 40 percent, v Poľsku dokonca až 80 percent.
Politika
Jarmila Halgašová: Naozaj sú vajcia z podstielkového chovu zdravšie?
Klietkový chov nosníc je dlho verejne komunikovanou témou. Celoeurópskemu ošiaľu za urýchlenie zákazu klietkového chovu hospodárskych zvierat dominujú emócie, chýba diskusia a argumenty.
Proti klietkovému chovu sa dvíha silný tlak. Koniec klietok však bude veľmi nákladný. Na splnenie nových požiadaviek aktivistov a následných podmienok chovu sa budú musieť nájsť ďalšie peniaze. Slovenských chovateľov to vyjde tentokrát až 50 miliónov eur.
Pokúsim sa odpovedať.
1. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu sliepok skutočne lepšie podmienky pre sliepky?
O tom, či má nosnica vhodné podmienky na chov hovoria dva základné ukazovatele, a to znáška vajec a úhyn nosníc. Znáška vajec je v klietkových chovoch výrazne vyššia, ako v podstielkových chovoch. Najnižšia je vo voľných výbehoch, kde značnú časť energie z krmív vydávajú nosnice na pohyb a nie na znášku vajec. Hlavným dôvodom prechodu z chovov vo voľných výbehoch na halové a najmä klietkové chovy bola vyššia produkcia vajec. Táto zmena sa udiala v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Bod plus pre klietky. A kvalita života? Údaje o ročnom úhyne nosníc viacerých možno prekvapia. Pri klietkovom chove je úhyn v počte 5 až 6 percent nosníc ročne a pri podstielkovom a voliérovom chove 20 až 25 percentný. Hlavnými dôvodmi sú vzájomné ubližovanie sliepok a stresové situácie. Pri voľnom pohybe nosníc prichádza k súbojom spôsobeným hierarchiou a bojom o dominanciu. Pri stresových situáciách, ako je vstup človeka do haly, sa sliepky – nosnice zhromaždia do kŕdľa a pošliapu sa alebo sa udusia.
2. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu sliepok kvalitnejšie vajcia?
Výskum jednoznačne preukázal, že bezpečnejšie na konzumáciu sú vajcia pochádzajúce od nosníc chovaných v obohatených klietkach. Hlavný dôvod je ten, že vajce ihneď po znesení odchádza dopravníkovým pásom preč z chovného priestoru a presúva sa do priestoru baliarne a skladov. Tam je vhodná teplota pre zachovanie kvality a trvanlivosti vajec. Keďže vajce ihneď opúšťa chovný priestor, nedochádza ani k jeho znečisteniu a prieniku škodlivých látok cez škrupinu.
Naproti tomu pri podstielkových chovoch dochádza k znečisťovaniu vajec. Sliepky ich znášajú na podlahu chovného priestoru. Nosnice sú síce na začiatku umiestnené do čistej vydezinfikovanej haly s podstielkou, tá sa však počas cyklu života nosníc nevymieňa. Podlahu chovného priestoru tak tvorí v prvých týždňoch slamová podstielka, ale po niekoľkých týždňoch je to už zmes slamy s neustále narastajúcim podielom trusu. Keďže vajcia musia byť zbierané ručne, ich zber sa vykonáva iba niekoľkokrát za deň. Vajce leží na kontaminovanej podložke niekoľko hodín. Kutikula, škrupina a podškrupinové blany síce určitú dobu tvoria bariéru chrániacu vajce pred prienikom mikroorganizmov, ale s pribúdajúcim časom sa toto riziko prieniku zvyšuje. Nosnice vajcami hýbu, čím prispievajú k neustálemu znečisťovaniu a prenikaniu baktérií a nečistôt na povrch, ale aj dovnútra vajec. Rovnako je v týchto chovoch podstatne vyššia produkcia amoniaku, ktorý negatívne vplýva na životné prostredie, kvalitu vajec, ale aj na zdravie zamestnancov.
Vajcia pochádzajúce z chovu nosníc v obohatených klietkach majú vyššiu úroveň kvality vaječného obsahu a škrupiny, nižšie mikrobiálne znečistenie škrupiny a nižšiu pravdepodobnosť následnej kontaminácie obsahu vajec.
3. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu sliepok lacnejšie vajcia?
Výrobné náklady na produkciu vajec v podstielkovom chove sú o 10 až 20 percent vyššie, ako v klietkovom chove, preto aj predajné ceny podstielkových vajec sú vyššie. Klietkové vajcia sú v obchodoch lacnejšie. Balenie desiatich podstielkových vajec je v reťazcoch o 50 centov drahšie ako klietkové vajcia, balenie vajec z voľného výbehu minimálne o euro drahšie a balenie vajec z ekochovu minimálne o jeden a pol eura drahšie. Pre štvorčlennú rodinu to môže byť za rok rozdiel až 135 eur bez rozoznateľného kvalitatívneho rozdielu medzi vajcami z jednotlivých druhov chovu.
Drvivá väčšina spotrebiteľov je aj pri nákupe vajec citlivá na cenu. Podľa informácie Únie hydinárov Slovenska takmer 75 percent predaja vajec cez obchodné reťazce tvorí predaj za znížené ceny v rôznych letákových akciách.
4. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu dostatok vajec pre slovenský trh?
V produkcii slepačích vajec je Slovensko takmer sebestačné. Sebestačnosť sa pohybuje dlhodobo v rozmedzí 90 až 100 percent. V rámci štruktúry chovov nosníc na Slovensku sa chová 81,76 percent nosníc v klietkových chovoch, 15,87 percent nosníc v podstielkových chovoch a necelé percento v biochovoch a voľných výbehoch.
Ak sa tlak na zmenu chovu nezmení, bude sa musieť zmeniť chov ako taký. Na to treba vystavať nové haly a vymeniť kompletne celú technológiu. Preto je potrebné chovateľom poskytnúť prechodné obdobie. Odhaduje sa minimálne na 15 rokov.
Prerobenie chovov na Slovensku bude znamenať zníženie kapacity chovov o 15 percent. Ľudskou rečou povedané, Slovensko počas zmeny chovov nebude zvládať svojou produkciou vajec pokryť požiadavky obchodu a bude odkázané na dovoz vajec z cudziny.
Netreba zdôrazňovať, že návrat domácej produkcie do obchodov je vždy komplikovanejší, než jej udržanie.
Pre úplnosť ešte jeden rozmer.
Klietkový chov sa netýka výlučne nosníc. Rovnako dlho ako chovatelia sliepok, diskutujú s ochrancami zvierat o dobrých životných podmienkach aj chovatelia králikov.
Systém ustajnenia bojlerových králikov sa vedecky skúma viac ako 15 rokov. Alternatívnymi systémami ustajnenia, ktoré sú najviac preferované ochrancami zvierat, sú rôzne formy skupinového chovu. V takýchto alternatívnych systémoch králiky v porovnaní s klietkovým chovom trávia viac času pohybom vonku. To im umožňuje istú mieru voľnosti, ale súčasne zvyšuje agresivitu. Najmä sociálna (hierarchická) agresivita je u dospievajúcich a dospelých králikov veľkým problémom. V chovoch výkrmových králikov sa stretávame často napríklad s poškodením ušníc ohryzom (klietky 0 percent vs. skupinové boxy 7 až 17 percent), poraneniami tela uhryznutím (klietky 0 percent vs. skupinové boxy 20 až 41 percent). Úhyn, ktorý patrí k najvýraznejším ukazovateľom welferu, bol v porovnávacích štúdiách v alternatívnych systémoch vyšší o 8 až 12 percent v porovnaní s klietkovým chovom. Dôvodom je okrem vyššieho stresu aj celkovo horší zdravotný stav, ktorý vedie k zvýšenému výskytu kokcidiózy a ďalších parazitárnych ochorení tráviaceho traktu. Je to spôsobené horšou hygienou chovu v alternatívnych systémoch, najmä technologickou obtiažnosťou dodržania požadovaných mikroklimatických podmienok výbehov. Permanentný stres voľnejšieho chovu vedie k vyššej konzumácii krmiva, až o 8 gramov na deň. Neodráža sa to však na zvýšenej kvalite ani produkcii mäsa, naopak. Králiky z alternatívnych chovov vykazujú nižšiu jatočnú výťažnosť. I keď podiel mäsa zadných končatín je vyšší, zhoršené sú fyzikálne ukazovatele a vyšší obsah vody a tým nižší obsah bielkovín.
Celkom na záver – ak chceme zrušiť klietkový chov, poďme na to.
Ale, prosím, až po dôslednej a odbornej analýze
- všetkých odborných hľadísk vo vzťahu k skutočnej pohode zvierat;
- finančných dopadov na podnikateľov, pretože bude potrebné vyčísliť nielen náklady, ale aj prechodné obdobie na zmeny. A určite by sme nemali súhlasiť s výnimkami pre žiaden členský štát EÚ, pretože výnimka = finančná výhoda na trhu;
- či dokážeme v zmenených podmienkach zabezpečiť produkciou vajec požiadavky európskeho trhu, pretože v opačnom prípade sa zvýši riziko falšovania označovania vajec. Prípadne sa na trhoch ľahšie presadia lacnejšie, ale menej kvalitné vajcia z tretích krajín, teda zo štátov, kde EÚ nemá reálny dosah na kontrolu podmienok chovu sliepok.
Jarmila Halgašová, poslankyňa NR SR za SaS a tímlíderka strany pre pôdohospodárstvo
halgasova.blog.sme.sk
Continue Reading
Zmena legislatívy o odchode do predčasného dôchodku ako aj valorizácia dôchodkov spôsobila pre chovateľov a spracovateľov hydiny veľký problém. V závere roku 2023 odišlo slovenským hydinárom do predčasného starobného dôchodku viac ako sedem desiatok svojich zamestnancov. Mnohí tak prišli až o 10 až 15 % svojich zamestnancov. Následne vznikol problém ako týchto zamestnancov nahradiť. Pri predčasnom dôchodku nie je možný súbeh poberania dôchodku a ďalšej pracovnej činnosti ako je to pri klasickom starobnom dôchodku. A do dôchodku odišlo aj viacero zamestnancov, ktorí nedovŕšili vek 60 rokov a mohli ešte niekoľko rokov pracovať. Problém nastal aj z dôvodu, že na trhu práce je dlhodobo nedostatok pracovných síl, ktoré majú záujem o prácu v poľnohospodárstve a rovnako aj obrovský nedostatok absolventov nami požadovaných učebných odborov.
Prečo to znamená veľký problém pre slovenských hydinárov?
1) Mnohí z chovateľov nedokázali odídených zamestnancov nahradiť.
2) Vysoký priemerný vek pracovníkov v živočíšnej výrobe.
3) Vysoký podiel starobných dôchodcov na počte zamestnancov v živočíšnej výrobe.
4) Poberatelia predčasného dôchodku nemôžu vykonávať prácu súbežne s poberaním dôchodku.
5) Nízky záujem mladej a strednej generácie o prácu v poľnohospodárstve.
6) Extrémne nízky počet absolventov SOŠ v odboroch chov zvierat a mäsiar, ktorí sa zamestnali v hydinárskom priemysle v posledných rokoch.
7) Veľmi nízky podiel zahraničných pracovníkov v sektore chovu (0,5 %) a spracovania (2,7 %) hydiny na celkovom počte zamestnancov.
Chovatelia a spracovatelia hydiny navrhujú viacero možností riešenia tohto problému:
– zmena legislatívy, aby bol umožnený už v priebehu roku 2024 súbeh práce a predčasného dôchodku,
– zmena legislatívy, aby bol odchod do predčasného dôchodku posunutý na pôvodnú hranicu,
– zmena systému vzdelávania, aby boli počty študentov v stredoškolskom systéme vzdelávania nastavené podľa potrieb trhu práce a vychovávali väčšie množstvo absolventov poľnohospodárskych a potravinárskych študijných odborov,
– predĺženie zníženia odvodov zamestnávateľom za zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, ktoré pomohlo k zníženiu výrobných nákladov pri produkcii potravín a zabezpečilo stabilizáciu cien potravín v druhom polroku 2023,
– zmena limitov na možnosť uplatnenia odvodov zamestnávateľom za zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle pre poľnohospodárske ako aj prepojené podniky, aby sa tam mohli zapojiť všetky subjekty živočíšnej výroby a potravinárske podniky.
(uniahydinarov.sk)
To, co se nyní děje v západní Evropě, je „vystřízlivění Evropy a návrat k normálu,“ řekl maďarský ministr zemědělství István Nagy v souvislosti s protesty farmářů. Podle ministra zemědělství je v současnosti ohroženo evropské zemědělství a potravinová soběstačnost a zemědělci nedostávají tržní ochranu pro zemědělské produkty pocházející ze třetích zemí, konkrétně z Ukrajiny.
Prohlásil: Dokud nebude dovoz ukrajinského obilí omezen společným evropským řešením, bude maďarská vláda nadále uzavírat hranice před ukrajinským obilím. István Nagy zdůraznil: nemohou dovolit, aby ukrajinské obilí bylo nadále vpuštěno do Evropské unie v neomezeném množství, protože nelze ignorovat zájmy východoevropských a sousedních zemí. Označil za nedůstojné, že zatímco se očekává, že drůbež, vejce a cukr budou v důsledku francouzské a německé lobby odstraněny ze seznamu neomezeného dovozu a bezcelních produktů, východoevropské země zůstávají s problémem obilí samy.
(agrarszektor.hu)
Politika
Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu
O rok a pol budeme v situácii, keď si Slováci nebudú môcť v obchodoch kúpiť vajcia z klietkového chovu. V drvivej väčšine predajní ich už totiž nenájdu. Dôvodom je podpísané memorandum, v ktorom sa maloobchodné reťazce na Slovensku zaviazali, že prestanú na svoje pulty umiestňovať vajcia z tohto typu chovu. Ide o reakciu na krok Európskej únie, ktorá stanovila zákaz ich predaja v celej Európe na rok 2027.
Aj keď sa slovenskí producenti zaviazali, že do roku 2030 prebudujú klietkové chovy na podstielkové, voliérové či voľnovýbehové, predajcovia boli razantnejší. Povinnú lehotu Únie skresali ešte o dva roky na 2025. Tento fakt je známy už niekoľko rokov, no debaty o ňom sú stále rovnako vášnivé a s rozdielnymi názormi.
Je to teda správne rozhodnutie? Zákaz klietkového chovu nosníc do veľkej miery znepokojuje slovenských chovateľov. Dôležitými naratívmi, ktoré deklarujú, sú nedostatočne dlhý čas na rekonštrukcie chovov, zvýšené náklady na produkciu vajec a s tým súvisiaci negatívny vplyv na cenu, ako aj na konkurencieschopnosť samotných chovateľov.
To môže výrazne ovplyvniť produkciu vajec a sebestačnosť krajiny v tomto smere, ktorá za posledné tri roky už i tak dosť poklesla. Tomu, že chovatelia nie sú zo zákazu klietkového chovu nadšení, absolútne rozumiem. Sú to oni, ktorí znášajú náklady na investície v desiatkach až stovkách tisícok eur. Problém je však inde ako v memorande. Z neho mala pre štát vyplývať podmienka podpory smerom k chovateľom pri prestavbe na alternatívne chovy. Za tri roky sa však nič také nestalo, iba uplynul čas.
Paradoxom však je, že ak by sa s pomocou štátu začali chovy rekonštruovať už vtedy, keď sa o celej záležitosti začalo hovoriť, náklady mohli byť pre štát nižšie. Vzhľadom na prudký rast cien sa prerábky chovov predražujú. Podľa medializovaných informácií sa kumulatívne náklady chovateľov na rekonštrukcie zvýšili z 50 miliónov v roku 2020 na aktuálnych 75 miliónov eur. Vo svojej podstate tak otázka neznie, či je rozhodnutie ukončenia klietkového chovu, resp. jeho termín, správne. Otázka znie, či slovenskí producenti vajec dostanú takú veľmi potrebnú podporu.
Postoj vlády totiž nerozhodne len o tom, či túto zmenu slovenskí chovatelia nosníc zvládnu, ale aj o tom, koľkí ju zvládnu. Z vlastnej skúsenosti viem, aký je proces výstavby či rekonštrukcie chovov sliepok finančne i administratívne náročný. Preto sa ani nečudujem znechuteniu niektorých chovateľov. Na druhej strane musím povedať, že sa so zákazom klietkového chovu nosníc plne stotožňujem a som rád, že Slovensko a Európa smerujú k humánnemu chovu.
Tomáš Kohút
Od roku 2018 pôsobí na poste generálneho riaditeľa poľnohospodárskej spoločnosti Sanagro, ktorá spravuje jedenásť družstiev na západnom a strednom Slovensku. Pred nástupom do Sanagra päť rokov riadil obchodnú divíziu spoločnosti Raven. V minulosti pôsobil ako finančný riaditeľ spoločnosti Edymax a zastával riadiace posty v spoločnostiach Elcom, Nábytok Mikušincová či Hofatex.
(trend.sk)
Obchod8 měsíců ago
Maďarská obrana proti dovozu
Aktuality8 měsíců ago
ZMIZNÚ SLOVENSKÉ VAJCIA z obchodov?
Aktuality8 měsíců ago
Vyplatí se kupovat „domácí“ vajíčka?
Ceny8 měsíců ago
Vajíčka na Slovensku zlacneli, nedá sa to porovnať so zlacňovaním v Česku či Maďarsku
Chov9 měsíců ago
